Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Mimezis a fikcia v najnovšej slovenskej dráme

In: Slovenské divadlo, vol. 54, no. 4
Elena Knopová
Detaily:
Rok, strany: 2006, 568 - 581
Kľúčové slová:
empíria - realita - mimezis a fikcia - mladí slovenskí dramatici
Typ článku: štúdia
O článku:
V príspevku sa autorka zaoberá tematizáciou fikcie pomocou konceptu nášho sveta (empirická realita/ prirodzený svet), mytológie a náboženských reprezentácií a na druhej strane pomocou rôznych konceptov možných fiktívnych svetov a ich čiastkových javov. Zamerala na všeobecnú charakterizáciu mimezis a fikcie, na prvky mimezis ako napodobnenia empirickej reality a prvky fikcie ako napodobnenia fiktívnych entít v kontexte drámy, na priestorové a časové súradnice (známy čas a miesto/ v našom prirodzenom svete rozpoznávaný a rozpoznateľný čas a miesto – „kvázičas a kvázimiesto“/ známy, rozpozpoznávaný a rozpoznateľný čas a miesto), ako aj postavy a deje. Následne sa pokúsila rozobrať kategórie mimezis a fikciu pomocou konkrétnych ukážok z hier autorov najnovšej slovenskej drámy (V. Klimáček, E.Maliti-Fraňová, P. Pavlac, M. Karásek a.i.) pohybujúc sa v rámci spôsobov napodobnenia na osi realita - fikcia. Autorka priznáva komplikovanosť témy, najmä čo sa týka jej aplikácie na dramatické tvary, pretože tieto prirodzene vykazujú isté umelecké tendencie. Ako problematickú vyčleňuje najmä žánrovú kategorizáciu dramatických textov, ktorá vyplýva aj z rôznorodých čŕt jednotlivých drám.
In her contribution the author is dealing with thematisation of fiction by means of the concept of our world (empiric reality/natural world), mythology and religious representations on the other hand by means of various concepts of possible virtual worlds and their partial phenomena. She is focusing on the general characterisation of mimesis and fiction, on the elements of mimesis as imitations of the empiric reality, and on elements of fiction as imitations of virtual etities in the context of drama, on space and time ordinates (known time and location) – „ quasi-time“ and „quasi – location“/ known, recognized and recognizable time and location), as well as characters and stories. Subsequently, the author is trying to analyse the categories of mimesis and fiction by means of actual samples of plays by the latest Slovak drama authors (V. Klimáček, E.Maliti-Fraňová, P. Pavlac, M. Karásek and so on), moving within the ways of imitating on the axis reality – fiction. The author is admitting the subject to be complex, especially with regard to its application on the dramatic shapes, since these naturally show certain artistic tendencies. She is pointing at the genre categorisation of dramatic texts to be problematic, resulting also from heterogenous features of the respective dramatic works.
Ako citovať:
ISO 690:
Knopová, E. 2006. Mimezis a fikcia v najnovšej slovenskej dráme. In Slovenské divadlo, vol. 54, no.4, pp. 568-581. 0037-699X.

APA:
Knopová, E. (2006). Mimezis a fikcia v najnovšej slovenskej dráme. Slovenské divadlo, 54(4), 568-581. 0037-699X.