Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Ceny SAV za rok 2011 v správnych rukách

23. 6. 2011 | zhliadnuté 2285-krát
V utorok 21. júna ich spolu s oceneniami za popularizáciu vedy odovzdali laureátom.
 
V Kongresovom centre SAV v Smoleniciach ceny odovzdal predseda SAV a jej vedeckej rady prof. Jaromír Pastorek za účasti podpredsedov SAV doc. Alberta Breiera, Juraja Lapina, Viery Rosovej, Evy Majkovej, členov Predsedníctva SAV doc. Juraja Koppela, doc. Evy Smolkovej, Miroslava Morovicsa a doc. Ladislava Petruša, vedeckého sekretára SAV doc. Fedora Gömöryho, podpredsedu Snemu SAV Karola Iždinského a ďalších osobností.
 
Ceny odovzdávali v štyroch kategóriách – Ceny SAV za vedeckovýskumnú činnosť, Cenu SAV za výsledky medzinárodnej spolupráce, Cenu SAV pre mladého vedeckého pracovníka (do veku 35 rokov) a Ceny SAV za vedecko-popularizačnú činnosť.
 
Predseda SAV prof. Jaromír Pastorek v úvodnom príhovore pripomenu, že rok od predchádzajúceho udeľovania cien uplynul rok, ktorý charakterizovalo predovšetkým úsilie o zabezpečenie stabilného financovania vedy na Slovensku a permanentná snaha o obhajobu postavenia slovenských vedcov. "Ako predsedu Akadémie ma trápi, že nielen jej vedenie, ale všetci pracovníci musia plytvať energiou na to, čo je v každej vyspelej spoločnosti prirodzené," pripomenul predseda SAV. "Dennodenne musíme presviedčať verejnosť, že náš vedecký výskum je dôležitý a pre celú spoločnosť nevyhnutný a prospešný. Preto našim najlepším argumentom a dôkazom opodstatnenosti sú výsledky vedeckej práce, ktoré aj v uplynulom období vyšli z tieňa problémov, vznášajúceho sa nad Akadémiou."
 
Prof. Pastorek vyjadrilm svoju radosť na tým, že viaceré vedecké výsledky rezonujú doma i v zahraničí, že SAV neupúšťa od aktivít, smerujúcich k vytváraniu podmienok na zvyšovanie kvality výstupov organizácií a Akadémia je úspešná v získavaní projektov aj pri realizácii jednotlivých výziev v programoch štrukturálnych fondov EÚ. Špičkové vedecké osobnosti základného aj aplikovaného výskumu dosahujú kvalitné výsledky na medzinárodnej úrovni v rámci centier excelentnosti SAV. Počet vedeckých výstupov z roka na rok stúpa a slovenskí vedci nachádzajú odozvu svojich prác aj v medzinárodných databázach. "Vďakou za to všetko je nyjvyššie ocenenie SAV, ktoré si o chvíľu prevezmete," dodal prof. Pastorek. "Verím, že Vás poteší, ale zároveň bude motivovať do ďalšej tvorivej práce." Na záver zaželal všetkým veľa elánu, kreatívnych nápadov, ale najmä zdravia a osobného uspokojenia z každodennej práce.
 
Nových držiteľov ocenení prítomným predstavili členovia Predsedníctva SAV za jednotlivé oddelenia vied – podpredseda Juraj Lapin za Oddelenie vied o neživej prírode, podpredseda doc. Albert Breier za Oddelenie vied o živej prírode a chemických vedách a Miroslav Morovics za Oddelenie vied o spoločnosti a kultúre. Laureáta Ceny SAV pre mladého vedeckého pracovníka uviedol doc. Juraj Koppel a držiteľov Cien SAV 2009 za vedecko-popularizačnú činnosť členka doc. Eva Smolková.
 
Ceny SAV v jednotlivých kategóriách získali:
 
Ceny SAV za vedeckovýskumnú činnosť:
 
Kolektív Elektrotechnického ústavu SAV v zložení :
Ing. Ján Kuzmík, DrSc., vedúci kolektívu, Doc. Ing. Peter Kordoš, DrSc., RNDr. Dagmar Gregušová, CSc., Ing. Karol Čičo, PhD., Ing. Roman Stoklas, PhD., za vedecko–výskumnú prácu: Výskum a využitie tranzistorov na báze GaN pre vysokofrekvenčné výkonové aplikácie.
 
Vedecká práca kolektívu predstavuje súbor 56 článkov publikovaných v popredných medzinárodných vedeckých časopisoch (karentované časopisy) z oblasti výskumu a využitia tranzistorov na báze GaN. O kvalite publikovaných článkoch svedčí aj priemerný impakt faktor časopisov (IF = 2,13), v ktorých boli práce publikované. Pre vedecké práce s technickým zameraním je hodnota impakt faktora IF = 2,13 veľmi vysoká. Od roku 2000 bolo na súbor prác registrovaných 431 SCI citácií.
GaN ako nový polovodičový materiál bol objavený v 90-tych rokoch 20-teho storočia. Čoskoro sa ukázalo, že heteroštruktúry na báze GaN majú unikátne vlastnosti, ktoré ich predurčujú na použitie pre vysokofrekvenčné tranzistory. Tranzistory na báze GaN môžu byť využité napr. pre mobilnú komunikácie alebo pre polovodičové meniče prúdu a napätia v elektromobiloch.
Prvá časť prác v rámci predloženého súboru je zameraná na charakterizáciu samotného materiálu GaN. Ďalšia časť je už venovaná využitiu heteroštruktúr na báze GaN pre vysokofrekvenčné tranzistory. Cenným príspevkom kolektívu sú práce z oblasti prípravy a charakterizácie tranzistorov s izolovaným hradlom. Tieto súčiastky majú veľkú perspektívu využitia. Najvýznamnejšou prácou z predloženého súboru je publikácia J. Kuzmík, IEEE El. Dev. Lett. z roku 2001, ktorá odštartovala výskum tranzistorov na báze heteroštruktúry InAlN/GaN. Publikácia získala do dnešného dňa 88 citácií a to najmä v ostatnom období. Na základe výsledkov tejto publikácie vznikli aj dva projekty Rámcového programu EÚ, projekt ULTRAGaN a MORGaN. Môžeme konštatovať, že vďaka týmto projektom si európske laboratória zabezpečili výsadné postavenie vzhľadom na americké a japonské pracoviská.
 
Kolektív zamestnancov Chemického ústavu SAV v zložení:
Ing. Peter.Gemeiner, DrSc., Ing. Danica Mislovičová, PhD., Ing. Alica Vikartovská, PhD., Ing. Ján Tkáč, PhD., Ing. Jozef,Nahálka, PhD., Ing.Jaroslav Katrlík, PhD.,Ing.Marek Bučko, PhD., Mgr. Jana Šefčovičová, PhD., Dana Žišková a Radoslava Šályová za súbor vedecko-výskumných prác v oblasti imobilizovaných biosystémov.

Cena SAV sa udeľuje za výsledky vedeckovýskumnej činnosti pre kolektív Ing. P. Gemeinera, DrSc. sumarizuje najvýznamnejšie originálne výsledky dosiahnuté kolektívom Laboratória glykobiotechnológie za posledných 5 rokov v oblastiach imobilizovaných biosystémov. Kolektív je súčasťou Oddelenia glykobiotechnológie, ktoré bolo založené v roku 2005 a podiel'alo sa na akreditovaní nového študijného odboru- 5. 2.25 biotechnológie vrámci ChU SAV v roku 2006.
Pracovisko sa systematicky zaoberá prípravou a využitím imobilizovaných systémov v rozličných aplikáciách. V súčasnosti je možné tieto aplikačné snahy rozdeliť na 4 rozličné smery: enkapsulácia mikrobiálnych buniek pri príprave chirálnych látok (liečív) a aróm; využitie imobilizovaných enzýmov pri syntéze glykokonjugátov a v glykomike; imobilizácie enzýmov a mikrobiálnych buniek pri príprave elektrochemických biosenzorov a biopalivových článkov (biobatérií) a príprava a využitie lektínových biočipov v microarray formáte s dôrazom na analýzu klinických vzoriek. V posledných dvoch oblastiach je za účelom zvýšenia celkovej robustnosti týchto zariadení využívaná široká paleta nanoštruktúr prípadne procedúr, umožňujúcich kontrolu procesu imobilizácie v nanoškále.
Snahy o aplikáciu imobilizačných technológií sú podložené dlhodobou strategickou spoluprácou s viacerými vedeckými skupinami doma i v zahraničií. V prípade využívania kapsúl v biotechnológii ide o dlhodobú spoluprácu so skupinou vedenou Ing. Igorom Lacíkom, DrSc. (UPo SAV) a Prof. Mihovilovičom (Viedeň, Rakúsko) podloženú projektami APW, VEGA a COST a v príprave je aj CE SAV (6 partnerských organizácií). V prípade využitie enzymatických systémov pri príprave glykokonjugátov ide o medzinárodnú spoluprácu s Prof. Nidetzkym (Graz, Rakúsko) a riešenie domácich projektov (APW a VEGA). Príprava a využitie biosenzorov a biopalivových článkov bola súčasťou riešenia projektu BIODIOL vrámci FP5 s účasťou 4 zahraničných partnerov ako i domácich vedeckých projektov (VEGA, Blokový grant a projekt ŠF Machina 1). V súčasnosti sú tieto aktivity predmetom podaného projektu ERC (European Research Council) vrámci FP7. Príprava lektínových biočipov je predmetom riešenia projektov APW, VEGA, COST, projektu ŠF Machina ll a v príprave je aj podanie projektu CE SAV (4 partnerské organizácie).
Využitie polyelektrolytových komplexov (PEC) vznikajúcich interakciou opačne nabitých vodorozpustných (bio)polymérov - polyaniónov a polykatiónov nadviazalo na úspešný výskum perlovej celulózy a ionotropných gélov pre imobilizáciu biokatalyzátorov. PEC vznikajúce mikrokapsule s polopriepustnou membránou a kvapalným jadrom prekonali dovtedajšie techniky možnosťou univerzálnej imobilizácie akýchkol'vek biokatalyzátorov bez chemických či fyzikálnych zásahov. Originálne výsledky boli dosiahnuté využitím nových PEC kapsúl, zložených z alginátu sodného, sulfátu celulózy, poly(metylén-ko-guanidínu), CaCI2 a NaCI na enkapsuláciu biokatalyzátorov v rámci projektu APVT-20-016002.
 
Mgr. Fedor Matejov, CSc. z Ústavu slovenskej literatúry SAV za monografickú vedeckú prácu "Fragmenty. Z premien písania o literatúre od šesťdesiatych rokov po deväťdesiate roky".

Fedor Matejov, CSc. je samostatný vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV, bádateľsky sa zameriavajúci na výskum teórie a dejín slovenskej literatúry, ťažiskovo na obdobie druhej polovice 20. storočia, predovšetkým lyriky. V Ústave slovenskej literatúry SAV pracuje od roku 1981, v súčasnosti je členom Oddelenia výskumu slovenskej literatúry 20. storočia, od februára 2010 je členom Vedeckej rady pracoviska.
Jeho vedecká monografia Fragmenty. Z premien písania o literatúre od šesťdesiatych rokov po deväťdesiate roky predstavuje vysoko erudovaný a metodologicky aktuálny príspevok k teoretickému a interpretačnému postihnutiu slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia, prednostne sa sústreďujúci na spôsoby literárnokritického písania o literatúre a na výklad individuálnych básnických realizácií. So zámerom postihnúť vývinové premeny kritiky a interpretácie poézie skúma Fedor Matejov dobové inšpirácie, vzťahy a súvislosti, ukazujúc tak rámce sledovaných oblastí. Šesť oddielov tejto prierezovej a v kontexte autorovho knižného výstupu syntetizujúcej publikácie (Autori, Situácie, Príležitosti, Z knižných recenzií, Dokumenty, Namiesto zhrnutia?) poskytuje komplexný pohľad na problematiku modernej slovenskej literatúry ako kritického a interpretačného problému.
Prístup Fedora Matejova sa tradične vyznačuje dôkladnou znalosťou pramenných materiálov a širokým kontextovým myslením, vo formulačnej rovine je preň príznačná sústredenosť a presnosť. Aj s ohľadom na tieto kvality je práca hĺbkovou analýzou skúmaných problémov s výrazným autorským vkladom.
 
Cena SAV za výsledky v oblasti medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce
 
Ing. Igor Tvaroška, DrSc. z Chemického ústavu SAV za výsledky riešenia medzinárodných vedeckých projektov zameraných na modelovanie štruktúry a funkcie biologických systémov.
 
Ing. Igor Tvaroška, DrSc. dosahuje mimoriadne výsledky vo svojom dlhoročnom vedeckom úsilí v oblasti modelovania molekulových systémov súvisiacich s biochemickými premenami sacharidov a dizajnu ich inhibítorov s potenciálnym terapeutickým účinkom. Jeho vedecké aktivity boli realizované prostredníctvom viacerých zahraničných (6.RP, 7.RP, Mizutani Foundation, FR­ SK Štefánik) a domácich projektov, kde pôsobil ako vedúci projektu alebo člen riešiteľského kolektívu.
Výsledky vedecko-výskumnej aktivity Igora Tvarošku boli publikované v renomovaných
zahraničných vedeckých časopisoch (vysoký impakt faktor) ako aj formou ústnych (značné množstvo pozvaných prednášok) a plagátových prezentácií. Ako výskumník patrí na Slovensku medzi priekopníkov vedeckého smerovania v oblasti štruktúry a vlastností sacharidov.
 
 
Cena SAV pre mladého vedeckého pracovníka do 35 rokov

RNDr. Mikuláš Oros, PhD. z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach za originálne výsledky a zásadný vedecký prínos v oblasti výskumu systematiky a ultraštruktúry pásomníc, objavy nových druhov parazitov rýb ako aj významné výsledky vo výskume biodiverzity parazitov na Slovensku.
 
Špecializuje sa na výskum systematiky, evolúcie a ekológie mnohobunkových parazitov živočíchov, s užším zameraním na výskum vývojovo starších skupín pásomníc parazitujúcich u sladkovodných rýb. V tejto oblasti dosiahol viaceré prioritné výsledky ocenené v súťažiach mladých vedeckých pracovníkov na vedeckých podujatiach medzinárodného a národného významu. Väčšina doteraz dosiahnutých výsledkov bola zverejnená vo vedeckých monografiách a časopisoch v zahraničí a bola prezentovaná na vedeckých konferenciách a medzinárodných kongresoch. Zapojil sa do výskumných projektov VEGA „Stav biodiverzity a hodnotenie dopadov environmentálneho znečistenia na parazitofaunu rýb rieky Tisy a jej prítokov“ (2004-2006) a APVV „Historická a ekologická biogeografia Fascioloides magna a iných inváznych druhov parazitov voľne žijúcich zvierat v Európe“ (2006-2009), riešiace problematiku biodiverzity a biogeografie parazitov rýb a motolice Fascioloides magna. Obzvlášť významnou aktivitou Dr. Orosa, ešte počas jeho doktorandského štúdia, bola participácia na americkom projekte financovanom agentúrou „National Science Foundation“ (NSF) nazvanom „Global Cestode Database“. Projekt bol zameraný na vytvorenie elektronickej celosvetovej databázy originálnych opisov pásomníc.
Medzi najvýznamnejšie výsledky Dr. Orosa možno zaradiť opis pre vedu nového druhu Khawia saurogobii sp. n. zo sladkovodných rýb Saurogobio (Cyprinidae) v Číne, viaceré redeskripcie a navrhnuté nové systematické zatriedenie karyofilidných pásomníc parazitujúcich u rýb rodu Clarias v Indii uskutočnené na základe morfológie a genetických markerov (sekvencií génov cox1 a nad1). Revidoval dva vzácne sa vyskytujúce a fenotypicky podobné druhy Khawia rossittensis a Khawia parva a zostavil nové kľúče na spoľahlivejšiu identifikáciu týchto pásomníc vyskytujúcich sa v Európe a Ázii. Komplexnou kladistickou analýzou radu Caryophyllidea poukázal na to, že súčasná systematická klasifikácia na úrovni čeľadí a rodov nezodpovedá skutočným fylogenetickým vzťahom a navrhol revíziu tohto radu pásomníc. Preskúmal súčasnú distribúciu a potenciálnu patogenitu pôvodom ázijských druhov pásomníc Khawia sinensis a Atractolytocestus huronensis, parazitujúcich u kapra, ktoré sa len nedávno objavili aj na našom území.
 
 
Ceny SAV za popularizáciu vedy, za propagáciu významu vedy a presadzovanie jej rozvoja

Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc. z Fyzikálneho ústavu SAV za dlhodobé dielo v oblasti popularizácie vedy.
 
Cenu získal za rozsiahle dielo v oblasti popularizácie vedy, propagáciu jej významu a presadzovanie jej rozvoja. Počet titulov prekročil číslo 400. V tom je započítanych 6 kníh, v ktorých priblížil verejnosti portréty 65 vedcov, prevažne slovenských, a v dalších troch knihách cestopisných čŕt atmosféru vedeckých kongresov, rokovaní vedeckých spolocností, evalvácie projektov v programoch EÚ, kritiku byrokracie grantových systémov a i. Problematiku vedy a vzdelania sprostredkúval verejnosti aj v osobnom stĺpčeku v HN v priebehu asi dvoch rokov.

Kolektív riešiteľov vedecko-popularizačných projektov Mikrokozmos, Hodina vedy a Vedecký inkubátor pre žiakov a študentov z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
Zloženie kolektívu (19 členov):Za projekt Mikrokozmos - Eduard Kladiva, Ladislav Šándor, Dušan Bruncko, Ivan Králik, Pavol Striženec , Alexander Dirner, Ivan Kimák, Jana Mešterová. Za projekt - Vedecký inkubátor pre žiakov a študentov - Mária Zentková, Marián Mihalik, Mária Šviková, Mária Horváthová. Za projekt Hodina vedy - Pavol Szabó, Peter Samuely, Jozef Kačmarčík, Zuzana Pribulová, Emil Gažo, Štefan Šutaj, Branislav Peťko.
 
Prednášky, vzdelávacie aktivity, workshopy výstavy a festivaly boli koncipované pre všetky vekové kategórie od materských škôl po dôchodcov. Sumár výstupov zahŕňa 350 aktivít.
 
RNDr. Margita Klobušicka, CSc., prezidentka Nadácie Výskum rakoviny z Ústavu experimentálnej onkológie.

Doktorka Margita Klobušická vstúpi onedlho do 15. roku vedenia Nadácie Výskum rakoviny, kde pôsobí ako predsedníčka správnej rady – prezidentka. Pod jej vedením sa nadácia vypracovala medzi špičkové slovenské mimovládne organizácie. K tejto činnosti ju doviedla jej celoživotná profesionálna kariéra, keď sa ako vedecká pracovníčka Laboratória imunológie nádorov Ústavu experimentálnej onkológie SAV denno-denne stretala najmä so vzorkami krvi plnej leukemických buniek od malých pacientov z detskej onkológie. Za každou skúmavkou krvi s pozitívnym výsledkom videla utrápenú tváričku, pre ktorú každá pomoc mohla znamenať život. Finančne poddimenzovaný výskum rakoviny značne obmedzoval a obmedzuje tú pomoc. Preto dlhé hodiny a dni voľného času venuje doktorka Klobušická príprave a realizácii projektov Nadácie Výskum rakoviny, písaniu žiadostí o granty a finančné dary, stretnutiam s podnikateľmi, rozhovorom pre médiá. Na mnohých charitatívnych podujatiach organizovaných nadáciou a jej partnermi naliehavo žiada verejnosť o podporu onkologického výskumu. Svojim príkladom inšpiruje a burcuje k činnosti aj ostatných spolupracovníkov a priateľov nadácie z radov umelcov, podnikateľov, vedcov, športovcov. Hlavne zásluhou charizmatickej osobnosti svojej prezidentky získala Nadácia Výskum rakoviny a jej prostredníctvom vedecká onkologická obec viacero špičkových prístrojov za stovky tisícov eur, ktoré výrazne posúvajú výskum, a tým aj terapiu zákerných nádorových ochorení dopredu. Od Slovenskej humanitnej rady 15.júna cenu Dar roka.

Kolektív pätnástich pracovníkov Archeologického ústavu SAV a Ponitrianskeho múzea za organizáciu popularizačnej výstavy a sprievodných podujatí R1 Nitra – Tekovské Nemce, Banská Bystrica, Archeologické objavy.
Autori výstavy PhDr.Matej Ruttkay , CSc. za AÚ SAV, PhDr.Jaroslava Ruttkayová za Ponitrianske múteum a ďalších 15 pracovníkov.
 
Výstava bola otvorená 8. júna 2010 a pre záujem verejnosti predĺžená do konca januára 2011. Výstava prístupnou formou predstavila najvýznamnejšie výsledky archeologických výskumov uskutočnených v rokoch 2008-2010.
 
Cenu za propagáciu vedy pre príslušníka mediálnej komunity
 
Mgr. Adela Štrpková za celoživotné dielo v oblasti vedeckej žurnalistiky.
 
A .Štrpková sa popularizácií vedy venovala už od študentských čias. Ako rozhlasová redaktorka pripravovala reláciu Zaujímavosti v vedy a techniky, Teleskop, V pracovni vedca, Veda pre prax, Rádiomaják, Kontakty a mnoho ďalších. Za 22 rokov v tomto médiu odvysielala stovky rozhovorov, reportáží, poznámok, besied, komentárov s vedcami z rôznych odborov . Pre Československú televíziu v rokoch 1984 - 87 pripravovala magazín Perspektívy a iné.
V SAV pôsobila 2 krát - v rokoch 1988 až 1991 a od roku 2006 do februára 2010 vo funkcií vedúcej Tlačového odboru Ú SAV. Koordinovala kontakt s médiami, vytvorila aktuálne informácie o SAV, koordinovala mnohé podujatia ako je Týždeň vedy a techniky, bola pri zrode mnohých projektov, ktoré úspešne fungujú aj v súčasnosti. Svojou celoživotnou intenzívnou prácou sa zaslúžila o popularizáciu výsledkov vedy a vedcov v spoločnosti. Ocenenie získava za šírenie dobrého mena SAV a postavenia tejto inštitúcie v domácom a medzinárodnom kontexte.
 
Za laureátov sa poďakoval Fedor Matejov, ktorý pripomenul, že za úspechom laureátov stoja nielen podmienky na materských pracoviskách, ale aj učitelia, vedeckí predchodcovia, ba aj adresáti ich práce, ktorí ju svojim ohlasom podnecujú. V zastúpení všetkých držiteľov dnešných ocenených im adresoval slová vďaky a uznania.
 
Mimoriadny úspech na slávnostnom podujatí  mali aj koncertné vystúpenia operného sólistu, barytonistu Martina Babjaka za klavírneho sprievodu doc. Daniela Buranovského.