Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Dvojitá identita vojnovej skúsenosti. Rozostup autora a subjektu v slovenskej povojnovej próze (Leopold Lahola a Jožko Lánik)

In: Slovenská literatúra, vol. 63, no. 3
Jelena Paštéková
Detaily:
Rok, strany: 2019, 165 - 178
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
autor, subjekt, povojnová slovenská próza, dokumentárnosť, fiktívnosť, existencializmus, hraničná situácia, socialistický realizmus
Typ článku: Vedecké štúdie / Studies
O článku:
Cieľom príspevku je osvetliť ruptúru línií slovenskej vojnovej prózy medzi rokom 1945 a Februárom 1948, keď bol socialistický realizmus vyhlásený za jedinú metódu umeleckej tvorby. Perspektíva svetlých zajtrajškov vrhla spätne čierne svetlo na existenciálnu/existencialistickú líniu. Metodickým východiskom je komparatívna analýza tvorby viacerých autorov, pričom kľúčový je Leopold Lahola. Jeho prózy štúdia interpretuje nielen v kontexte diela súvekých židovských spisovateľov, ale aj nežidovských autorov ako bol Talian Cesare Pavese. Práca zároveň teoreticky upresňuje zmeny akcentov konfigurácií autora a subjektu v rámci pluralitnej poetiky štyridsiatych rokov. Opiera sa tiež o viaceré vrstvy slovenskej recepcie filozofického existencializmu. Obdobie liberalizácie 60. rokov oživilo záujem o tento smer. Kľúčový pojem hraničná situácia sa však aj na konci dekády chápal ešte – alebo už opäť – ako vykonštruovaný, príliš modelový (Viliam Marčok). Aj existencialistická referencialita sa pokladala za ideovo vratkú. S touto kartou musel rátať a rátal Jozef Felix, ktorý sa pri legitimizácii tvorby „zahraničného“ Laholu odvolával iba na úzkosť, vyplývajúcu z krutosti vojnového zážitku a dištancoval ju (viac ako Lahola sám) od existencializmu. Voľba dvojitej identity východísk to umožňovala. V rámci preverenia nosnosti tohto tvrdenia autorka porovnala Laholovu tvorbu jednak s paralelnou líniou dokumentárnej prózy (Alfréd Wetzler) a s existencialistickými denníkovými záznamami Cesara Paveseho Remeslo života. Jeden z nich sa stal mottom Laholovej poviedkovej zbierky Posledná vec. U Laholu sme zistili viaceré poetologické aj myšlienkové paralely s Paveseho tvorbou.
The goal of the paper is to explain the rupture in the line of Slovak war prose between the year 1945 and February 1948, when Socialist Realism was pronounced the only method of artistic production. The prospects of ´brighter tomorrows´ cast black light back on the existential/existentialist line. The methodical assumption is the comparative analysis of several writers´ production, while Leopold Lahola is seen as the key one. His prose is interpreted here in the context of the work of contemporary Jewish writers as well as non-Jewish authors such as the Italian Cesare Pavese. At the same time the study theoretically specifies the changes of accents of configurations of the author and the self within the pluralistic poetics of the 1940s. It is supported by several layers of Slovak reception of philosophical Existenialism. The period of liberalisation of the 1960s revived the interest in this movement. The key concept of ´situation´ was still (or again) seen at the end of the decade as artificial, too theoretical (Viliam Marčok). Also, existential referentiality was considered to be ideologically shaky. This card had to be reckoned with and it was by Jozef Felix who, when trying to legitimize the work of “foreign” Lahola, claimed it was due to the anxiety resulting from the cruel war experience and he distanced it (more Lahola himself) from Existentialism. The choice of double identity of assumptions made it possible. In order to verify the reliability of this statement, the author of the paper compared Lahola´s work with both the parallel line of documentary prose (Alfréd Wetzler) and Cesare Pavese´s existential diary records of his life. One of them became the motto of Lahola´s collection of short stories Posledná vec/The Last Thing. Several poetological and ideological parallels between Lahola and Pavese´s work have been identified. Key words: author, self, post-war Slovak prose, documentariness, fictitiousness, Existentialism, situation, Socialist Realism
Ako citovať:
ISO 690:
Paštéková, J. 2019. Dvojitá identita vojnovej skúsenosti. Rozostup autora a subjektu v slovenskej povojnovej próze (Leopold Lahola a Jožko Lánik). In Slovenská literatúra, vol. 63, no.3, pp. 165-178. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-

APA:
Paštéková, J. (2019). Dvojitá identita vojnovej skúsenosti. Rozostup autora a subjektu v slovenskej povojnovej próze (Leopold Lahola a Jožko Lánik). Slovenská literatúra, 63(3), 165-178. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
O vydaní:
Publikované: 4. 3. 2019