Básnický svet, text, pomenovanie (Z problematiky slovenskej poézie šesťdesiatych rokov)

In: Slovenská literatúra, vol. 58, no. 2

Fedor Matejov

Detaily:

Rok, strany: 2019, 118 - 124

Jazyk: slo

Kľúčové slová:

LYRICISM,INTERPRETATION, „CORPOREALITY“, „HEART“, „BELL“

Typ článku: Vedecká štúdia / Study

DOI: https://doi.org/--

Full text

O článku:

Text koncipovaný ako príspevok k problematike slovenskej poézie šesťdesiatych rokov sa sústreďuje na jej dve kľúčové zbierky – Zvony M. Rúfusa z r. 1968 a Milovanie v husej koži M. Válka z r. 1965. Sleduje motiviku telesnosti, srdca, zvonov v súvislostiach emfaticko-dejinného „oživenia“ zmŕtvených vzťahov človeka k druhým, sebe, svetu – lyrika tu potom funguje ako raz melancholické (M. Rúfus), raz zasa travestovane sarkastické (M. Válek) deficitné, resp. deziluzívne svedectvo o „stave sveta“. Vitálne prežívaná telesnosť sa mení na relikty a stopy človeka – na spôsob symbolickej relikvie (u M. Rúfusa), degradovanej rekvizity (u M. Válka). V rámci synekdochických interpretácií sú do úvah kontrastujúco vtiahnuté aj texty J. Ondruša a I. Laučíka. Postup interpretácie neskrýva, že vždy je aj parafrázou, synekdochou, elipsou a amplifikáciou preberanej básne. Úbežníkom je však textom evokovaný svet. Predložený text možno chápať ako parciálny príspevok k „tematologickej poetike“ (označenie P. Zajaca), prepájajúcej motiviku, tropológiu a diskrétne zohľadňovaný dejinný kontext.

This text, meant as a contribution to the subject of Slovak poetry in the 1960s, focuses on two key collections – Zvony (Bells, 1968) by M. Rúfus and Milovanie v husej koži (Making love with goose pimples on, 1965) by M. Válek. It tracks down their motifs such as corporeality, heart, bells in relation to emphatic-historical restoration of man´s broken relationship with the others, himself, the world – lyricism then functions as either melancholic (M. Rúfus), or farsically sarcastic (M. Válek) incomplete or disillusioned evidence of „the world condition“. Vitally experienced corporeality changes to remains and traces of a human – in the style of a symbolic relic (M. Rúfus), a degraded prop (M. Válek). In order to make contrast within synecdochic interpretations, J. Ondruš´s and I. Laučík´s texts are also given consideration. The interpretation procedure does not conceal it is always a paraphrase, synecdoche, elipsis and amplification of the discussed poem, too. However, what is centrally projected is the world evoked by the text. The present text can be perceived as a partial contribution to the „thematological poetics“ (a term coined by P. Zajac), interconnecting the motifs, tropology and a decently viewed historical context.

Ako citovať:

ISO 690:

Matejov, F. 2019. Básnický svet, text, pomenovanie (Z problematiky slovenskej poézie šesťdesiatych rokov). In Slovenská literatúra, vol. 58, no.2, pp. 118-124. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:

Matejov, F. (2019). Básnický svet, text, pomenovanie (Z problematiky slovenskej poézie šesťdesiatych rokov). Slovenská literatúra, 58(2), 118-124. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

O vydaní:

Publikované: 19. 2. 2019