Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Práca SAV medzi 10 najvýznamnejšími biologickými objavmi 2012

30. 5. 2013 | videné 1240-krát

Medzinárodný inštitút pre výskum organizmov (IISE) v spolupráci s Arizonskou univerzitou každoročne vyhlasuje 10 najvýznamnejších biologických objavov. Najsledovanejšiu udalosť biológie, zaoberajúcu sa základom výskumu – objavmi nových druhov organizmov každoročne preberajú najprestížnejšie agentúry vo viac ako 100 krajinách.

 

Anketa je vrcholom ľadovca, keď je spomedzi každoročne opisovaných až 18.000 druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov vybraných 10 doteraz nepoznaných symbolov systematiky a ochrany.

 

Mohlo by sa zdať, že objavované sú už len drobné organizmy z extrémnych podmienok, ale každoročne je opisovaná aspoň desiatka nových cicavcov, za posledné 3 roky aj pomerne veľké (antilopa) a až 3 druhy opíc (toho roku v ankete Cercopithecus lomamiensis z Afriky).

 

Tohoroční finalisti sú demonštráciou rôznorodosti prístupov. Dva z desiatich druhov boli objavené pred viac ako 50 rokmi a toľko trvalo kým sa ich podarilo systematicky zaradiť, opísať a predstaviť vedeckej verejnosti v roku 2012. Naproti tomu novoopísaný sieťokrídlovec Semachrysa jade bol najprv odfotografovaný a vystavený na sociálnych sieťach, následkom čoho ho odborníci opísali doslova zo dňa na deň.

 

V roku 2012 bol opísaný aj pomerne veľký dvojmetrový  živočích – dravá hubka z takmer 4 kilometrovej hĺbky oceánu. Veľký je aj nový had, ktorému hrozí vyhubenie kvôli stavbe bane. Druhým extrémom sú mikroorganizmy Ochroconis lascauxensis zo stien paleolitickej jaskyne s maľbami prehistorických ľudí a živočíchov v Lascaux vo Francúzsku. Taktiež bol opísaný vôbec najmenší stavovec planéty – 7.7milimetrová žaba Paedophryne amanuensis (menšia ako najmenšia ryba).

 

Dva druhy kvitnúcich rastlín tiež nepatria medzi giganty a Viola lilliputana je jednou z najmenších dvojklíčnolistových rastlín. Žije len v jednom trse náhornej plošiny v Peru. Druhou rastlinou je hneď po objavení kriticky ohrozená Eugenia petrikensis.

 

Jedinou fosíliou ktorá oslovila prestížnu komisiu je jurská srpica z lokality bájnych operených dinosaurov, ktorá sa maskovala medzi lístím ginka a demonštruje zložitú štruktúru vyhynutých ekosystémov.

 

Niekoľko najprestížnejších agentúr (National Geographic a iné) zvolilo za pútač tohto podujatia slovensko-nemecký príspevok (Vršanský et al. 2012; Geologický ústav SAV, Ústav merania SAV, Medzinárodné laserové centrum Bratislava) – opis svetielkujúceho švába z Ekvádoru s unikátnou sústavou lampášov (jedného asymetrického) pokrytých reflektorom a novou funkciou svetielkovania – svetelným maskovaním sa za jedovaté svetielkujúce kováčiky rodu Pyrophorus. Jediná lokalita druhu bola zničená výbuchom sopky Tungurahua a tak druh už možno vyhynul. Ostatné druhy sú striktne viazané za územia bez svetelného znečistenia. Veľkou záhadou podľa autorov ostáva, prečo na súši svetielkujú len pokročilé živočíchy, zatiaľ čo v moriach aj veľmi primitívne.

 

http://www.top10species.org/index.html

 

Vršanský, P., D. Chorvát, I. Fritzsche, M. Hain & R. Ševčík, 2012. Light-mimicking cockroaches indicate Tertiary origin of recent terrestrial luminescence. Naturwissenschaften 99,9: 739-749. doi 10.1007/s00114-012-0956-7

 

Foto: autori/Kim Taylor