In: Slovenská literatúra, vol. 63, no. 5
Zornitza Kazalarska
Detaily:
Rok, strany: 2019, 364 - 376
Kľúčové slová:
scény písania, autobiografické písanie, robenie poznámok, krátke žánre, disidentská kultúra, poetika prípravy, haiku, normalizácia
Typ článku: III. Rozhľady / III. Views
DOI: https://doi.org/-
O článku:
Príspevok sa zaoberá neoficiálnym autobiografickým písaním (denníky, korešpondencia, záznamy a samizdatové brožúry) v normalizačnom Československu v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia. Autorka sa zameriava na diela Ivana Diviša, Ivana Kadlečíka, Dominika Tatarku, Ludvíka Vaculíka a Jana Zábranu a dokazuje, že v súvislosti s krátkymi formami písania prispeli určitým spôsobom k disidentskej kultúre, ktoré boli typické pre literatúru neskorého socializmu vo východnej Európe. Analyzuje ich reflexie a metareflexie pri procese písania, ako aj na písaných záznamoch, nástrojoch, prostriedkoch a prejavoch. Prichádza k záveru, že títo autori tematizovali, problematizovali a využívali určité „scény písania“ (Rüdiger Campe): napr. scénu písania poznámok. Konečné poznámky nie sú len produktom, ale aj praktickým písaním s osobitnými prostriedkami a vypovedajúcimi vlastnosťami. Autorka poukazuje na 5 figúr/prostriedkov, ktoré sú podstatou vypracovaného plánu poznámkového písania: intranzivita, pohyblivosť,náhodnosť, predbežnosť a excesivita. Na ilustráciu „poetiky prípravy“ (Roland Barthes) načrtnutej na vývoji vybraných literárnych diel využíva koláž českého disidenta Karla Trinkewitza, ktorý kombinuje žáner poznámok a haiku. V uvedených literárnych dielach je „poznámkovanie“ v popredí, nie je to len objekt narácie/rozprávania, úvah či metareflexií, ale aj písané gesto vzdoru voči oficiálnemu písaniu v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia.
This article deals with Czech and Slovak unofficial autobiographical writings (diaries, private letters, notebooks and samizdat sheets) from the normalisation period of the 1970s and 1980s. The author focuses on works by authors such as Ivan Diviš, Ivan Kadlečík, Dominik Tatarka, Ludvík Vaculík a Jan Zábrana and argues that they contribute to a dissident culture of short forms, which was typical for the literature of late socialism in Eastern Europe. Analysing their reflections and meta-reflections on the act of writing, as well as on writing materials, instruments and gestures, she comes to the conclusion that these writers thematise, problematize and make use of the same „scene of writing” (Rüdiger Campe) in their works: the scene of making notes. Defining notes not merely as products, but as a writing praxis with particular instrumental and gestural features, the author draws attention to the following five figures, which are essential for the elaborated programme of making notes: intransitivity, mobility, casualness, tentativeness and excess. In order to illustrate the „poetics of preparation” (Roland Barthes), shared and developed by the examined literary works, she uses as an example a collage by the Czech dissident and exile artist Karel Trinkewitz, in which notes and haiku poems are combined. She concludes that in the interpreted autobiographical writings the scene of making notes comes to the foreground; it is not only an object of narration, reflection and meta-reflection, but turns into a scriptural gesture of resistance towards the writing conditions in the 1970s and 1980s.
Key words: scene of writing, autobiographical writing, making notes, short forms, dissident culture, poetics of preparation, haiku, normalisation
Ako citovať:
ISO 690:
Kazalarska, Z. 2019. Poetika prípravy: české a slovenské scény autobiografického písania v 70. a 80. rokoch 20. storočia. In Slovenská literatúra, vol. 63, no.5, pp. 364-376. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
APA:
Kazalarska, Z. (2019). Poetika prípravy: české a slovenské scény autobiografického písania v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Slovenská literatúra, 63(5), 364-376. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
O vydaní:
Publikované: 4. 3. 2019