Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Slovenskosť kontra internacionalizmus: Rázusove reflexie modernej slovenskej literatúry

In: Slovenská literatúra, vol. 64, no. 4
Dana Hučková Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2017, 318 - 328
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
slovenská literatúra, 20. storočie, Martin Rázus (1888 – 1937), tradicionalizmus, moderna, nacionalizmus, internacionalizmus / Slovak literature, 20th century, Martin Rázus (1888 – 1937), traditionalism, modernism, nationalism, internationalism
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia bola literatúra stále vnímaná ako najmarkantnejší prejav slovenského života. V duchu tejto línie k nej pristupoval aj Martin Rázus (1888 – 1937), z hľadiska literárnej histórie spisovateľ so štatútom predstaviteľa tzv. prechodnej generácie, ktorá svojou tvorbou zachovávala kontinuitu medzi predvojnovou a povojnovou situáciou. Od roku 1923 pravidelne písaval úvodníky do Národných novín, pričom vo viacerých z nich sa priamo vyslovoval k problematike súvekej literatúry. Opakovaným motívom jeho úvah bol pojem „národný svojráz“, ktorý rozvíjal v rámci vlastnej koncepcie filozofie slovenského nacionalizmu. Daný pojem však rezolútne odmietala nastupujúca mladá generácia, ktorá ho vnímala ako anachronizmus. V situácii hľadania nových poetík a smerov Rázus revitalizoval starší ideový koncept národnej literatúry od S. H. Vajanského (1847 – 1916), v rámci ktorého zastával básnik a spisovateľ rolu národného buditeľa, vystupoval ako svedomie a pamäť národa. Rázusovým presvedčením bolo, že spisovateľ má mať zodpovednosť za kolektívum, ktorým je národ. V článkoch z rokov 1925 – 1930 úzko spájal literárnu otázku s dobovými politickými a ekonomickými problémami, pričom akcent kládol na tradíciu, národnú svojbytnosť a špecifickosť.
In the early 1920s literature was still seen as the most prominent manifestation of Slovak life. As such it was also recognized by Martin Rázus (1888 – 1937), who is in terms of literary history a writer with the status of a representative of the so-called transition generation, whose work maintains the continuity between the pre-war and the post-war situations. As of the year 1923 he used to write editorials for the Národnie noviny, in many of which he expressed his opinions on contemporary literature. The recurrent theme of his reflections was the notion of „national character“, which was developed within his own philosophical concept of Slovak nationalism. The notion in question was, however, strongly rejected by the following young generation, who saw it as an anachronism. In the situation of seeking new forms of poetics and movements Rázus revived the earlier concept of national literature defined by S. H. Vajanský (1847 – 1916), within the framework of which a poet or a writer played the role of a national revivalist, and represented the conscience and memory of the nation. Rázus was convinced that a writer had to bear responsibility for a collective, i.e. a nation. In his articles written between 1925 and 1930 he closely interconnected the issue of literature and the contemporary political and economic problems placing emphasis on the tradition, national autonomy and particularity. Key words: Slovak literature, 20th century, Martin Rázus (1888 – 1937), traditionalism, modernism, nationalism, internationalism
Ako citovať:
ISO 690:
Hučková, D. 2017. Slovenskosť kontra internacionalizmus: Rázusove reflexie modernej slovenskej literatúry. In Slovenská literatúra, vol. 64, no.4, pp. 318-328. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Hučková, D. (2017). Slovenskosť kontra internacionalizmus: Rázusove reflexie modernej slovenskej literatúry. Slovenská literatúra, 64(4), 318-328. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences
Publikované: 1. 8. 2017