Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Sformovanie koncepcie: 1879 – 1881 (K literárnoestetickým názorom Svetozára Hurbana Vajanského)

In: Slovenská literatúra, vol. 53, no. 1
Ivana Taranenková Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2019, 24 - 49
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
culture, nation, art, literature, nationalism, cultural task, tradition, „ownership“ meaning creating principle, autonomy/ heteronomy of art
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
O článku:
Predkladaná štúdia je súčasťou výskumu, ktorý analýzou textov Svetozára Hurbana Vajanského o kultúre, umení a literatúre uverejnených v priebehu rokov 1879 až 1916 predovšetkým na stránkach Národných novín a Slovenských pohľadov, smeroval k rekonštrukcii koncepcie nachádzajúcej sa v ich pozadí, s dôrazom na organickú jednotu jej jednotlivých zložiek – či už ide o názory na národ a kultúru, alebo názory estetické, pričom za ich dôležitú ideologickú platformu považujeme ideológiu nacionalizmu. Po zhrnutí literárnohistorickej recepcie diela a literárnoestetických názorov Vajanského sa sústreďujeme predovšetkým na tzv. „programové“ texty , t. j. články a state z obdobia rokov 1879 – 1881, v ktorých sa pokúša formulovať program pre novú literárnu generáciu a stanovuje základné tézy svojej koncepcie. Viac ako na generačné gesto dištancovania sa od tradície slovenského romantizmu – tak tieto texty interpretovala slovenská literárna historiografia – v našom prístupe zdôrazňujeme podoby Vajanského pripútanosti k nej. Uvedené texty stelesňujúce „iniciátorské gesto“ S. H. Vajanského smerom k stagnujúcej dobovej literatúre explikujeme ako pokus naplniť „kultúrnu úlohu“ (T. Walas) nastolenú romantickou národnoobrodeneckou generáciou etablovať národnú kultúru ako kultúru vysokú legitimujúcu a reprezentujúcu slovenský národ v európskom kontexte. Neustále evokovanie a potvrdzovanie už existujúcej tradície je pre Vajanského koncepciu nevyhnutnosťou. Akékoľvek radikálne prehodnocovanie hodnôt minulosti by viedlo k ohrozeniu identity novovytváranej slovenskej kultúry. Preto nové riešenia, s ktorými Vajanský prichádza, aby vyviedol slovenskú literatúru zo stagnácie a izolacionizmu, vychádzajú z rámca tradície. Na prepojenosť „iniciátorského gesta“ Vajanského s tradíciou slovenského romantizmu nepoukazuje len rétorika a mytologizačné postupy späté s ideológiou nacionalizmu, ale aj metaforický model myslenia, ktorým O. Čepan vymedzil prístup romantizmu ku skutočnosti, a predovšetkým „svojstvo“ – abstraktný princíp sebaidentifikácie kolektívu vyjadrujúci jeho kultúrnu špecifickosť, ktorý má herderovsko – hegelovský pôvod. Tento ústredný princíp Vajanského koncepcie zároveň v kontexte jeho názorov na literatúru a umenie výrazne určuje príklon k heteronómnemu modelu umenia a v rámci dvoch zásadných európskych estetických systémov zas inklinovanie k hegelovskej estetike. Výraznú úlohu zohráva i v jeho národnej a kultúrnej koncepcii založenej na stratifikácii slovenského etnika na dve vrstvy – na „ľud“ plniaci funkciu konzervátora nacionálnej identity a na národnoreprezentatívnu vrstvy. „Programové“ texty rovnako potvrdzujú i Vajanského „významotvorný princíp“ (O. Čepan) založený na striktnom uplatňovaní opozície „svoje – cudzie“ pri interpretovaní javov reality – či už je to rekonštrukcia tradície, kultúrnej pamäti národa, pohľad na jeho situovanie a perspektívy, ktorý sa stáva aj súčasťou budovania identity slovenskej kultúry. Naša štúdia prichádza k záveru, že vo Vajanského „programových“ textoch nenachádzame konkrétny výraz pre tak naliehavo proklamovanú zmenu v slovenskej literatúre. Všetky formulácie, ktoré majú na ňu poukazovať pôsobia vágne, alebo priamo odkazujú k tradícii.
The study is a part of the research, which through an analysis Svetozár Hurban Vajanský’s texts about culture, arts and literature published from 1879 to 1916 mostly in the Národné noviny (The National Newspaper) and Slovenské pohľady (The Slovak Views) tends to reconstruction of the conception, which stood behind on the scene, stressing an organic unity of its elements – opinions of the nation, culture, or aesthetic opinions, whereas the ideology of nationalism seems to be an important ideological platform. Summing up literary reception of the work as well as Vajanský’s literary aesthetic opinions we are focused predominantly on so called “program“ texts , that means articles and essays from the period of 1879 – 1881. In those texts he attempted to formulate a program for a new literary generation and he also set fundamental theses of his conception. More than a generational gesture of making a distance from the tradition of Slovak Romanticism – that was a common interpretation of these texts by the Slovak literary historiography –we stress different forms of Vajanský’s relation to it. We explicate these texts embodying an “initiator’s gesture“ of S. H. Vajanský towards stagnated contemporary literature as an attempt to fulfil a ”cultural task“ (T. Walas) given by the Romantic nationally reviving generation to establish the national culture as a culture highly legitimated and representing Slovak nation in the European context. Evoking and persistent confirming already existing tradition is typical inevitableness for Vajanský’s conception. Any radical revaluation of the historical values should have damaged identity of a newly creating Slovak culture. That is why new solutions, with which Vajanský comes to lead out the Slovak literature from stagnation and isolation, leaving the traditional pattern. The connection between the “initiator’s gesture“ and Vajanský’s tradition of Slovak Romanticism does not prove only rhetoric and processes of myths creation referred to the ideology of nationalism, but also metaphoric model of thinking, by which O. Čepan characterised an approach of Romanticism towards reality, and mainly “belonging to our people “ – an abstract principle of collective self-identification expressing its cultural specific character, which comes out from Herder and Hegel philosophy. This central principle of Vajanský’s conception in the context of his opinions of literature and arts significantly determine tendency to establish heteronymous model of arts. In terms of two basic European aesthetic systems he inclined more to Hegel’s aesthetic. Significant role plays his national and cultural conception based on stratification of Slovak ethnic in two levels –„people“ functioning as conservators of the national identity and then nationally representative level. „Program “also confirms Vajanský’s „meaning creative principle“ (O. Čepan) based on rigorous realisation of the opposition „ours – theirs“ in interpretation of phenomena in the reality – reconstruction of tradition, cultural memory of the nation, view at his position and perspective, which becomes also a part of establishing the identity of the Slovak culture. Our study results in the fact that in Vajanský’s “program“, we cannot find a concrete expression for so intensively proclaimed transformation in the Slovak literature. All formulations, which should refer to it, seem to be vague, or they refer just only to the tradition.
Ako citovať:
ISO 690:
Taranenková, I. 2019. Sformovanie koncepcie: 1879 – 1881 (K literárnoestetickým názorom Svetozára Hurbana Vajanského). In Slovenská literatúra, vol. 53, no.1, pp. 24-49. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Taranenková, I. (2019). Sformovanie koncepcie: 1879 – 1881 (K literárnoestetickým názorom Svetozára Hurbana Vajanského). Slovenská literatúra, 53(1), 24-49. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 8. 1. 2019