In: Slovenská literatúra, vol. 64, no. 1
Tibor Gintli
Detaily:
Rok, strany: 2018, 63 - 72
Kľúčové slová:
anekdotické rozprávanie, ústne rozprávanie, úrovne rozprávania, priama reč, nevlastná priama reč, implicitný autor, metafikcia/anecdotal narration, oral narration, narrative levels, direct quotations, free indirect speech, implied author, metafiction
Typ článku: II. Rozhľady / Views
DOI: https://doi.org/-
O článku:
Anekdotická narácia v 19. storočí v strednej Európe a jej nové podoby viedli k niektorým rozhodujúcim prácam modernej literatúry, ako napríklad k slávnemu Haškovmu Švejkovi. Anekdotické naratívy boli od 19. storočia riadené kolektívnymi systémami hodnôt, teda nepotvrdzujú individuálne výhľady modernity. Oddelenie sa od týchto kolektívnych pohľadov sa zdá byť predpokladom pre pokračovanie anekdotickej tradície. Emblematickou postavou 19. storočia v Maďarsku v oblasti anekdotickej narácie bol Kálmán Mikszáth. Štúdia skúma skryté naratívne metódy, ktoré umožňujú rozprávačovi a implikovanému autorovi vzdialiť sa od bežných názorov, ktoré sa zdanlivo objavujú v Mikszáthovom diele. Štúdia prichádza so záverom, že tento Mikszáthov naratív, ktorý sa odklonil, alebo si jednoducho udržal odstup od bežných prístupov, vydláždil cestu modernizácii anekdotických naratívnych foriem v maďarskej literatúre.
Anecdotal narration outlived the 19th century in Central Europe and its new forms lead to some of the definitive works of modern literature, as Hašek’s world renowned Švejk proves. Anecdotal narratives from the 19th century were governed by collective systems of values and thus did not conform to the more individual outlook of modernity. Thus separation from these collective outlooks seemed to be a requisite for the continuation of the anecdotal tradition. The emblematic figure of the 19th-century anecdotal narration in Hungary was Kálmán Mikszáth. The study examines the hidden narrative methods that allow the narrator, and the implied author to move away from the common opinions they seemingly uphold in Mikszáth’s works. The paper concludes that those of Mikszáth’s narrative that turn away, or simply keep a distance from the common opinion paved the way for the modernisation of anecdotal narrative forms in Hungarian literature.
Key words: anecdotal narration, oral narration, narrative levels, direct quotations, free indirect speech, implied author, metafiction
Ako citovať:
ISO 690:
Gintli, T. 2018. Vzťah verejnej mienky a naratívneho prehovoru v próze Kálmána Mikszátha. In Slovenská literatúra, vol. 64, no.1, pp. 63-72. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
APA:
Gintli, T. (2018). Vzťah verejnej mienky a naratívneho prehovoru v próze Kálmána Mikszátha. Slovenská literatúra, 64(1), 63-72. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
O vydaní:
Publikované: 12. 9. 2018