Alternatívne divadlo: insert new file

Rok, strany: 2005, 417 - 418

Alternatívne divadlo: insert new file. Jan Dvořák: Alt. divadlo. Slovník českého alternativního divadla. Úvod Jan Raubal. Vydalo Nakladateľstvo Pražská scéna, 2000, 253 strán. Málokedy sa stáva, že sa literatúrou slovníkového typu začneme zaoberať od úvodu – zväčša sa skôr dáme strhnúť a zalistujeme na niektoré z kľúčových hesiel, pretože na výstižnosti a obsažnosti hesla ako základnej stavebnej jednotky každého slovníka či encyklopédie sa najjednoduchšie a najrýchlejšie dá zistiť hodnota diela. V prípade Dvořákovho slovníka Alt. divadlo však odporúčam najsamprv si prečítať niekoľko stránok, ktorými ho na cestu k čitateľom vypravil pedagóg olomouckej univerzity a jeden z popredných českých divadelných teoretikov strednej generácie Jan Roubal. V štúdii K všeobecným črtám alternatívneho divadla Roubal definuje alternatívne divadlo ako „radikálne úsilie o premenu divadelnej estetiky“ a pokus „o fundamentálne odlišný model divadla a hraničné divadelné experimentovanie“. Definuje jej základné črty v niekoľkých rovinách, počnúc prevádzkovo-prezentačnou, kde odmieta inštitucionalizovaný typ divadla, ako sa ustálilo v našom kultúrnom prostredí so všetkými jeho atribútmi, vrátane profesionálnej prípravy tvorcov a naopak favorizuje spontánnosť, dynamickú premenlivosť kreatívnych zoskupení a tendenciu, smerujúcu „k pokusu o vybudovanie radikálne inak organizovanej a fungujúcej kultúry, rsp. subkultúry“. V rovine divadelnej komunikácie vidí Roubal zásadný rozdiel medzi „konvenčným divadlom“, ktoré sa usiluje osloviť široký register potenciálnych divákov a alternatívnym divadlom, ktoré hľadá „symbiotického diváka, divácku obec generačne, klubovo, elitársky, vyznavačsky, spoločensko-politicky solidárnu, manifestačnú alebo naopak „spikleneckého charakteru“.“ Zdôrazňuje súčasne, že do procesu divadelnej komunikácie v alternatívnych divadlách vstupujú objavné a novátorské postupy, využíva sa možnosť syntetického pôsobenia na diváka, interaktivita či paradivadelné presahy. Alternatívne divadlo zdôrazňuje autentickosť a sebaprezentačný charakter hereckej tvorby, neguje remeselné rutinné postupy a naopak vracia sa k princípu hereckej improvizácie ako základnému zdroju spontánnej kreatívnosti. Je pritom paradoxné, že v oblasti réžie alternatívne divadlo obsiahlo celé spektrum variácií – v niektorých súboroch vládne priamo režisérska „diktatúra“, režisér je absolútnym pánom aktivít, určuje dokonca životný štýl tvorivej komunity a je jej duchovným vodcom (J. Grotowski), kým na druhom póle je množstvo súborov, pracujúcich metódou kolektívnej tvorby a bez prítomnosti vyčleneného režiséra. Podobná pestrosť platí vo vzťahu k dramatickému textu – len veľmi sporadicky sa v alternatívnom type divadla možno stretnúť s už predtým a nezávisle existujúcou drámou, aj vtedy spravidla ide o jej úpravu. Najčastejšie sa však v alternatívnom type divadla možno stretať s adaptáciami a ad hoc napísanými textami, ktoré spravidla vznikajú výlučne pre konkrétny súbor a príležitosť a sú veľmi často neprenosné. Pre alternatívne divadlo je príznačná malá miera fixácie tvorivého výsledku, inscenácie aj po oficiálnej premiére podliehajú ďalšiemu a neraz zásadnému vývoju. Časté sú projekty, ktoré vznikajú jednorazovo a nereprízujú sa, pretože ich základom je momentálna improvizácia. Netreba vari ani zdôrazňovať, že alternatívne divadlo vyhľadáva na realizáciu svojich projektov netradičné priestory, od klubovní a pivníc po ulice a námestia. Inakosť demonštruje už tým, že diváka nepozýva do účelovo zriadených a dobre vybavených budov, ale otvára mu dvere do iných a pre divadelnú tvorbu dovtedy nevyužívaných priestorov. Roubal ďalej upozorňuje na „hraničnosť“ alternatívneho divadla, teda na programové prelínanie jeho estetickej funkcie s kultúrno-antropologickým výskumom, prípadne teatroterapiou či pedagogikou. Roubalovo úvodné usmernenie je dôležité i preto, aby čitateľ (či vari presnejšie „užívateľ“) Dvořákovho Slovníka alternatívneho divadla zbytočne nepreklínal autora a nehľadal v ňom heslá, ktoré v ňom jednoducho nemajú dôvod byť. Dvořák spracoval alternatívne divadelné úsilia v českom divadle od sedemdesiatych rokov, keď sa v opozícii ku konvenčnému „normalizovanému“ divadlu začala formovať iná predstava o zmysle a forme divadelnej tvorby, ako ju najtransparentnejšie reprezentovalo brnenské divadlo Husa na provázku (neskôr Divadlo na provázku). Túto, dnes už historickú dimenziu českého alternatívneho divadla, medzi 277 heslami reprezentujú portréty Petra Scherhaufera, Borisa Hybnera, Václava Martinca, Petra Oslzlého, Jany Pilátovej, Jana Roubala, Jána Sedala, Arnošta Goldflama, Huberta Krejčího, Zoje Mikotovej, Ctibora Turbu, Ivana Vyyskočila či Nony Vangeli i niekoľkých ďalších individualít a - samozrejme – i divadiel typu Husa na provázku, HA-Divadla, Divadla na tahu, Štúdia Ypsilon (jeho vodcovská individualita Jan Schmid však už osobné heslo nemá) či Alfréd vo dvore, ale i Jazzovej sekcie, ktorá v rámci svojich aktivít vystupovala ako usporiadateľ niektorých divadelne významných akcií. Pestré je zastúpenie zahraničných divadelných vplyvov na českú alternatívnu scénu, a od bášt divadelnej nekonformnosti, ako sú Bread and Puppet Theatre, Derevo, Dogtroep, Living Theatre, Tanaka a pod. nájdeme v slovníku široké spektrum hesiel až po „Slovenskú alternatívu“, pod ktorou sa však skrývajú iba informácie o B. Uhlárovi a M. Karáskovi a ich pôvodne spoločnom divadle Stoka. Paradoxne chýba heslo Grotowski, alebo Teatr Laboratorium, hoci práve na tento výdatný zdroj alternatívneho myslenia o divadle sa mnohé individuálne heslá odvolávajú a nechýba portrét Jany Pilátovej, ktorá informácie o Grotowského tvorbe (ako absolventka stáží u Grotowského vo Wroclawi bola o jeho úsiliach asi najinformovanejším odborníkom v bývalom štáte) sprostredkovala. Časť hesiel Dvořák koncipoval výkladovo, nechýba samozrejme pojem Alternatíva, ale ani CD-rom, Nový cirkus, happening, performance, Scena.cz, ale omnoho väčší počet sa ich zaoberá rozličnými českými i medzinárodnými divadelnými festivalmi. A najpočetnejšiu skupinu hesiel tvoria profily súčasných divadelných tvorcov, pohybujúcich sa výlučne, alebo sčasti na pôde alternatívneho divadla. Dvorák individuálne heslá koncipuje zásadne dvojzložkovo – prvú časť tvorí stručná charakteristika tvorcu, v ktorej nechýbajú základné biografické a bibliografické informácie. Druhú časť hesla tvoria odkazy na dostupnú literatúru, ktorá sa dielom zaoberá, prípadne obsahuje pre záujemcu dôležité informácie. Treba oceniť, že v Dvořákovej databáze je zastúpené aj slovenské myslenie o divadle – či už máme na mysli odkazy na práce slovenských teatrológov, alebo v slovenčine vydané publikácie. Jan Dvořák upozorňuje na záver, že čitateľ má v rukách publikáciu, ktorá tak ako je to pre alternatívne divadlo príznačné, nie je uzatvorená a definitívna. Prizýva k dielu ďalších spolupracovníkov, pretože „Slovník alt. Divadlo zachytáva stav k 1.9.2000 a s vedomím, že zavše prináša zatiaľ len surový materiál či fragment, preto je táto slovníková príručka súčasne i – tiež pokrok v komunikácii a médiách – apelom a výzvou pre všetkých. Toto počtom výtlačkov limitované vydanie bude mať svoje pokračovanie.“ A nasleduje e-mailová adresa (p.scena@cmail.cz), na ktorú možno prospieť upresneným údajom, tipom či námetom pre ďalšie heslá. Svoju vášeň pre moderné komunikačné techniky Jan Dvořák nezaprel ani pri adjustácii knižky. Ak titulné „Alt. Divadlo“ čitateľa „netrkne“, rámcovanie slovníkovej časti Roubalovym úvodom, označeným ako ctrl home a vlastným doslovom ctrl end už aj menej zdatnému užívateľovi počítača naznačí, že ide o výpis z databázy, ktorá však knižným vydaním nezaniká, ale ďalej sa dopĺňa a rozširuje. (Takže ani záver recenzie netreba oddeľovať od „tela správy“ o Dvořákovom obdivuhodnom projekte klávesami ctrl+alt+del.) Andrej Maťašík

ISO 690:

Maťašík, A. 2005. Alternatívne divadlo: insert new file. In Slovenské divadlo, vol. 53, no.4, pp. 417-418. 0037-699X.

APA:

Maťašík, A. (2005). Alternatívne divadlo: insert new file. Slovenské divadlo, 53(4), 417-418. 0037-699X.