Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

MILLOVA MYLNÁ VÝHRADA PETITIO PRINCIPII VOČI DEDUKTÍVNEJ LOGIKE

In: Filozofia, vol. 74, no. 9
František Gahér
Detaily:
Rok, strany: 2019, 721 - 734
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
petitio principii, sylogizmus, deduktívna logika, induktívna logika, John Stuart Mill Petitio principii – Syllogism – Deductive logic – Inductive logic – Mill, J. S.
Typ článku: State / Original Articles
Typ dokumentu: Časopis / Journal
O článku:
Začiatkom 19. storočia sa prehĺbila otvorená kritika tej podoby logiky, ktorá sa učila na univerzitách na britských ostrovoch. Systematickú kritiku aristotelovskej logiky (sylogizmu) z pozícií filozofie realizmu zdravého rozumu uskutočňovali najmä škótski filozofi – nasledovníci T. Reida. Na obranu logiky sa podujal najmä E. Copleston z Oxfordu a neskôr jeho žiak R. Whately napísal učebnicu Elementy logiky (1826), v ktorej odpovedal na výhrady škótskych filozofov a správne vysvetľuje, prečo systémy deduktívnej logiky vôbec nemusia trpieť chybou petitio principii. J. S. Mill najprv napísal pozitívnu recenziu na túto učebnicu, no neskôr však publikoval svoj Systém logiky, v ktorom už zastáva opačný názor v hodnotení úlohy aristotelovskej (deduktívnej) logiky a vytýka jej neodstrániteľnú chybu petitio principii, ktorou podľa neho netrpí ním propagovaná induktívna logika. Millova výhrada voči aristo¬telovskému sylogizmu bola založená na nepochopení analytickej novosti toho poznania, ktoré obsahoval záver platného argumentu. Jeho explikácia logiky je rozporuplná, založená na asociatívnom psychologizme a senzualizme, a výhrada voči deduktívnej logike bola jednoducho mylná. Millovu logiku a jeho zástoj veľmi kriticky hodnotil už S. Jevons a v rešpektovaných prehľadoch o dejinách logiky nie je o nej ani zmienka.
The critique of logic, as it was taught on the British Isles, intensified at the beginning of the 19th century. A systematic critique of Aristotelian (syllogistic) logic was undertaken from the standpoint of common sense philosophy chiefly by Scottish philosophers, followers of T. Reid. E. Copleston of Oxford came to logic’s defense. His student, R. Whately, later wrote the textbook Elements of Logic (1826), in which he replied to the objections of Scottish philosophers. The textbook correctly explains that systems of deductive logic need not suffer from the petitio principii fallacy. J. S. Mill at first wrote a positive review of the textbook, but later published his System of Logic. In it, he puts forward the contrary view when evaluating the role of Aristotelian (deductive logic), objecting to the supposedly irredeemable fallacy of petitio principii. The fallacy can be avoided, he argues, in an inductive logic proposed by him. Mill’s objection to the Aristotelian syllogism was based on a misunderstanding of the analytic novelty of the knowledge contained in the conclusion of a valid argument. Mill’s explication of logic is contradictory, based on an associative psychologism and sensualism. The objection against deductive logic is simply mistaken. Mill’s logic and his positions were very critically appraised already by S. Jevons and the standard overviews of the history of logic fail to mention it.
Ako citovať:
ISO 690:
Gahér, F. 2019. MILLOVA MYLNÁ VÝHRADA PETITIO PRINCIPII VOČI DEDUKTÍVNEJ LOGIKE. In Filozofia, vol. 74, no.9, pp. 721-734. 0046-385X. DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2019.74.9.3

APA:
Gahér, F. (2019). MILLOVA MYLNÁ VÝHRADA PETITIO PRINCIPII VOČI DEDUKTÍVNEJ LOGIKE. Filozofia, 74(9), 721-734. 0046-385X. DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2019.74.9.3
O vydaní:
Vydavateľ: Filozofický ústav SAV / Institute of Phillosophy, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovakia
Publikované: 27. 11. 2019