Aktuality

Franz Liszt v európskej hudobnej kultúre

Vložil(a): V. Šmihula, 6.6.2011, videné 1877-krát

 V dňoch 17.-19. mája bola muzikologická konferencia venovaná dvestoročnici tohto hudobného génia.
 
Pri príležitosti 200. výročia narodenia jedného z najvýznamnejších hudobných skladateľov a legendárneho klavírneho virtuóza Franza Liszta (1811 – 1886) Ústav hudobnej vedy SAV usporiadal v spolupráci s viacerými inštitúciami medzinárodnú muzikologickú konferenciu Franz Liszt a jeho miesto v európskej hudobnej kultúre. Trojdňové podujatie sa konalo v rámci cyklu konferencií Musicologica historica, ktoré zahájil Ústav hudobnej vedy SAV minulý rok so zámerom vytvoriť priestor na prezentáciu  najnovších poznatkov k aktuálnym problémom historickej muzikológie, s možnosťou rozšíriť záber aj o interdisciplinárne aspekty.
 
Na úvod konferencie privítala účastníkov riaditeľka Ústavu hudobnej vedy SAV  Hana Urbancová so želaním, aby trojdňové medzinárodné stretnutie prinieslo nové pohľady najmä k reflexii zložitej a komplexnej umeleckej osobnosti Franza Liszta. Predsedníčka organizačného výboru podujatia doc. Markéta Štefková pripomenula, že umelecké aktivity Franza Liszta úzko súviseli s Bratislavou a vyjadrila nádej, že príspevky a diskusie muzikológov z akademickej a univerzitnej pôdy z Európy i zo zámoria prispejú k vytvoreniu lepšieho a  diferencovanejšieho obrazu o jeho živote a diele.
 
Konferencia sa sústredila na štyri základné tematické okruhy: Život a dielo Franza Liszta vo svetle moderných koncepcií identítit, multikultúrne, polyštýlové a intertextuálne aspekty v tvorbe Franza Liszta, Franz Liszt a Slovensko a napokon Lisztov význam v hudobných dejinách.
 
Na podujatí odzneli prednášky 15 muzikológov z Nemecka, Rakúska, Maďarska, Švajčiarska, USA a zo Slovenska: Ladislav Kačic (Bratislava): Franz Liszt und das Franziskanertum; Wolfgang Dömling (Augsburg): Liszt und Schubert; Ivana Rentsch (Zürich): „Fast gesprochen“ Franz Liszt Liedästhetik und das Melodram im 19. Jahrhundert; Vincent Arlettaz (Fully): Die Veränderungen und Entwicklungen der sukzessiven Fassungen von Liszt's Hauptwerken für Orchester in den Jahren 1850 (nach dem Handschriftlichen Nachlass in Weimar und Budapest); Péter Halász (Budapest): Landschaftsmahlerei und Selbstfindung; Zu den Fassungen der Annés de Pélegrinage, Premiere Année: Suisse; Arne Stollberg (Bern): Die Legitimation des Exzentrischen. Wagner, Liszt und das Problem musikalischer "Kühnheiten"; Markéta Štefková (Bratislava): Fantasie versus Sonate. Die Bedeutung von Hummels Fantasie Es-dur op. 18 für Liszt und die Musik des 19. Jahrhunderts; Lisbeth Suhrcke (Oldenburg): Marie Lipsius als Liszt-Biographin und Herausgeberin seiner Briefe; Jana Lengová (Bratislava): Liszt und die Slowakei; Eva Ferková (Bratislava): Tectonic funktions of chromaticism in compositions of Liszt and Chopin – similarities and differences; Helmut Loos (Leipzig): Geistliche Musik von Franz LisztHana Urbancová (Bratislava): The „Hungarian Style“ in the Context of Musical Poetics: Liszt - Brahms - Schmidt; Gerhard J. Winkler (Eisenstadt): Franz Liszt und die Wiener Musikkultur. Geschichte einer gebrochenen Beziehung; Mark Kroll (Boston): Old Wine in New Bottles: Hummel, Liszt and the Art of Transcription; Nina Noeske (Hannover): Cultus des Genius, Cultus des Mammon: Liszt zwischen Kunst, Kitsch und Pop.
 
Bezprostrednou súčasťou podujatia boli aj dve koncertné matiné popredného slovenského klaviristu Ladislava Fančoviča a moderovaný koncert Paula Guldu a súboru Cigánski diabli pod názvom Roma Rhapsody, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s Rakúskym kultúrnym fórom a Rakúskym veľvyslanectvom v Bratislave za mimoriadneho záujmu obecenstva v koncertnej sále Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU Dvorana 18. mája.
 
V atraktívnom a príjemnom komornom prostredí Múzea Jána Cikkera v Bratislave sa organizátorom podarilo vytvoriť medzinárodnú platformu na diskurz o Lisztovej tvorbe z rozmanitých uhlov pohľadu a priniesť širokospektrálny pohľad nielen na osobnosť a dielo tohto velikána svetovej hudby, ale aj  na umenie a kultúru jeho epochy. Reflektované boli aj viaceré klišé a mýty, ktorými je Lisztova osobnosť opradená a o ktorých účastníci konferencie ďalej diskutovali v rámci radu neformálnych stretnutí. Zborník z podujatia v nemecko-anglickej jazykovej mutácii bude vydaný v budúcom roku.   
 
Text: Markéta Štefková, Janka Petőczová
Foto: Mária Potočárová-Rybaričová

Príloha

Riaditeľka Ústavu hudobnej vedy SAV Hana Urbancová (vľavo) a doc. Markéta Štefková pri otvorení medzinárodnej konferencie k 200. výročiu narodenia Franza Liszta.
Príloha

Ladislav Kačic zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV.
Príloha

Péter Halász z Ústavu hudobnej vedy Maďarskej akadémie vied a Jana Lengová z Ústavu hudobnej vedy SAV.
Príloha

Ivana Rentsch z Ústavu hudobnej vedy pri Univerzite v Zürichu.
Príloha

Doc. Eva Ferková, vedúca Katedry teórie hudby Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU, a chairman bloku Ivan Marton.
Príloha

Prof. Helmut Loos z Ústavu hudobnej vedy Univerzity v Lipsku.
Príloha

Gerhard J. Winkler z Regionálneho múzea Burgenladu v Eisenstadte.
Príloha

Prof. Mark Kroll z Univerzity v Bostone.
Príloha

Nina Hoeske z Vysokej školy pre hudbu a divadlo v Hannoveri.
Príloha

Múzeum Jána Cikkera – podhľad do sály. V pozadí hostia konferencie, sprava: klaviristka Elena Letňanová, Milan Zemko a Miroslav T. Morovics, člen Predsedníctva SAV.
Príloha

Pohľad do sály na účastníkov konferencie, v popredí (vpravo) Borivoj Medelský, tajomník Lisztovej spoločnosti na Slovensku.
Príloha

Súčasťou konferencie boli dve koncertné matiné z Lisztových transkripcií skladieb Franza Schuberta a Johanna Nepomuka Hummela, ktoré odzneli vo vynikajúcej interpretácii Ladislava Fančoviča.
Príloha

Roma Rhapsody – moderovaný koncert Paula Gouldu a súboru Cigánski diabli, pripravený ako hudobný dialóg medzi klavírnou tvorbou Franza Liszta v uhorskom štýle a interpretačným prejavom rómskych kapiel.
Príloha

Rakúsky klavirista Paul Goulda počas vystúpenia na koncerte Roma Rhapsody, ktorý sa konal v Koncertnej sále Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU Dvorana.