Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Téma národného obrodenia v tvorbe Tarasa Ševčenka a Jána Kollára: prieniky a kontroverzie

In: Slovenská literatúra, vol. 66, no. 1
Oleksandr Boroň Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2019, 9 - 27
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
vzťahy, prieniky, typologické zhody, rozdiely // relations, overlaps,typological matches, differences
Typ článku: II. Štúdie / Studies
O článku:
Príspevok si kladie za cieľ zistiť, či Taras Ševčenko poznal určité práce Jána Kollára, poukázať na možné kontakty i typologické prieniky medzi oboma spisovateľmi v traktovaní témy národného obrodenia a zároveň upozorniť aj na odlišnosti medzi nimi. Článok kombinuje metódy a techniky komparatívno-historických literárnych štúdií a komparatívno-typologického výskumu literatúry. Porovnanie tvorby dvoch veľkých slovanských básnikov odhalilo isté súvislosti. Potvrdzuje sa, že Ševčenko poznal sonety 267 (podľa originálu) a 75 (v preklade do ruštiny) z Kollárovej poémy Slávy dcéra podľa zbierky Amvrosija Metlyského Думки і пісні та ще дещо [Myšlienky, piesne a ešte niečo] (Charkov 1839). V umeleckom podaní témy národného obrodenia sú zistené spoločné znaky a zároveň aj podstatné rozdiely v prístupe oboch spisovateľov: kým Kollár mal na mysli obrodenie Slovákov i Čechov v širšom kruhu slovanských národov, napĺňajúc ideu slovanskej vzájomnosti, Ševčenko bol v tejto koncepcii zorientovaný (veľmi pravdepodobne), jej ozveny sú zaznamenané v dedikácii poémy Єретик [Kacír] a v iných jeho dielach, sužovalo ho predovšetkým trápenie ukrajinského národa, pozbaveného v Cárskom Rusku vlastnej histórie, jazyka, kultúry a akýchkoľvek národných práv vo všeobecnosti. Získané výsledky poskytnú základ na určenie hraníc pravdepodobného osvojenia si Ševčenkom vedomostí česko-slovenského buditeľa.
The paper sets a goal to find out whether Taras Shevchenko knew particular works of Ján Kollár, to point out possible contacts as well as typological overlaps between the both writers in terms of reflecting on national revival and also to draw attention to differences between them. The article combines the methods and techniques of comparative and historical literary studies and comparative and typological literary research. The comparision of the works of the two great Slavic poets has revealed certain interrelations. It confirms that Shevchenko knew the sonnets 267 (in the original) and 75 (in the Russian translation) from Kollár´s poem Slávy dcéra/The Daughter of Slava as published in the collection by Amvrosii Metlynsky Думки і пісні та ще дещо/ Thoughts and songs and some other things (Kharkiv 1839). In terms of artistic representation of national revival there are common elements as well as significant differences in the approaches of either writer: while what Kollár had in mind was revival of Slovaks and Czechs in a wider circle of Slavic nations implementing the idea of Pan-Slavism, Shevchenko was (very probably) familiar with this conception, its echos are recorded in the dedication of the poem Єретик/ The Heretic and other of his works, what worried him was mainly the misery of the Ukrainian nation, which was in Imperial Russia deprived of its own history, language, culture and any national rights in general. The gained results provide the basis for establishing the borders of assumed Shevchenko´s adoption of the Czecho-Slovak revivalist´s knowledge.
Ako citovať:
ISO 690:
Boroň, O. 2019. Téma národného obrodenia v tvorbe Tarasa Ševčenka a Jána Kollára: prieniky a kontroverzie. In Slovenská literatúra, vol. 66, no.1, pp. 9-27. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Boroň, O. (2019). Téma národného obrodenia v tvorbe Tarasa Ševčenka a Jána Kollára: prieniky a kontroverzie. Slovenská literatúra, 66(1), 9-27. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 20. 3. 2019