In: Slovenská literatúra, vol. 62, no. 3
Marcel Martinkovič
Detaily:
Rok, strany: 2019, 212 - 230
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
Kľúčové slová: Kultúra; národná identita; idea jednoty odlišného; slovanstvo
Typ článku: Vedecká štúdia / Studies
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Cieľom príspevku je priblížiť ideový vývoj v slovenskom politickom myslení v poslednej tretine 19. storočia. Rámec štúdie tvorí publicistická činnosť najvýznamnejších politických mysliteľov v tejto etape vývoja slovenskej národnej ideológie. Ich myšlienky a úvahy o cieľoch a prostriedkoch národotovorného procesu približujeme na pozadí problematiky kontinuálnosti resp. ruptúrovitosti vývoja slovenského politického myslenia.
Podklady k štúdii sme čerpali najmä z dobovej tlače (Pešťbudínske vedomosti, Slovenské noviny, Krajan, Vlastenec, Národné noviny), ktorá sa stala významným prostriedkom pre propagáciu programových cieľov a myšlienok jednotlivých politických aktérov vo vtedajšej uhorskej politike. Na základe komparatívnej a historiografickej metódy sme paralelne články prispievateľov týchto dobových periodík spracovávali na podklade záverov už publikovaných výskumov k problematike nacionalizmu a vývoja slovenského politického myslenia.
Štúdia dokladá prítomnosť formálne jednotiaceho prvku vo vývoji slovenského politického myslenia, ktorý však býva vzhľadom na vývoj dobových okolností interpetovaný s rôznym obsahom. Túto skutočnosť nachádzame v rámci úvah o myšlienke jednoty odlišného, ktorá stála za legitimizáciou jazykového osamostatnenia slovenskej literatúry a v rôznych významoch býva súčasťou ako romantickorealistickej, tak aj liberálnej, občianskej koncepcie národného vývoja. Významová variabilita interpretácie štúrovej myšlienky jednoty odlišného, však vzhľadom aj na dynamiku spoločenského vývoja spôsobuje ruptúrovitosť vo vývoji slovenského politického myslenia. Krajné podoby nekontinuálneho vývoja v rámci národotvornej ideológie sú prítomné napríklad v myslení Ľudovíta Štúra, keď sa v rámci diela Slovanstvo a svet budúcnosti úplne odkláňa od svojho pôvodného národnoemancipačného cieľa t.j. sformovanie a inštitucionálne zastrešenie národnej individuálnosti Slovákov. Paralelnými negatívnymi dôsledkami nekontinuitného vývoja v slovenskom politickom myslení je sformovanie predstavy o pozitívach ideovej a politickej homogenity v rámci národnoemancipačného procesu, ktorá v rámci národnej kultúry viedla k osvojeniu si aspektov nekritického reflektovania autority národných elít a ich úlohy pri realizácii národných cieľov.
The goal of the paper is to present the ideological development of Slovak political thinking in the late 19th century. The framework of the study is built on the journalistic activities of the most significant political thinkers going on in the given phase of the development of Slovak national ideology. Their ideas and reflections on the goals and means of nation-forming process are presented against a background of the continuity or ruptures in the development of Slovak political thinking.
The study is supported by the articles from the contemporary print media (Pešťbudínske vedomosti, Slovenské noviny, Krajan, Vlastenec, Národné noviny), which became an important way of promoting the manifesto goals and ideas of politically engaged individuals in the Hungarian politics of those times. The comparative and historiograhic method has been used to analyse the contributors´ articles from the contemporary print media against a background of the findings of some already published research into Nationalism and the development of Slovak political thinking.
The study proves the presence of a formally unifying element in the development of Slovak political thinking, which is however given various interpretations due to the changes in the historical context. This is found in reflections on the idea of the unity of the different, which was behind the legitimization of the linguistic autonomy of Slovak literature and various shades of its meaning are part of Romantic-Realist as well as liberal, civil concepts of national development. The variety of interpretations of Štúr´s concept of the unity of the different causes ruptures in the development of Slovak political thinking due to the dynamic development of the society. The extreme forms of discontinuous development within the nation-forming ideology are found in e.g. Ľudovít Štúr´s thinking; in his work Slovanstvo a svet budúcnosti /The Slavdom and the World of the Future/ he completely departs from the original goal of national emancipation, i.e. to form the individual character of the Slovaks and establish their national institutions. Another parallel negative consequence of the discontinuous development of Slovak political thinking is the idea promoting the positives of ideological and political homegeneity within the national emancipation process, which led to adopting national and cultural aspects of uncritical reflection on the authority of national elite and their roles in pursuing the national goals.
Key words: culture; national identity; the idea of the unity of the different; Slavdom
Ako citovať:
ISO 690:
Martinkovič, M. 2019. Kontinuita a ruptúrovitosť s slovenskom politickom myslení v poslednej tretine 19. storočia.. In Slovenská literatúra, vol. 62, no.3, pp. 212-230. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Martinkovič, M. (2019). Kontinuita a ruptúrovitosť s slovenskom politickom myslení v poslednej tretine 19. storočia.. Slovenská literatúra, 62(3), 212-230. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 11. 4. 2019