Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

AUTENTICKÉ A DIFERENČNÉ V STRATÉGII DRAMATICKÉHO TEXTU

In: Slovenské divadlo, vol. 55, no. 3
Žemberová Viera
Detaily:
Rok, strany: 2007, 454 - 461
Kľúčové slová:
estetika rozhlasovej hry - moderné tendencie - Jana Bodnárová
Typ článku: 1 štúdia / 1 studie
O článku:
Prozaička, poppoetka, dramatička, scenáristka Jana Bodnárová sa pohybuje medzi dejinami umenia a prítomnosťou umení, teda medzi druhovými aj žánrovými možnosťami jednotlivých typov umení tak, aby zdôrazňovala danosti aj vlastnosti ich výrazového materiálu tým spôsobom, ktorý im zostal prirodzený. Synkretizmus jednotlivých typov umení, zvlášť epiky, výtvarného umenia a drámy, koncipuje autorka ako spontánne prelínanie sa ich naračných, výrazových a formálnych „možností“, ktoré neobmedzuje v ich prejave a výsledku ani priestor, čas, ale ani naliehavosť výpovede, smerujúcej ku gnóme, čím sa dotváranie nových morfologických a výrazových celkov pre ňu a jej dielňu stáva tým tretím artefaktom, teda komponovanou syntézou s uchovanými cezúrami jednotlivých morfologických východísk (obraz, umelecký text, umelecký predmet atď.) v Bodnárovej autonómnej autorskej licencie na sémantiku fiktívneho, druhovo a žánrom „dramatického“ textu (hra) na motívy konkrétneho, iného, teda (ne-)verbálneho artefaktu. Autorka štúdie analýzou Bodnárovej monodrámy Lampiónový sprievod dokladá, že naznačenú autorskú stratégiu „materializovala“ dramatička do stratégie textu s ambíciou výrazovo a významovo „pluralitného“, a predsa dostredivého (tematizovaného) problému. Čas v dramatickom texte Spiace mesto, ktorá má autorkino spresnenie v podtitulu Nerealizovaná hra podľa obrazu Paula Delvauxa, v dramatickom texte Kozorok s podtitulom Hra podľa súsušia Maxa Ernsta a v texte Á la futuristická hra: Nohy so spresneením Hommage á F. T. Marinetti a Bruno Corra.
A female prose writer, poppoet and scenarist Jana Bodnárová has been moving within the history of art and presence of art, thus between generic and genre possibilities of respective art types in a way of emphasising characteristics and properties if their expressive material so that they remained natural. Syncretism of respective art types, especially epics, fine arts and drama is drafted by the author as a spontaneous overlapping of their narational, expressive and formal „possibilities“, which are not limited in its expression and result either by space, time, nor by urgency of enunciation driving to gnoma, where creation of new morphological and expressive units for this purpose with its workshop becomes that third artefact, therefore a composed synthesis with a preserved censorship of respective morphological outlets (picture, artistic text, artistic subject, etc.) in Bodnar´s autonomous author´s licence related to the semantics of a fictive, by type and genre „dramatic“ text (play) using a motive of a particular, other, therefore (non) verbal artefact. The author of the study by analysing Bodnár´s monodrama Lampiónový sprievod (Lantern parade) is illustrating that the indicated author´s strategy was „materialized“ by a dramatist into the strategy of a text with ambition of an expressive and semantic „plural“ and still centripetal (expressed) problem. Time in a drama text Spiace mesto (Sleeping town), which is further specialized by the author in the subtitle Nerealizovaná hra podľa obrazu Paula Delvauxa (Non realized Play according to the Picture by Paul Delvaux), in a drama text Kozorok with a subtitle Hra podľa súsušia Maxa Ernsta (Play according to Sculptural Group by Max Ernts) and in the text Á la futurist play: Nohy (Legs) with specification Hommage á F. T. Marinetti a Bruno Corra (Hommage á F. T. Marinetti and Bruno Corra).
Ako citovať:
ISO 690:
Viera, Ž. 2007. AUTENTICKÉ A DIFERENČNÉ V STRATÉGII DRAMATICKÉHO TEXTU. In Slovenské divadlo, vol. 55, no.3, pp. 454-461. 0037-699X.

APA:
Viera, Ž. (2007). AUTENTICKÉ A DIFERENČNÉ V STRATÉGII DRAMATICKÉHO TEXTU. Slovenské divadlo, 55(3), 454-461. 0037-699X.