Aktuality

Pomocou gridov efektívnejšie

Vložil(a): A. Štrpková, 21.9.2007, videné 2318-krát

V Bratislave bol 19. septembra "Informačný deň pre elektronické zdravotníctvo". Usporiadali ho Ústav informatiky SAV a EGEE.

Podujatie, ktoré Ústav informatiky SAV pripravil v spolupráci s medzinárodným konzorciom EGEE (Enabling Grids for E-sciencE - Sprístupnenie gridu pre elektronickú vedu), sa konalo v bratislavskom hoteli Sorea pod záštitou ministra zdravotníctva SR Ivana Valentoviča. Na podujatí odborníci z celej Európy (Francúzsko, Španielsko, Poľsko, Nemecko, Veľká Británia, ČR, SR) formou počítačových prezentácií informovali, aké sú výhody gridu pre firmy z oblasti farmácie a biotechnológií i o jeho možnostiach v moderných výpočtových gridových technológií v oblasti medicíny, farmaceutického priemyslu a v ďalších príbuzných odvetviach. Medzi účastníkmi podujatia boli predstavitelia farmaceutických firiem, nemocníc, lekárskych fakúlt, informatici, ale aj prezident Slovenskej lekárskej komory MUDr. Milan Dragula, PhD., riaditeľ Odboru informatiky MZ SR PharmDr. Juraj Karovič predstaviteľ Národného centra zdravotníckych informácií Mikuláš Popper a ďalší odborníci. Informačný deň otvoril a prítomných privítal riaditeľ Ústavu informatiky SAV Ing. Ladislav Hluchý, CSc., v mene Predsedníctva SAV prítomných pozdravil prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezák.

Gridy a ich využite

Ladislav Hluchý bol zároveň prvým odborníkom, ktorý predstavil projekt EGEE, prednosti gridových technológií, históriu ich vzniku i podiel Ústavu informatiky SAV (ÚI SAV) na vývoji a aplikácii gridov. Objasnil tiež pojem grid, ktorý je považovaný za ďalšiu evolučnú fázu vo vývoji distribuovaného počítania. Zatiaľ čo internetové a webové technológie umožňujú prístup k distribuovaným informáciám, gridové technológie umožňujú prístup k výpočtovým a pamäťovým prostriedkom priestorovo distribuovaným po celom svete. Na Grid pritom možno pozerať ako na globálnu sieť počítačov, reprezentujúcich jedno obrovské výpočtové prostredie s extrémne veľkým výkonom a pamäťou. Tým, že poskytuje bezpečné, vysoko-výkonné metódy na prístup k vzdialeným prostriedkom, umožňuje rôznym skupinám, inštitúciám a jednotlivcom, tzv. virtuálnym organizáciám, tieto prostriedky spoločne používať. Pritom pod pojmom prostriedok sa v tomto prípade chápu nielen samotné výpočtové prostriedky, ale napr. aj znalosti, vedecké expertízy, medzinárodné archívy a pod.

"Gridy sa používajú na veľmi náročné aplikácie, napr. simulácie v oblasti genómového inžinierstva, v oblasti vývoja nových liečiv, životného prostredia, v rôznych oblastiach fyziky a iných oblastiach experimentálneho výskumu, pre ktorý je charakteristické obrovské množstvo údajov, ktoré treba spracovať. Obrovské možnosti Gridu sú aj v biomedicínskych aplikáciách", zdôraznil L. Hluchý a ako príklad uviedol Iniciatívu projektu EGEE pre oblasť vývoja nových liekov WISDOM (Wide In-Silico Docking on Malaria), ktorý je jedným z prvých úspešných používateľov gridu. WISDOM, ktorý na informačnom dni názorne predstavila francúzska inštitúcia CNRS, sa úspešne používa napríklad v súvislosti s maláriou a vtáčou chrípkou na testovanie miliónov potenciálnych liekov za prijateľne krátky čas. Ukázalo sa, že túto metódu je možné použiť takmer na všetky choroby, a tým znížiť náklady na vývoj nových liekov a otvoriť nové perspektívne možnosti vo farmaceutickom priemysle.

Gridy a Ústav informatiky SAV

S neskrývanou hrdosťou L. Hluchý uviedol, že na rýchlom vyhľadaní zlúčenín schopných blokovať činnosť jedného z enzýmov na povrchu chrípkového vírusu vtáčej chrípky H5N1 sa nedávno podieľal aj ÚI SAV. "Laboratóriá v Ázii a Európe totiž analyzovali až 300-tisíc možných zložiek liekov proti tomuto vírusu pomocou gridových technológií umožňujúcich vysokovýkonné počítanie, ktorými sa zaoberá aj ÚI SAV. Na analýzu možného lieku proti vtáčej chrípke sa takto mohlo za štyri týždne použiť 2 000 počítačov, čo predstavuje 100 rokov práce na jednom počítači", uviedol Ladislav Hluchý. K výsledkom ÚI SAV v oblasti gridových technológií možno tiež prirátať aj predpovedanie rizikových oblastí pri povodniach na základe meteorologickej, hydrologickej a hydraulickej simulácie, pri šírení sa ohňa, eróziách a zosuvoch pôdy i niekoľko projektov gridového počítania so zameraním na rozvoj infraštruktúry, ako aj na rozvoj nových metód a algoritmov pre znalostný manažment v prostredí gridov.

V závere Ladislav Hluchý vyzdvihol spájanie sa národných a regionálnych gridových infraštruktúr v rámci Európy, čím sa vytvára silný a bezpečný grid. 180 zúčastnených sídiel zo 41 krajín s viac ako 20 000 CPU (centrálnych procesorových jednotiek) je organizovaných do 12 federácií. Stredoeurópsku federáciu tvoria: Slovensko, Poľsko, Česko, Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko. ÚI SAV je zapojený do tvorby národných gridových iniciatív EÚ a má poverenie od ministra školstva SR koordinovať vznik Slovenskej gridovej iniciatívy za účelom jej integrovania s národnými gridovými iniciatívami, cieľom ktorých je budovanie elektronickej vedy v krajinách Európskej únie. ÚI SAV pripravuje v tejto súvislosti projekt, financovaný zo štrukturálnych fondov, ktorého sa zúčastnia slovenské univerzity, výskumné inštitúcie ako aj súkromný sektor.

Slovensko a E-Health

Praktické skúsenosti s gridovými technológiami, ale i ciele a programy zamerané na ich rozvoj a využitie prezentovalo na Informačnom dni pre elektronické zdravotníctvo celkovo 14 odborníkov zo sedem štátov Európy. Okrem už spomínaného projektu WISDOM, ktorý predstavilo Francúzsko, zaujímavé, najmä pre odborníkov zo Slovenska, boli aj zámery Ministerstva zdravotníctva SR, ktorého stratégiu e-Health zdravotníctva (elektronizácie zdravotníctva) na Slovensku predstavil Juraj Karovič, riaditeľ Odboru informatiky MZ SR. Stratégia nadväzuje na Akčný plán e-Health, ktorý má za cieľ zaviesť elektronické zdravotníctvo v členských krajinách Európskej únie. Ide o využitie prostriedkov výpočtovej techniky a internetu na výmenu, uchovávanie a spracovanie zdravotníckych informácií. V nadväznosti na to, u nás na Slovensku do roku 2010 by mali byť chorobopisy pacientov prepísané do elektronickej podoby, pričom pacient by sa mohol dostať k svojim údajom kedykoľvek a lekár hneď, ak to bude nevyhnutné. Pravda iba k tým, ktoré potrebuje kvôli vyšetreniu či liečbe. Prvým krokom k takejto elektronickej zdravotnej karte bude vytvorenie Národného registra základných zdravotných údajov. V ňom sa spočiatku objavia len informácie, ktoré budú potrebné pre záchranu života a rýchlu lekársku pomoc. "Aj keď sú to naše osobné údaje, nikto okrem kompetentnej osoby nebude mať šancu sa ich dozvedieť," povedal Juraj Karovič. Systém podľa neho bude dostatočne zabezpečený a nebude ho možno zneužiť. Čo je však najdôležitejšie, vytvorenie registra by malo výrazne zefektívniť fungovanie zdravotníctva, hlavne v oblasti ekonomiky, lebo by sa tým odbúrali duplicitné vyšetrenia a predpisovanie receptov. Zároveň sa ním zvýši i bezpečnosť poistencov.

Sponzorom podujatia bol SAMSUNG.

Text: Adela Štrpková a Jolana Sebestyenová


Foto: Vladimír Šmihula a A. Štrpková

Príloha

Zástupca CNRS (Francúzsko) Vinod Kasam (vpravo) vysvetľuje v prestávke rokovania princíp WISDOM, čo je iniciatíva projektu EGEE pre oblasť vývoja nových liekov.
Príloha

Informačný deň pre elektronické zdravotníctvo otvoril riaditeľ Ústavu informatiky SAV Ladislav Hluchý. Na obrázku je však už počas svojej prezentáciie venovanej gridom, možnostiam ich aplikácií a účasti ÚI SAV na ich vývoji a uplatnení v praxi.
Príloha

V mene Predsedníctva SAV účastníkov podujatia pozdravil 1. podpredseda SAV prof. Ján Slezák (vpravo). Vedľa Ladislav Hluchý.
Príloha

Medzinárodnú spoločnosť prišiel pozdraviť aj prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula.
Príloha

Pohľad do rokovacej sály počas otvorenia.
Príloha

Zástupca Stredoeurópskej federácie pre projekt EGEE Luděk Matyska z Masarykovej univerzity v Brne, doc. Ivan Tyšler, riaditeľ ústavu merania SAV, Michal Weis z LFUK a prof. Elena Kukurová z LFUK.
Príloha

Keď sa zídu informatici, môže to v pléne vyzeraťv aj takto... Prví štyria reprezentujú Ústav informatiky SAV – (zprava doľava)Viet Dinh Tran, Peter Slížik, (zatienený) Marek Ciglan a Zoltán Balogh. Piaty zprava je Mikuláš Popper z Národného centra zdravotníckych informácií, ktorý tiež prispel prezentáciou k elektronizácii slovenského zdravotníctva.
Príloha

Marcus Hardt (v čiernej košeli) a David Rodriguez zo Španielska. Obaja spolupracuju s ÚI SAV v rámci medzinárodného gridoveho projektu Int.eu.grid.
Príloha

Zatiaľ čo pri monitoroch vysvetľoval iniciatívu WISDOM V. Kasam, odborníkom a potenciálnym používateľom v sále ju odprezentoval Yannick Legré z francúzskeho CNRS.
Príloha

Juraj Karovič, riaditeľ Odboru informatiky Ministerstva zdravotníctva SR, predstavil národnú e-Health stratégiu SR.