Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Ševčenkovo slavianofilstvo: pôvod a kontext

In: Slovenská literatúra, vol. 66, no. 1
Roksana Charčuková
Detaily:
Rok, strany: 2019, 2 - 8
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
slavianofilstvo, J. Kollár, P. J. Šafárik, kultúrne a jazykové obrodenie, politické obrodenie, nehistorické národy // Slavophilism, classical Russian Slavophilism, Shevchenko,Y. Kollar, P. Y. Shafarik, cultural and linguistic revival, political rebirth, n
Typ článku: II. Štúdie / Studies
O článku:
Autorka článku dospela k záveru, že ukrajinský slovanofilizmus, ktorého predstaviteľom bol Ševčenko, vznikol na základe Herderovej teórie o Slovanoch ako o „holubičom národe“. Podľa autora rozvoj slovanofilských ideí postupoval od idylickej charakteristiky Slovanov u Herdera k vedeckému skúmaniu u Jána Kollára, ktoré neskôr rozšíril Pavol Jozef Šafárik. Ukrajinský slovanofilizmus bol slovanofilizmom za politické znovuzrodenie. Tento, ako aj poľský dokázal, že ruskí slovanofililisti od začiatku zdôrazňovali zvláštnu ruskú dušu. Osobitná pravoslávna duchovnosť sa v neskorej verzii ruského slovanofilstva ako panslavizmu postavila proti zahnívajúcemu Západu. Pogodinove listy ministrovi národného vzdelávania S. Uvarovovi dokazujú, že M. Pogodin bol hlavným činiteľom ruského vplyvu v Čechách. Článok skúma, čo Ševčenko vedel o P. J. Šafárikovi, ktorého dokumenty čítal v ruskom preklade. Ukrajinský básnik nevedel, že P. J. Šafárik bol Slovák, ku ktorému sa v poéme Kacír obracal ako k „Čechovi-Slovanovi“. Ševčenko sa osobne poznal s Rigeľmanom, možno práve od neho sa dozvedel o Ľ. Štúrovi, o existencii Slovákov a situácii, v akej sa nachádzali. Mohol sa s ním rozprávať aj o J. Kollárovi a P. J. Šafárikovi, s ktorými sa krátko stretol na svojej ceste po Európe. Cieľom práce bolo poukázať na rozdiely medzi ukrajinským a ruským slovanofilizmom z roku 1840 a dôvody, prečo slovanské národy v 19. storočí vylúčili Ukrajincov a Poliakov, ktorí hľadali podporu v Rusku.
The author of the article comes to the conclusion that Ukrainian Slavophilism, the representative of which Shevchenko was, was formed on the basis of Herder’s theory about Slavs as the pigeon-like, softy people, Y. Kollar’s and P.-Y. Shafarik’s works about Slavic cultural and linguistic revival also in the context of classical Russian Slavophilism of the 1840s and as a distinct alternative to it. Ukrainian Slavophilism was a Slavophilism of non-historical people for its political rebirth. Ukrainian Slavophilism like the Polish one proved, that Russian Slavophiles from the very beginning accented on special Russian Soul and distinction from the West in the 1870s turned into Pan-Slavism. M. Pogodin’s letters to S. Uvarov, the Minister of National Education of that time, prove that M. Pogodin was a main agent of Russian influence in Czech. The paper investigates, what Shevchenko knew about P.-Y. Shafarik, whose papers he read in Russian translation. The Ukrainian poet did not know, that P.-Y. Shafarik was Slovak, referred to him in the poem Heretic as to Czech-Slav. One of the Ukrainian Slavophiles M. Rigelman corresponded with Ludovit Stur, so Shevchenko in theory might have heard about the Slovak question from him. However, even the works of Safarik himself did not testify to his slavocentrism. The paper uses method of comparative study. The goal of the paper is to show the differences between Ukrainian and Russian Slavophilism of the 1840s and the reason why the Slavic people in the 19th century excepted Ukrainians and Poles looking for support in Russia.
Ako citovať:
ISO 690:
Charčuková, R. 2019. Ševčenkovo slavianofilstvo: pôvod a kontext. In Slovenská literatúra, vol. 66, no.1, pp. 2-8. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Charčuková, R. (2019). Ševčenkovo slavianofilstvo: pôvod a kontext. Slovenská literatúra, 66(1), 2-8. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 20. 3. 2019