Informácia o dokumente / Document Info
Späť / Back



Obraz Balkánu v cestopisoch vojvodinských Slovákov v dvadsiatych rokoch 20. storočia

The image of the Balkans in travel books of Slovaks in Vojvodina in 1920s

Zuzana Čížiková

Vydavateľ / Publisher:

ISSN

Rok, strany / Year, pages: 2018, 352-378

DOI: https://doi.org/-

Jazyk / Language:

Publikované / Published: 22. 12. 2018

Plný text / Full Text

Typ dokumentu / Type of Document:

Popis / Abstract:

Intenzívny národný život Slovákov vo Vojvodine po roku 1918, keď sa stali súčasťou nového štátu – Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávie, sa odrazil tiež v rozvoji publicistiky, kde významné miesto patrí aj dvojdomému žánru – cestopisu. Cestopisné texty rôznej kvality zobrazujúce Balkán najviac uverejňoval kozmopolitne orientovaný intelektuál Andrej Labáth (1886 – 1934) v časopise Národná jednota a v almanachu Národný kalendár. Dôraz kládol na zemepisné, historické a najmä hospodárske pomery jednotlivých balkánskych lokalít vo vymedzených hraniciach vtedajšieho kráľovstva, súčasne však zachytával stereotypné obrazy v ich kultúrno-geografickej reflexii. Jeho cestopisné texty, aj keď majú primárne publicistický ráz, z hľadiska zvolenej imagologickej metódy predstavujú modelové texty o podobe (nielen) dobových stereotypov. Pozitívne i negatívne stereotypy v Labáthových cestopisoch sú produktom špecifických historických a spoločenských okolností. Navštívené cudzie kraje (Slovinsko, Dalmácia, Čierna Hora, Kosovo, Macedónsko) boli v kontexte pretrvávania idey slovanskej vzájomnosti privlastňované, ako to bolo v prípade Jadranského mora. Pri sledovaní ideologickej funkcie cestopisu, v línii národného geografizmu a nacionálneho emblematizmu, bolo východiskom stotožnenie sa s historickou minulosťou „bratského“ srbského národa, ako to dokumentujú opisy ciest do Kosova a Macedónska. Analyzované obrazy sú nielen o iných a druhých, ale aj obrazmi sebaprezentácie a sebaidentifikácie. Ako také preukazujú značný stereotypný kultúrny antagonizmus Západu a Východu (v konfrontácii Kosovo, Macedónsko – Slovinsko, Kosovo – Vojvodina/Báčka). Obrazy (geograficky, historicky, etnicky, konfesionálne, hospodársky) heterogénnej krajiny južných Slovanov situovanej na Balkánskom polostrove, v súlade s konkretizačnou predstavou novo nadobudnutej domoviny, sa u vojvodinských Slovákov stávajú nástrojom posilňovania národného povedomia, ale v strete s cudzím dochádza aj k utvrdzovaniu zaužívaných sebaobrazov, najmä ako usilovného a pracovitého etnika.

The intensive folk life of Slovaks in Vojvodina after 1918, when they became a part of a new country – the Kingdom of Serbs, Croats and Slovenes, and later on Yugoslavia – was also reflected in the development of publishing, which opened a special place to a twofold genre- travel books. The author of such literature of different qualities about the Balkans was mainly the intellectual with a cosmopolitan orientation, Andrej Labáth (1886 – 1934) in magazine Národná jednota (National Unity) and in almanac Národný kalendár (National Calendar). In his works, he placed focus on geographic, historical and economic characteristics of unique locations in the Balkans, that is, within the borders of the former Kingdom, and captured stereotypical images of that time through their cultural and geographic aspects. His texts about travels do have primarily features of publications, but from the perspective of selected imagological method, they are model-texts about the form (not only) of stereotypes of the time. Positive and negative stereotypes in his travel books are the products of specific historical and social circumstances. He visited regions such as Slovenia, Dalmatia, Montenegro, Kosovo, Macedonia and he illustrated the idea of Slavic peoples adapting to e.g. Adriatic Sea area. He also used the ideological function of travel books in the spirit of national geography and national emblematic which derived from identifying with history of brotherly, Serbian people, as it is shown in the travels around Kosovo and Macedonia. At the same time, analyzed images show both the other and different, as well as self-presentation and self-identification. As such they present a considerable stereotypical cultural antagonism of the West and East (presenting the contrast between: Kosovo, Macedonia-Slovenia, Kosovo – Vojvodina/Backa). The images (geographical, historical, ethnic, confessional, economic) of such a heterogeneous country of South Slavs located in the Balkan Peninsula in line with a concrete presentation of their new homeland, are among Slovaks in Vojvodina becoming tools of strengthening their national consciousness, but in contact with the other and foreign they also strengthen their self-images as a hard-working ethnicity. Key words: literature of Slovaks in Vojvodina, 20th century, Andrej Labáth (1886 – 1934), travel books, the Balkans, South Slavs, Adriatic Sea, cultural stereotype

Ako citovať / How to Cite:
ISO 690:
Čížiková, Z. 2018. Obraz Balkánu v cestopisoch vojvodinských Slovákov v dvadsiatych rokoch 20. storočia. In Slovenská literatúra, vol. 65, no.5, pp. 352-378. DOI: https://doi.org/-

APA:
Čížiková, Z. (2018). Obraz Balkánu v cestopisoch vojvodinských Slovákov v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Slovenská literatúra, 65(5), 352-378. DOI: https://doi.org/-

Kľúčové slová / Keywords:

slovenská vojvodinská literatúra, 20. storočie, Andrej Labáth (1886 – 1934), cestopis, Balkán, južní Slovania, Jadranské more, kultúrny stereotyp / literature of Slovaks in Vojvodina, 20th century, Andrej Labáth (1886 – 1934), travel books, the Balkans, S

Práva / Rights:

Referencie: