Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Nostalgia za neexistujúcou „krajinou detstva“ v impresionistickej poviedke Ivana Bunina (k žánrovej podobe próz Temné aleje).

In: Slovenská literatúra, vol. 61, no. 4
Soňa Pašteková
Detaily:
Rok, strany: 2019, 322 - 328
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
RUSSIAN EMIGRATION LITERATURE, IVAN BUNIN, PROSE STRUCTURE, GENRE INVARIANT
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
O článku:
Príspevok vznikol ako výstup medzinárodného vedeckého kolokvia Podoby melanchólie v umení, organizovaného Ústavom slovenskej literatúry SAV v Bratislave (15. mája 2014) a zároveň je čiastkovým výstupom grantového projektu VEGA s názvom Hyperlexikón literárnovedných pojmov a kategórií, koncipovaný ako úvaha k otázke teórie žánru a formovaniu žánrových invariantov modernej prózy 20. storočia. Metodologickým východiskom príspevku je interpretačná analýza textovej štruktúry vybranej poviedky z prozaického cyklu Temné aleje(1939 – 43) ruského modernistu Ivana Bunina s ohľadom na literárne (vznik ruskej emigrantskej/autobiografickej literatúry prvej polovice 20. storočia), ako aj mimoliterárne súvislosti (dobový spoločensko-politický kontext západnej Európy a Ruska). V príspevku sme čerpali jednak z prameňov (originálne texty Buninových poviedok a ich slovenské preklady z pera renomovaných slovenských prekladateľov – citované ukážky), jednak zo sekundárnej literatúry o danom predmete výskumu prevažne ruskej, ale aj českej a slovenskej literárnovednej proveniencie, rovnako z vlastných predošlých výskumov a (štúdií a monografických prác), venovaných tvorbe I. Bunina (uvedené v zozname literatúry). Výsledkom intepretačnej analýzy jednej z ťažiskových poviedokBuninovho cyklu s názvom Rusia (1940) a jej mimoliterárneho pozadia je potvrdenie hypotézy o nejednoznačnosti rozprávačskej pozície na osi autor – rozprávač - postava a zároveň pokus o definovanie žánrovej špecifiky Buninovho textu, pohybujúceho sa na poetickom rozhraní lyriky, epiky a drámy s ohľadom na autorský zámer a použitie výrazových prostriedkov umeleckej výpovede. Premyslené narábanie s kategóriou času a priestoru, spisovateľova naratívna stratégia prináša originálny estetický a psychologický efekt v oblasti čitateľskej recepcie textu. V kontexte Buninovej tvorby neskoršieho emigrantského obdobia uvedená interpretačná analýza potvrdzuje predpoklad žánrovej neuchopiteľnosti poviedkovej štruktúry ako otvoreného a neustále sa formujúceho kompozičného systému.
The article was written as an outcome of the international scientific colloquium The Forms of Melancholy in the Arts organized by the Institute of Slovak Literature, Slovak Academy of Sciences, in Bratislava (15th May 2014) and, at the same time, is a partial outcome of the VEGA grant project titled Hyperlexicon of Literary and Scientific Terms and Categories, designed as a reflection on the genre theory and the forming of the genre invariants in modern prose of the 20th century. The methodological basis of the article is the interpretation analysis of the text structure of a particular short story chosen from the prose cycle Dark Avenues (1939-43) by the Russian Modernist Ivan Bunin with respect to literary (the beginning of Russian emigration / autobiographical literature of the first half of the 20th century) as well as non-literary contexts (the contemporary social and political situation in Western Europe and Russia). The article is supported by primary sources (original texts of Bunin´s short stories and their Slovak translations by renowned Slovak translators – the cited samples) as well as secondary literature on the subject of the research carried out by Russian, Czech and Slovak literary scientists, and, in addition to that, by my own previous research (studies and monographs) into the work of Ivan Bunin (see the bibliography below). The result of the interpretation analysis of one of the most significant short stories in the cycle titled Rusya (1940) and its non-literary background proves the hypothesis of the narrator´s ambiguous position on the author – narrator - character axis and, at the same time, tries to define the genre particularities of Bunin´s text oscilating between lyric, epic and drama with regard to the author´s intention and the use of the means of expression to convey the artistic message. The well-thought-of way of handling time and space, the writer´s narrative strategy brings an original aesthetic and psychological effect in reader text reception. In the context of Bunin´s work of the later emigration period, the presented interpretation analysis proves the assumption that the short story structure features genre vagueness being an open and continuously developing composition system.
Ako citovať:
ISO 690:
Pašteková, S. 2019. Nostalgia za neexistujúcou „krajinou detstva“ v impresionistickej poviedke Ivana Bunina (k žánrovej podobe próz Temné aleje).. In Slovenská literatúra, vol. 61, no.4, pp. 322-328. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Pašteková, S. (2019). Nostalgia za neexistujúcou „krajinou detstva“ v impresionistickej poviedke Ivana Bunina (k žánrovej podobe próz Temné aleje).. Slovenská literatúra, 61(4), 322-328. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 30. 1. 2019