Informácia o dokumente / Document Info
Späť / Back



: Idyla a limity realizmu (Žáner ako mentálne médium)

Idyll and the Limitations of Realism (Genre as a Mental Medium)

Marcela Mikulová

Vydavateľ / Publisher:

ISSN

Rok, strany / Year, pages: 2018, 130-142

DOI: https://doi.org/-

Jazyk / Language:

Publikované / Published: 12. 9. 2018

Plný text / Full Text

Typ dokumentu / Type of Document:

Popis / Abstract:

Idealizácia a idylizácia reality bola od polovice 19. storočia v slovenskej literatúre považovaná za legitímnu súčasť tvorby spisovateľov staršej generácie. S týmto falzifikovaným obrazom reality však svojou tvorbou polemizovali mladší autori (Timrava, Tajovský, Jesenský). V ich prípade celkom stačilo, aby opisovali neskreslenú realitu, aby ich diela pôsobili voči staršej generácii spisovateľov polemicky, teda antiidylicky. Bol tu však autor, ktorý bol rozlomený medzi túžbou po harmonickom svete a kritickým vnímaním reality – Martin Kukučín. Posmelený diskusiami v pražskom Detvane dokázal zúročiť podnety európskej literatúry, pričom ťažiskom jeho filozofických úvah sa stali základné hodnotové premisy – otázky života a smrti, svedomia, egoizmu, tradície, duševnej harmónie a peňazí. Na ostrove Brač v roku 1896 začal písať veľký epický útvar na základe pozorovania miestnej patricijskej rodiny (fragmenty editori Diela nazvali Rodina a Zádruha) so zámerom opísať rodinnú idylu, harmóniu a súdržnosť. Jeho sklamanie bolo veľké, keď zistil, že jediným, čo udržiavalo starnúcich bezdetných súrodencov spolu, bolo bohatstvo, ktoré, v súlade s rodovými tradíciami nerozdrobovania majetku, ani nemajú komu odkázať. Kukučína realistické opísanie týchto archaických tradícií natoľko znechutilo, že text, ktorému z tohto dôvodu nedokázal vnuknúť presvedčivý umelecký tvar, zostal len v rukopise. Po tejto skúsenosti a po sklamaní z pobytu na Slovensku napísal v roku 1896 poviedku Svadba, ktorej dal sugestívnu a emocionálne vypätú podobu eklogy, ktorá bola svojou lyrickou podstatou do značnej miery autorovou citovou profylaxiou. Bolestivé rozdvojenie hlavného hrdinu medzi láskou k rodičom a žene je vlastne analogické pocitom autora, ktorý zistil, že sa už nikdy nechce vrátiť do rodného kraja.

The idealistic and idyllic perception of reality in Slovak literature of the second half of the 19th century was seen as a legitimate part of the production of the old generation writers. The falsified image of reality was challenged by the production of the younger authors (Timrava, Tajovský, Jesenský). It their case it was enough to describe undestorted reality to seem polemic, i.e. anti-idyllic in contrast to the old generation of the writers. However, there was a writer who found himself split between the desire for a harmonious world and critical perception of reality – Martin Kukučín. Encouraged by the discussions in the Prague society Detvan he managed to benefit from the stimuli of European literature finding the basis for his philosophical reflections in the fundamental premises – the question of life and death, conscience, egoism, tradition, spiritual harmony and money. On the island of Brač in 1896 he began to write a long work of fiction inspired by observations of a local patrician family (the fragments were titled by the Complete Works editors Rodina/Family and Zádruha/Community) with the intention to describe a family idyll, harmony and togetherness. He was very disappointed to discover that the only thing that kept the aging childless siblings together was the wealth, which in line with the family tradition of not dividing the property had no actual heir. Kukučín was disgusted by the realistic depiction of the archaic traditions so much that the text, which he failed to write in an appropriate artistic form for that reason, remained in manuscript. Having had this experience as well as been disappointed by the time spent in Slovakia he wrote in 1896 a short story titled Svadba/Wedding. He did it in a vivid and emotional form of eclogue, and he used its lyric nature to a great extent as his emotional prophylaxis. The protagonist´s painful polarity between love for the parents and that for a woman suggests an analogy with the writer´s feelings when he realized he never wanted to come back to his homeland again. Key words: Idealism, idyll, eclogue, Realism, Martin Kukučín, fragments

Ako citovať / How to Cite:
ISO 690:
Mikulová, M. 2018. : Idyla a limity realizmu (Žáner ako mentálne médium). In Slovenská literatúra, vol. 65, no.2, pp. 130-142. DOI: https://doi.org/-

APA:
Mikulová, M. (2018). : Idyla a limity realizmu (Žáner ako mentálne médium). Slovenská literatúra, 65(2), 130-142. DOI: https://doi.org/-

Kľúčové slová / Keywords:

Idealizmus, idyla, ekloga, realizmus, Martin Kukučín, fragmenty / Idealism, idyll, eclogue, Realism, Martin Kukučín, fragments

Práva / Rights:

Referencie: