Informácia o dokumente / Document Info
Späť / Back



Podoby idylického v Doleželovej Tragoedii

The Forms of Doležal´s Idyllic Pamětná celému světu Tragoedia

Erika Brtáňová

Vydavateľ / Publisher:

ISSN

Rok, strany / Year, pages: 2018, 27-36

DOI: https://doi.org/-

Jazyk / Language:

Publikované / Published: 12. 9. 2018

Plný text / Full Text

Typ dokumentu / Type of Document:

Popis / Abstract:

Tematicko-motivickým podložím Doležalovej Tragoedie (1791) sú obrázky zo života prarodičov Adama a Evy a príbeh tragickej smrti ich syna Ábela. Život v rajskej záhrade a mimo nej podáva Doležal v móde idyly, v epicko-polodramatickej (dialogickej) forme, ktorá odráža túžbu človeka po pokojnom, bezkonfliktnom a vyrovnanom bytí. Doležalova idyla tkvie v optimisticko-pozitívnej koncepcii sveta. Použitím konvenčných biblických i nebiblických emblémov (rieky, stromy, flóry, fauny a príjemná klíma, prírodné bohatstvo) je rajská záhrada prezentovaná ako ľúbezné miesto (locus amoenus). V tomto prehľadne a účelne usporiadanom priestore, oplývajúcom nezvyčajnou krásou, vedú Adam s Evou harmonický život. Napriek tomu, že opustia raj a v ich živote nastáva radikálna zmena, keď pokojný a bezstarostný život strieda čoraz namáhavejšia a úmornejšia práca a bolesť, Doležalovo rozprávanie nestráca idylický tón. Vyratúva síce dôsledky hriechu, ktorý prarodičov odlúčil od Boha, ale „nový svet“ pokladá beztak za najlepší: Boh dopustil hriech, aby ukázal „nádheru“ nekonečných cností. Hriech priniesol nespočetné úžitky: nové spoločenské a politické štruktúry, rôzne povolania, možnosť vzdelávať sa a venovať sa umeniu, technický pokrok. Kým v prvej časti skladby hovorí Doležal o svete, ktorý čitateľ „nikdy“ nemohol vidieť, znázornený pozemský svet je vo veľkej miere závislý na priestore a čase, v ktorom autor žil.

The thematic background of Doležal´s Tragoedia (1791) is formed by the images of the ancestors Adam and Eve´s lives and the story of their son Abel´s tragic death. The life in the garden of Eden as well as outside it is depicted by Doležal in the mode of an idyll, in the narrative and semi-dramatic (dialogue) form, which reflects human desire for a peaceful, non-conflicting and balanced being. Doležal´s idyll lies in the optimistic and positive concept of the world. By using the conventional biblical as well as non-biblical emblems (rivers, trees, flora, fauna and pleasant climate, natural resouces) the garden of Eden is presented as a lovely place (locus amoenus). In this carefully and efficiently organized space, full of beauty, Adam and Eve lead a harmonious life. Despite the fact they leave the paradise and face a radical change trading peaceful and carefree lives for hard and arduous work and pain, Doležal´s narration does not lose its idyllic tone. He lists the consequences of their sin which separated the ancestors from God, however, he considers the „new world“ to be better.: God let the sin happen in order to show the „beauty“ of infinite virtues. The sin brought about numberless benefits: new social and political structures, various occupations, the possibility of education and art, technological progress. While in the first part Doležal speaks of the world which the reader could never see, the depicted earthly world is to a great extent dependent on the space and time in which the author lived himself. Key words: Augustín Doležal, Pamětná celému světu Tragoedia, idyll, Eden, locus amoenus, the lives of Adam and Eve

Ako citovať / How to Cite:
ISO 690:
Brtáňová, E. 2018. Podoby idylického v Doleželovej Tragoedii . In Slovenská literatúra, vol. 65, no.1, pp. 27-36. DOI: https://doi.org/-

APA:
Brtáňová, E. (2018). Podoby idylického v Doleželovej Tragoedii . Slovenská literatúra, 65(1), 27-36. DOI: https://doi.org/-

Kľúčové slová / Keywords:

Augustín Doležal, Pamětná celému světu Tragoedia, idyla, Eden, locus amoenus, život Adama a Evy/ idyll, Eden, locus amoenus, the lives of Adam and Eve

Práva / Rights:

Referencie: