Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Literárna veda a zákonitosti (Kapitolka z dejín vedy)

In: Slovenská literatúra, vol. 65, no. 6
Tomáš Horváth Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2018, 419 - 446
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
opakovateľnosť, zákonitosť, invariant, žáner/repetition, patterns, invariant, genre
Typ článku: I. Štúdie / Studies
O článku:
Literatúra počas peripetií svojho vývinu vykazuje vysokú mieru opakovateľnosti: jednotlivé literárne texty majú navzájom totožné aj odlišné vlastnosti. V literárnej vede prevláda štruktúrne, systémové a typologické modelovanie pravidelností vo formách čiže štruktúrnych typov a jeho výsledkom sú literárne druhy, žánre, literárne smery, typy naratívnych štruktúr, typy kompozície, chronotopy atď. Jakobsonov štrukturalizmus v univerzalistickom nároku modeluje izomorfné fenomény, vlastné literatúre ako celku – ide o definovanie literárnosti a poetickej funkcie prostredníctvom modelu mechanizmu jej fungovania. Literárna veda sa počas svojej histórie pokúšala aj o formuláciu diachrónnych zákonitostí. Napr. Ferdinand Brunetière sa v intenciách Darwinovej evolučnej teórie usiloval odhaliť „zákony a podmienky riadiace evolúciu žánrov“. Darwinistický model využíva aj Franco Moretti pri modelovaní súťaže literárnych textov o ich podiel na knižnom trhu. Ruskí formalisti formulovali ako zákonitosť literárneho vývinu princíp napätia medzi automatizáciou a dezautomatizáciou literárnych postupov. Následne sledujeme produktívnosť Jakobsonovej koncepcie invariantu ako stálej schémy vo vzťahu k fluktuáciám, variantom. Ide o skúmanie rôzneho v tom istom (odlišné varianty v rôznych dielach toho istého autora) a rovnakého v rôznom (invarianty v rôznych dielach toho istého autora alebo rôznych autorov toho istého literárneho smeru). Analyzujeme postupy modelovania opakovateľností a schém vo vybraných literárnovedných prácach: napríklad u Northropa Fryea išlo o opakovateľnosti na tej najvyššej úrovni – celej literatúry, chápanej ako špecifický systém – až po opakovateľnosti na nižších úrovniach podsystémov, kde sa texty zoskupujú do istých tried, akými sú napríklad žánre.
Over the years of its troubled evolution literature has shown a high degree of repetition: individual literary texts have mutually identical as well as different properties. What dominates in literary science is the structural, systematic and typological process of establishing patterns of regularity in form i.e. structural types, and the result of the process is literary forms, genres, movements and types of narrative structures, types of composition, chronotopes etc. Jakobson´s structuralism with its universalist ambition establishes isomorphic phenomena typical of literature as a whole – it aspires to define literariness and poetic function through the model of its mechanism. In the course of its history literary science has attempted at formulating diachronic patterns. E.g. within Darwin´s theory of evolution Ferdinand Brunetière attempted to disclose the „laws and conditions controlling genre evolution“. The Darwinesque pattern is also used by Franco Moretti in the process of establishing patterns of competition of literary genres trying to acquire their share in the book market. What was formulated by Russian formalists as a pattern of literary evolution is the principle of tension between automatization and de-automatization of literary techniques. Then, there is Jakobson´s productive conception of invariants as a constant scheme in relation to fluctuations, variants. It focuses on investigating the different within the same (different variants in various literary works by the same writer) and the same within the different (invariants in different literary works by the same writer or different writers of the same literary movement). We analyze the methods of establishing patterns of repetition and schemes in selected literary scientific works: for instance in that by Northrop Frye the subject was repetition on the highest level – the whole literature seen as a specific system – to repetitions on lower levels of subsystems, where texts are grouped into particular classes, e.g. genres. Key words: repetition, patterns, invariant, genre
Ako citovať:
ISO 690:
Horváth, T. 2018. Literárna veda a zákonitosti (Kapitolka z dejín vedy). In Slovenská literatúra, vol. 65, no.6, pp. 419-446. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-

APA:
Horváth, T. (2018). Literárna veda a zákonitosti (Kapitolka z dejín vedy). Slovenská literatúra, 65(6), 419-446. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 22. 12. 2018