Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Petiškovej rehabilitácia Jiřího Frejku

In: Slovenské divadlo, vol. 53, no. 1-2
Andrej Maťašík
Detaily:
Rok, strany: 2005, 140 - 143
Kľúčové slová:
Jiří Frejka - divadelná réžia - monografia - česká divadelná avantgarda - divadlo ako mravná inštitúcia
Typ článku: 4 - state / rec.
O článku:
Jiří Frejka: D i v a d l o j e v e s m í r. Výber usporiadala, súpisy zostavila, úvodnú štúdiu a edičnú poznámku napísala Ladislava Petišková. Ako tretí zväzok edície České divadlo – Eseje, kritiky, analýzy vydal Divadelný ústav v Prahe, 2004, 736 strán. Aj pre pochopenie vývinových súvislostí slovenského divadla, najmä v období medzi dvoma svetovými vojnami, je dôležité poznať pramene, osvetľujúce kontext divadelnej tvorby v českej kultúre. Objemná publikácia Divadlo je vesmír obsahuje výber z podstatných statí režiséra a pedagóga Jiřího Frejku, ale aj takmer stostránkovú monografickú štúdiu L. Petiškovej, ktorou česká teatrológia čiastočne likviduje jedno z bielych miest na mape českého divadla 20.storočia. Pretože zápas o uznanie tvorivých postupov a hodnôt, ktoré do vývoja českého divadla vniesol a zužitkoval Jiří Frejka, trval prakticky od jeho dobrovoľnej smrti (1953). Ludmila Petišková považovala za najdôležitejšie poskytnúť čitateľovi svojho výberu komplexný pohľad na Frejku nielen ako režiséra, ale aj ako na významného českého divadelného mysliteľa a v neposlednom rade i pedagóga. Preto je dôležité, že mala k dispozícii nielen jeho knižne vydané práce a archívne vydania novín, časopisov a ďalších printových zdrojov (buletiny, občasníky jednotlivých divadiel a pod.), ale i rozsiahlu pozostalosť Jiřího Frejku, ktorú sa z pozostalosti Josefa Trägera v polovici 70. rokov podarilo získať Divadelnému oddeleniu národného múzea v Prahe. Treba vyzdvihnúť, že editorka cielene smeruje k maximálnej prezentácii dosiaľ buď nezverejnených, alebo menej známych prameňov, i keď nechýbajú ani ťažiskové a známe Frejkove štúdie a články. Aj tie však vradením do nového kontextu dostávajú nový rozmer svedectva o vývoji Frejkovho myslenia o divadle, modifikácii jeho názorov v priebehu desaťročí. Knižný výber sa začína Frejkovými pohľadmi na Cesty moderného javiskového myslenia, teda úvahovo koncipovanými materiálmi, v ktorých sa Frejka pokúšal pomenovať v rôznych etapách svojho života a tvorby svoj pohľad na budúcnosť divadla. Časť Réžia ako svedomie doby sústreďuje texty, v ktorých Frejka formuloval svoje presvedčenie, že úlohou divadla je reagovať na situáciu, v ktorej sa konkrétna spoločnosť ocitla, jeho takpovediac „programové“ úvahy k jednotlivým inscenáciám, ktoré pripravoval. Kapitola Dynamizácia scény sa venuje vývinu Frejkovho priestorového a architektonického divadelného cítenia a je zaujímavá aj preto, lebo medzi jeho scénografmi nachádzame najvýznamnejšie osobnosti českého výtvarného umenia a scénografie – od Josefa Šímu a Antonína Heythuma, cez Adolfa Hoffmeistra, Otokara Mrkvičku Jozefa M. aj Václava Gottlieba, Bedřicha Feuersteina, Vlastislava Hofmana, Jiřího Trnku až po najdlhodobejšieho výtvarného spolupracovníka Františka Tröstra. Do kapitoly Divadlo je pospolitosť zaradila L. Petišková Frejkove texty, dokladajúce jeho schopnosť vnímať divadlo v širších súvislostiach a veľmi predvídavo diagostikovať hroziace problémy. Na záver knižky zaradila L. Petišková štyri texty, dôležité pre správe pochopenie zložitých súvislostí Frejkovho života. Karlín čiže kamarátske praktiky, Frejkov výkrik, ktorý sa objavil už v spomínanom Trägrovom zborníku, je kruto otvorenou úvahou človeka, ktorému natoľko zúžili manévrovací priestor, až sa dostal do bezvýchodiskovej situácie. Petiškovej rozsiahly edičný projekt prináša aj novo zrevidovaný súpis Frejkových réžií a publikovaných textov. Možno by bolo zaujímavé sústrediť v jednej kapitolke aj Frejkove koncepty týkajúce sa divadelného školstva. Tejto téme sa venoval dlhodobo, prakticky od svojej skúsenosti s úrovňou divadelného vzdelávania na Konzervatóriu a v čase Protektorátu bol jedným z kľúčových osnovateľov budúcej vysokoškolskej divadelnej inštitúcie – naostatok sa po spravodlivosti stal aj prvým rektorom Akadémie múzických umení po jej vzniku. Oceniť treba aj dôkladne spracované edičné vysvetlivky na ktorých spolupracoval aj historik Adolf Scherl, mimochodom spoluautor knižky K dejinám českej divadelnej avantgardy (Praha 1962), ktorá Frejkov zástoj objektívne nezhodnotila. Znalci sa už dávnejšie zhodli, že práve v diele Jiřího Frejku došlo k efektívnej a produktívnej syntéze podnetov ľavicovej, sociálne cítiacej divadelne avantgardy a oficiálneho divadla reprezentovaného najmä expresionistickým divadlom K.H. Hilara.
Ako citovať:
ISO 690:
Maťašík, A. 2005. Petiškovej rehabilitácia Jiřího Frejku. In Slovenské divadlo, vol. 53, no.1-2, pp. 140-143. 0037-699X.

APA:
Maťašík, A. (2005). Petiškovej rehabilitácia Jiřího Frejku. Slovenské divadlo, 53(1-2), 140-143. 0037-699X.