In: Slovenská literatúra, vol. 58, no. 4
Vladimír Barborík 
Detaily:
Rok, strany: 2019, 301 - 316
Kľúčové slová:
LITERARY CRITICISM, KNOWLEDGE, HUMAN, PEOPLE, HISTORY
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Príspevok porovnáva kritický ohlas diela slovenského prozaika Vincenta Šikulu v dvoch obdobiach jeho tvorby. Je pokusom o predbežnú, z parciálnych materiálových zdrojov vychádzajúcu typológiu reflexie literatúry v druhej polovici šesťdesiatych rokov a v rokoch sedemdesiatych. Hľadá zhody a rozdiely medzi literárnokritickými diskurzami uvedených období.
V šesťdesiatych rokoch, najmä v ich druhej polovici, sa liberalizačné spoločenské tendencie vo vtedajšom Československu prejavili aj v oblasti literatúry a jej reflexie. Výsledkom tohto pohybu bolo postupne osamostatňovanie sa kritiky, jej rozchod s ideológiou. Tento proces možno sledovať aj prostredníctvom dominantných výrazových prostriedkov kritickej reflexie: v porovnaní s predchádzajúcim obdobím absentuje dejinný, na báze historického materializmu marxistickej proveniencie založený výklad literárneho diela a do popredia sa dostáva jedinečné indivíduum – „človek“. V nasledujúcom desaťročí, v období po okupácii Československa v roku 1968, v radikálne iných spoločenských a kultúrnych podmienkach, ktoré aj v súčasnosti pomenúvame ako normalizácia, sa reflexia literatúry vracia k predošlým konceptom (50. roky) a snaží sa ich prispôsobiť novej situácii. V príspevku som vychádzal iba z jedného typu „svedectva“ – z hlasu, ktorým vo zvolených obdobiach hovorila kritika. Vedome som vynechal širšie kultúrno-politické a všeobecno-historické súvislosti: pred pýtaním sa na dôvody som uprednostnil prvotnú organizáciu materiálu na základe významových podobností a rozdielov, pričom dve zvolené obdobia som modeloval skôr na princípe kontrastu než podobnosti. Pokúsil som sa sledovať objavovanie sa a miznutie slov alebo ich významové transformácie: absenciu „dejín“ alebo odpor k nim v 60. rokoch, ich masívnu prítomnosť v nasledujúcom desaťročí; dominanciu „človeka“ v jednom období a jeho následné rozpustenie sa v dejinách či v pojme ľud; hypertrofiu poznávacej funkcie umenia (noetiky) v 60. rokoch a jej následnú abdikáciu z literárnokritického diskurzu v rokoch sedemdesiatych; alebo aj pokus o revitalizáciu niektorých pojmov (socialistický realizmus) spojený s neschopnosťou naplniť ich významom a funkčným určením.
The article compares critical reflexions of Slovak prose writer Vincent Šikula´s production written in two periods of his creative work. It is an attempt to write a preliminary typology of the 1960s and 1970s literary reflexions based on partial resources. It seeks similarities and differences between literary criticism´s discourses of the time in question.
The 1960s, especially the second half, saw liberating tendencies in the Czechoslovak society, which also affected literature and its reflexion. The outcome of the changes was gratually emancipating criticism and its separation from the ideology. The process can be tracked through the dominant means of expression of critical reflexion: in comparison with the previous period of time there is no historical interpretation of a literary work of art based on historical materialism of the Marxist provenance and what gets to the forefront is the individual – „a human“. In the following decade, after the invasion of Czechoslovakia in 1968, under radically different social and cultural conditions, which are nowadays called Normalization, the reflexion of literature returns to the previous concepts (1950s) and tries to adjust them to the new situation. The article builds on one type of „evidence“ – the voice used by the criticism of the time in question. Wider cultural-political and historical contexts have deliberately been avoided in the article: original organization of the material based on meaning similarities and differences have been preffered to uncovering reasons, while contrast and similarity have been used to shape the two chosen periods of time. An attempt to track certain words appearing and disappearing or their meaning transformations has been made: the absence of „history“ or aversion to it in the 1960s, its strong presence in the following decade; dominance of „human“ in the former period and his subsequent dilution in history or in the concept of "people" in the latter; hypertrophy of art´s cognitive function (noetics) in the 1960s and its withdrawal from the literary discourse in the 1970s; as well as an attempt to revive certain concepts (socialist realism) connected with the inability to fill them with a meaning and functional definition.
Ako citovať:
ISO 690:
Barborík, V. 2019. Autor a jeho kritici: dve desaťročia (Porovnanie kritickej reflexie diela Vincenta Šikulu v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch). In Slovenská literatúra, vol. 58, no.4, pp. 301-316. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Barborík, V. (2019). Autor a jeho kritici: dve desaťročia (Porovnanie kritickej reflexie diela Vincenta Šikulu v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch). Slovenská literatúra, 58(4), 301-316. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 20. 2. 2019