Aktuality

Prvá tlačová správa Národného múzea USA (za prvý deň ju prebrali aj v Indii a Pakistane) pojednáva o výskume medzinárodného tímu vedeného zo SAV.

Tentokrát senzačná správa pojednáva o šváboch, ktoré ste zrejme nikdy nevideli, aj keď okolo nich každý víkend na prechádzke chodievate. Pre mňa ako pre špecialistu je nepochopiteľné, že najbežnejší hmyz našich lúk žijúci aj priamo v areáli SAV nielenže nikto nepozná, ale nevyskytuje sa ani v žiadnych rozprávkach a legendách nikde na svete. Nie je úplne najmenší, zato ale je nesmierne plachý - žije skrytým spôsobom života. Tých chcem len povedať, že ani mne nie je taký odporný ako šváby, ktoré behajú po domoch. Je naozaj sympatický a páči sa aj deťom.

Rod Ectobius je už aj tak veľmi známym príkladom a vyskytuje sa prakticky vo všetkých učebniciach a v Severnej Amerike hlavne vďaka reintrodukcii, čiže opätovnému „uvedeniu do obehu“. Pôvodne tento nenápadný hmyz žil od najsevernejšieho cípu Európy až po najjužnejšiu časť Afriky. Do Ameriky ho priviezli moderní „kolonizátori“. Bez toho, aby komukoľvek v prírode škodil, sa tu nezávisle štyri krát uchytil a navyše, na rozdiel od svojich návykov v Európe sa mu v Amerike dobre darí aj domoch a nemocniciach, čomu už tak radi nie sme. Sústreďme sa však na jeho úlohu v prírode.

Obsadil v nej miesto, ktoré bolo úplne voľné. Na trávnatých plochách a to aj v lesoch odstraňuje drobné nečistoty a tak je záhada ako je možné, že túto funkciu v Amerike neplnil nikto iný.

Ako vidíme, v Európe je tento živočích bežný nielen teraz, ale bol dominantný počas takmer celých treťohôr a preto tieto fosílie poznáme ako z baltického jantáru (aj z rodiska Imanuela Kanta), tak aj z mnohých sedimentov vrátane tých najznámejších v lokalitách Messel a Menat (Nemecko a Francúzsko).

Toľko dôkazy a teraz prekvapenie. Tento nenápadný živočích bol v Eocéne, pred 49-miliónmi rokov bežný aj v oboch Amerikách a to vo viacerých formách a druhoch. Bezpečne ale vieme, že pri príchode ľudí tam nežil. Musel teda, ako najbežnejší (dominantný) druh vyhynúť a to na celom kontinente. Čo je ešte prekvapujúcejšie, za celé tie milióny rokov ho nikto nenahradil. Ostalo po ňom prázdne miesto v prírode a to približne po dobu 10 milión rokov, kým sme ho tam nezaniesli naspäť.

Čo presne bolo príčinou vyhubenia nevieme presne, ale muselo to byť niečo hrozné, a nemusela to pritom byť katastrofa, pretože žiadnu z toho obdobia zatiaľ nepoznáme. Preto pozornosť NASA.

Prečo je to také významné? Hovorí nám to o tom, že aj dominantný druh môže náhle zmiznúť z celého kontinentu a nič ho dlhú dobu nenahradí. Vieme si predstaviť život bez švábika. Asi by ste si vedeli predstaviť aj život bez takej lienky (ja nie), ale ako dlho by ľudstvo prežilo bez včely medonosnej? Len pár rokov! No a mimochodom, po našom objave, ktorý vyšiel síce len dnes, ktorý ale vznikol už pred 8 rokmi sa spustilo hľadanie takých druhov a čuduj sa svete, zistilo sa, že aj spomínanej včele sa to už tiež stalo. Pred 13 miliónmi rokov ešte v Amerike žila, pred príchodom kolonizátorov už nie.

Takže takáto nepríjemnosť, ohrozujúca naše prežitie, sa nielenže môže stať. Ona sa už stala. Musíme sa na ňu pripraviť. Naši dávni predkovia (to sme ešte chodili s ľudoopmi ruka v ruke) to prežili. Či nie? V Amerike ľudoopi v každom prípade nikdy neboli...

Vršanský P, Oružinský R, Barna P, Vidlička Ľ, Labandeira C. 2014. Native Ectobius (Blattaria: Ectobiidae) From the Early Eocene Green River Formation of Colorado and Its Reintroduction to North America 49 Million Years Later. Ann Entomol Soc Am 107(1): 28-36; DOI: http://dx.doi.org/10.1603/AN13042

http://esa.publisher.ingentaconnect.com/content/esa/aesa/2014/00000107/00000001/art00003

Autor: Peter Vršanský, Geologický ústav SAV