In: Slovenské divadlo, vol. 56, no. 1
Anton Kret
Detaily:
Rok, strany: 2008, 58 - 62
Kľúčové slová:
K. S. Stanislavskij - slovenské divadlo - psychologické herectvo
Typ článku: 2 rozhľady / 2 outlook
O článku:
Uplynie už 70. rokov od skonu Konstantina Sergejeviča Stanislavského (1863-1938). Dožil sa vyše sedemdesiatich rokov a z nich takmer štyridsať bol osobnosťou známou v Rusku a neskôr aj vo svete. Stanislavskij naozaj pohol divadelným svetom. Prinajmenšom v tom, že kodifikoval a povýšil herectvo na špecifickú javiskovú tvorbu.Herci pred Stanislavským, z veľkých európskych domov konca 19. storočia, ale aj tí, ktorí hrávali vedľa neho po celej Moskve a inde, neboli horšími umelcami, ako tí u Stanislavského, ale už v prvých inscenáciách Moskovského umeleckého divadla sa dalo postrehnúť úsilie o vyjadrovanie nie nejakým scivilnením prejavu, hoci aj to tu bolo aktuálne, ale najmä úsilím o pravdivé zmyslové vyjadrenie psychického stavu zobrazovanej postavy. Možno to nazvať kopírovanie, fotografovanie, mechanické napodobňovanie - lenže išlo o vnútorný svet postavy, jej stavy a hnutia. Autor skúma, ako slovenská divadelná kultúra reflektovala Stanislavského dielo a zamýšľa sa nad tým, prečo dodnes nejestvuje relevantná odborná reakcia, pokus o interpretáciu či aplikáciu jeho teoretického diela i praktickej hereckej školy.
70 years will lapse this year since Constantin Sergeyevich Stanislavski (1863 –
1938) died. He lived more than 70 years out of which almost forty years he was a personality known over all Russia and later also worldwide. Stanislavski really stirred
the theatrical world. At least he succeeded in codifying and upgrading dramatic art
into a specifi c stage creation.
Actors before Stanislavski from great European houses of the end of 19th century
and also those performing alongside with him across all Moscow and elsewhere,
were not worse than those directly with Stanislavski, but even in fi rst stagings of
the Moscow Artistic Theatre an obvious eff ort in conveying – not by civilization of
performance even though it had been crucial too – was noticeable, but above all the
eff ort in true empirical expression of the psychic status of pictured character. It could
be named as copying, photographing, mechanical imitation – but it was all about the
inner world of the character, about the status and impulse.
The author is then exploring how Slovak theatrical culture has refl ected Stanislavski
´s work, and is deliberating on why up to this day a relevant professional reaction
does not exist, or an att empt in interpretation or application of his theoretical work
and also a practical dramatic school.
Ako citovať:
ISO 690:
Kret, A. 2008. NESMRTEĽNOSŤ HERCOV. In Slovenské divadlo, vol. 56, no.1, pp. 58-62. 0037-699X.
APA:
Kret, A. (2008). NESMRTEĽNOSŤ HERCOV. Slovenské divadlo, 56(1), 58-62. 0037-699X.