In: Slovenská literatúra, vol. 62, no. 6
Tomáš Horváth 
Detaily:
Rok, strany: 2019, 480 - 494
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
subjekt, melanchólia, princíp krutosti
Typ článku: Vedecká štúdia / Studies
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Pri parciálnej interpretácii debutovej zbierky próz Gejzu Vámoša Editino očko (1925) sa zameriavame na modelovanie konštitúcie, no tiež aj dekomponovania niektorých modalít literárneho subjektu, určených aj literárne smerovo. Sledujeme tiež, ako tieto spôsoby literárnej reprezentácie subjektu vo Vámošových textoch súvisia s melancholickým naladením subjektu. Vámošova postava paranoika (z poviedky Paranoik) nemôže žiť, tešiť sa zo života, pretože fakt, že žije v „chládku smrti“, z neho robí mŕtvolu už teraz, i keď je ešte živý – budúcnosť smrti je prítomná už počas života: preto paranoik žije svoj život v melancholickom časovom režime. Paranoik je svojou nenormalitou vydelený z nízkeho davu (misera plebs) ľudí, ktorí zabúdajú na svoju smrteľnosť. Z premís Vámošovej biologickej filozofie však vyplýva, že ani paranoik nemôže byť výlučným subjektom, „aristokratom ducha“: na úrovni biologického druhu totiž dochádza vo vámošovskej filozofii k deštrukcii, rozpusteniu individuality vo všeobecnom. Prostredníctvom indivídua vníma a pociťuje seba samého samotný biologický druh; práve species je tým pravým subjektom, ktorý sa odlieva do svojich manifestácií, (nedôležitých) indivíduí. Odtiaľto potom vyviera vámošovská melanchólia. Večnosť života na kozmologicko-biologickej úrovni znamená večnosť utrpenia na úrovni indivíduí: večný život (na kozmologickej úrovni), ktorý nemožno ukončiť (absurdne chabou samovraždou indivídua), bude donekonečna zmnožovať smrteľnosť jednotlivých „atómov“, indivíduí.
Alongside partial interpretation of the debut collection of proses by Gejza Vámoš Editino očko (Edita´s little eye, 1925), the paper is focused on modelling a constitution as well as decomposing some of the modalities of the literary subject, also defined in terms of literary movement. Attention is also paid to how these ways of representing the literary subject in Vámoš´s texts are related to the subject´s mood of melancholy. Vámoš´s paranoid character (of the short story Paranoik, The Paranoid) cannot live, enjoy life because he lives in „death´s coldness“, which makes him already a corpse, although he is still alive – the future of the death is present during his life: therefore a paranoid lives his life in the melancholy mode. A paranoid´s abnormality segregates him from the low crowd (misera plebs) of people who forget about their mortality. Vámoš´s premises of biological philosophy suggest that a paranoid cannot be an exclusive subject, „a spiritual aristocrat“: it is because at the level of a biological species in Vámoš´s philosophy there occurrs destruction, dissolution of an individual in general. An individual helps the actual biological species perceive and feel itself, and it is the species that becomes the true subject, which is moulded into its manifestations, unimportant individuals. This is where Vámoš´s melancholy springs from. The eternity of life at the cosmological-biological level means the eternity of suffering at the level of individuals: eternal life (at the cosmological level), which cannot be ended (by a ridiculously feeble suicide of an individual), will eternally reproduce the mortality of individual atoms, individuals.
Key words: subject, melancholy, the principle of cruelty
Ako citovať:
ISO 690:
Horváth, T. 2019. Subjekt a melanchólia u Gejzu Vámoša (Dokončenie). In Slovenská literatúra, vol. 62, no.6, pp. 480-494. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Horváth, T. (2019). Subjekt a melanchólia u Gejzu Vámoša (Dokončenie). Slovenská literatúra, 62(6), 480-494. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 11. 4. 2019