Aktuality

Vedecká show sa vydarila

Vložil(a): A. Štrpková, 1.10.2007, videné 1759-krát

Noc výskumníka a vedecká show "Veda naživo" v bratislavskom Auparku 28. septembra pritiahla množstvo záujemcov.

V piatok 28. septembra od 17.00 – 19.00 h patril bratislavský Aupark vedcom a všetkým zvedavým návštevníkom Auparku. Po prvý raz sa totiž aj u nás konala veľká vedecká show "VEDA NAŽIVO" ako súčasť podujatia Noc výskumníka 2007, ktorou sa aj Slovensko po prvý raz zapojilo do celoeurópskeho projektu financovaného zo 7. Rámcového programu EÚ zameraného na popularizáciu vedcov a výskumníkov.

Moderátor vedeckej show, známy zabávač Roman Pomajbo, hlasom patrične zosilneným audiotechnikou, dokázal k hlavnému pódiu prilákať množstvo návštevníkov Auparku, ktorí sa dve hodiny určite nenudili. Slová organizátorov striedali totiž vedomostné súťaže s hodnotnými cenami a hudba jazzovej kapely "Naivný jazz", v ktorej boli zastúpení aj vedeckí pracovníci zo Slovenskej akadémie vied – podpredseda SAV Fedor Gömöry (klavír) a riaditeľ Kabinetu výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV Gabriel Bianchi (trombón). Zo SAV vraj ešte chýbal mladý doktorand z Ústavu hudobnej vedy SAV Miroslav Tóth, ktorý bol na svadobnej ceste.

Zástupca hlavného organizátora Stanislav Sipko, predseda Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) v úvodnom rozhovore zdôraznil, že cieľom podujatia je predovšetkým predstaviť verejnosti vedcov a výskumníkov ako obyčajných ľudí majúcich neobyčajné a fascinujúce povolanie, ktoré pomáha nielen objavovať nepoznané, ale aj riešiť problémy nás všetkých. A o tom, aké problémy riešia napríklad vedci v Slovenskej akadémii vied, hovorila - žiariac na pódiu v reflexnej veste s anglickým nápisom Researches are among us (Výskumníci sú medzi nami) - s vtipom a znalosťou veci podpredsedníčka SAV Viera Rosová.

Známe príslovie však vraví "Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť". Aj preto sa obecenstvo pred hlavným pódiom postupne menilo a presúvalo do priestorov Auparku, kde im boli vo viac ako 20 nezvyčajných stánkoch k dispozícii samotní vedci a výskumníci, ktorí im doslova z prvej ruky ponúkali zaujímavé a obdivuhodné výsledky svojej práce, resp. vedecké poznatky alebo zaujímavé problémy vedy. Aspoň časť z nich Vám približujeme v nasledujúcej fotoreportáži.


Príloha

Hrá jazzband NAIVNÝ JAZZ – za klavírom podpredseda SAV Fedor Gömöry, s trombónom v rukách a na perách riaditeľ Kabinetu výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV Gabriel Bianchi (vľavo), na altsaxofón hrá študent politológie Alexander Platzner (vpravo), kornet s trubkou striedal slobodný umelec Milan Belan (uprostred). Za bicími je psychológ Peter Jurčo z Ministerstva školstva SR.
Príloha

Pred 17-tou hodinou lákali na vedeckú show návštevníkov Auparku aj títo dvaja veselí clowni.
Príloha

Úvod podujatia patril moderátorovi Romanovi Pomajbovi a predsedovi Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity Stanislavovi Sipkovi (vľavo).
Príloha

Na pódium vystúpili prví odvážlivci z publika. Možno budúci výskumníci. Ušla sa im aj odmena, aj keď zatiaľ skôr za odvahu než za vedomosti, ktoré bolo treba preukázať vo vedomostnom kvíze...
Príloha

...ale tento mladý gymnazista, sa už nedal zahanbiť. Romana Pomajba i prítomných presvedčil, že veľké mená svetovej vedy už mu nie sú cudzie.
Príloha

Dôkaz, že pred hlavným pódiom bolo naozaj tesno.
Príloha

Po prvom vedomostnom kvíze prítomných oslovila aj podpredsedníčka SAV Viera Rosová. Vtipne a zaujímavo priblížila nielen čo je to vlastne Slovenská akadémia vied, koľko má pracovísk, ale aj čím všetkým sa zaoberá. Rovnako ako všetci vedci a výskumníci pri stánkoch, aj ona má reflexnú (a blesk odrážajúcu) vestu s emblémom EÚ a nápisom <b>Researchers are among us</b>.
Príloha

Fyzik František Kundracik (vľavo) z Katedry experimentálnej fyziky MFF Univerzity Komenského a mladý fyzik Martin Plesch (vpravo) z Fyzikálneho ústavu SAV demonštrujú experiment PARNÍK, ktorí slovenskí stredoškolskí študenti fyziky predstavili na tohtoročnomTurnaji mladých fyzikov v Kórei. O čo vlastne ide? Sviečka zahrieva niekoľko závitov medenej rúrky, v ktorej zovrie voda a para, ktorá sa pritom vypudí, posúva lodičku dopredu. Ako nám povedal Martin Plesch, stredoškoláci tento malý reaktívny pohon nielen sami vyrobili, ale prepočítali aj všetky jeho parametre.
Príloha

Ďalší zaujímavý experiment: Maranghoniho efekt. Kvapky atramentu sa pohybujú po vode, chvíľu postoja a opäť sa rozbehnú. Ale prečo a ako...? Na to ešte vraj nikto neprišiel. Sú len nepotvrdené teórie.
Príloha

Kreslenie s robotnačkou. Kresliaci robot, ktorý sa okrem iného dá programovať v jazyku Logo, predstavila Slovenská technická univerzita v Bratislave. Návštevníci si pomocou nej mohli nakresliť vlastný obrázok, z ktorých nakrajšie mali možnosť získať odmenu.
Príloha

Niečo aj zo spoločenských vied. Mária Šimková (vpravo) a Katarína Gajdošová (chrbtom k objektívu) z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV návštevníkom Auparku predstavili Slovenský národný korpus.
Príloha

So simuláciou záplav prišiel na vedeckú show Ústav informatiky SAV. O zvedavcov nebola núdza. Princíp im ochotne objasnili mladí výskumníci ústavu Branislav Šimo (vľavo) a Peter Slížik.
Príloha

Zotrvačná hmota. Visiaci blok betónu sa nechce pohnúť. Keď ho však rozkývete, tak sa len tak skoro nezastaví... S betónom možno urobiť malý pokus: stačí hodiť malý, slabý magnet na kovový pás na betóne a vznikne sila, ktorá 60 kg betónový blok rozkýva. Podarilo by sa ho však rozkývať aj s vtáčim pierkom. Exponát, ktorý v Auparku predstavila SAV spolu so Slovenským národným múzeom demonštruje, že slovo zotrvačnosť slúži dvom rozdielnym prejavom hmoty - exponát je objekt, ktorý zotrváva v pokoji a po rozhýbaní zasa zotrváva v pohybe...
Príloha

Július Rosa (vľavo) so Slovenského národného múzea demonštruje model Einsteinovho vesmíru. Vystavený model znázorňuje jednu z predstáv o tom, ako pôsobí hmota na celý priestor okolo seba, vo všetkých smeroch. Model vie predviesť aj vznik príťažlivosti - veľká guľa priťahuje malé guľky, ak ich necháte obiehať okolo nej. Pri zatlačení veľkej gule smerom dolu, vidieť aj pôsobenie čiernej diery.
Príloha

Kto chcel, mohol spoznať svoju DNA a dokonca si ju odniesť v prívesku na náhrdelník. Ale najprv bolo treba absolvovať malý vedomostný test a byť úspešný. S týmto azda najobliehanejším stánkom do Auparku prišla Katedra genetiky a biochémie Prírodovedeckej fakulty Uk.
Príloha

Medzi návštevníkmi sme pri stánkoch zachytili aj nášho popredného fyzika prof. Vladimíra Bužeka z Fyzikálneho ústavu SAV. Svojou prítomnosťou ako diváka vlastne aj on naplnil slogan podujatia - Výskumníci sú medzi nami.
Príloha

A celkom posledné stanovište v Auparku. Šesťnohý adaptívny robot s 18 stupňami voľnosti, ktorí vyvinuli Ján Capák a Tomáš Michulek zo Žilinskej univerzity, priťahoval záujem veľkých i malých. Predstavovali ho vždy znova a znova Martin Kováčik (vpravo v žltej veste) a jeden z autorov - ešte len študent - Ján Capák (vľavo s diaľkovým ovládaním). Obaja zo Stredoeurópskeho technologického inštitútu Žilinskej univerzity.