SAV - Smolenická výzva III

Aktuality

Smolenická výzva III

Vložil(a): V. Šmihula, 26.4.2006, videné 2596-krát

V dňoch 18. a 19. apríla sa v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach zišli odborníci na 3. konferencii pod názvom Smolenická výzva III.

Aby sme však boli presní – konferencia Smolenická výzva III. bola na tému: Integrovaný manažment krajiny – základný nástroj implementácie trvalo udržateľného rozvoja krajiny. Zorganizovali ju v rámci cyklu konferencií Implementácia trvalo udržateľného rozvoja v SR, ktoré sa konajú v pravidelných trojročných intervaloch. Cieľom konferencie bolo zhodnotiť proces implementácie trvalo udržateľného rozvoja od predchádzajúceho podujatia, definovať silné a slabé stránky v tomto procese, ako i zadefinovať priority na nasledujúce obdobie.

Koncept trvalo udržateľného rozvoja predstavuje environmentálny program rozvoja spoločnosti na prahu 3. tisícročia, ktorý bol vyjadrený v Deklarácii o životnom prostredí a rozvoji počas konferencie OSN - SUMMIT ZEME 92 v Rio de Janeiro. Implementácia princípov trvalo udržateľného rozvoja v podmienkach SR bola aj súčasťou programového vyhlásenia vlády SR.

Záštitu nad konferenciou prevzali minister životného prostredia SR László Miklós a predseda SAV prof. Štefan Luby.

Moderátor konferencie člen Predsedníctva SAV Branislav Peťko okrem nich na konferencii srdečne privítal zastupujúceho predsedu NR SR Bélu Bugára, štátnu tajomníčku Ministerstva kultúry SR Ágnes Biró, štátnu tajomníčku Ministerstva školstva SR Danu Doroteu Mikulovú, riaditeľa odboru Ministerstva financií Vladimíra Zlackého, poslanca NR SR Dušana Jariabka, zástupcu predsedu Trnavského kraja Ľuboša Dušeka, podpredsedníčku SAV Vieru Rosovú a ďalších hostí.

V rámci konferencie slávnostne pokrstili aj publikáciu pod názvom Atlas reprezentatívnych potenciálnych geoekosystémov, ktorej autormi sú László Miklós, Zita Izakovičová a kol. Krstnými rodičmi sa stali zastupujúci predseda NR SR Béla Bugár a prof. Štefan Luby.

Na konferencii odznelo niekoľko desiatok vystúpení popredných slovenských odborníkov, ešte v prvý deň prehovorili aj zúčastnení zástupcovia ministerstiev SR. Predseda SAV prof. Štefan Luby vo svojom vystúpení pripomenul, že pracoviská SAV predstavujú ťažiskové organizácie v oblasti krajinoekologického výskumu a vývoja v SR. Komplexný takýto výskum je sústredený predovšetkým v Ústave krajinnej ekológie SAV a Geografickom ústave SAV. Okrem nich viaceré ďalšie ústavy SAV sa zaoberajú čiastkovými problémami krajinnoekologického výskumu. "SAV vzhľadom na svoj odborný potenciál a interdisciplinárny charakter aj v budúcnosti môže byť významným nositeľom a odborným garantom ďalších krokov implementácie trvalo udržateľného rozvoja Slovenska," zdôraznil prof. Luby na záver svojho vystúpenia.

Jedným z výstupov konferencie je aj zborník príspevkov pod názvom Smolenická výzva III, ktorý zostavila RNDr. Zita Izakovičová z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Účastníci konferencie prijali spoločný dokument pod názvom Smolenická výzva III, ktorý v plnom znení uverejňujeme pod čiarou.


Smolenická výzva III

Účastníci konferencie pozitívne hodnotia, že sa podarilo opäť po troch rokoch zorganizovať podujatie zamerané na problematiku trvalo udržateľného rozvoja, na ktorom sa okrem iných zúčastnil aj poverený predseda Národnej rady Slovenskej republiky, minister životného prostredia SR, štátne tajomníčky ministerstva školstva a ministerstva kultúry, zástupca Trnavského samosprávneho kraja a ďalší predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy, predstavitelia miestnej štátnej správy, samosprávy, akademickej obce (na čele s predsedom Slovenskej akadémie vied), odborných organizácií, mimovládnych organizácií, záujmových združení, predstavitelia cirkví a ďalších skupín spoločnosti, čím sa vytvorilo tvorivé fórum na vzájomný dialóg medzi hlavnými skupinami spoločnosti v zmysle Agendy 21.
Základnou témou konferencie bola krajina a jej integrovaný manažment, ako základný nástroj implementácie trvalo udržateľného rozvoja krajiny. Integrovaný manažment je založený na komplexnom výskume, plánovaní, ochrane a trvalo udržateľnom využívaní krajiny v troch základných dimenziách environmentálnej, sociálnej a ekonomickej, pričom dôraz sa kladie na skúmanie súvislostí a vzťahov medzi jednotlivými dimenziami. Veľký dôraz sa kladie aj na ochranu tradičnej kultúrnej krajiny. Ide o nenahraditeľné hodnoty a nemali by sme tolerovať také aktivity, ktoré vedú k „pokoreniu“ krajiny, k nežiaducemu potláčaniu jej tradičného rázu a ohrozeniu komplexu jej hodnôt. Nemali by sme dopustiť neúctu ku krajine a pri všetkých pripravovaných a realizovaných zásahoch do nej by sme sa mali správať maximálne zodpovedne, s ohľadom na samotnú krajinu, tak aj na jej súčasných i budúcich obyvateľov. Každý z nás vtláča do krajiny svoju pečať, každý z nás v nej zanecháva stopy. Nemalo by nám byť ľahostajné, v akom stave ju odovzdáme budúcim generáciám.
Smolenická výzva III nadväzuje na predchádzajúce dve výzvy z r. 2002 a 2003. Smolenická výzva I (2002) bola zameraná na zhodnotenie pozície Slovenska 10 rokov po Riu (Svetový summit Zeme o životnom prostredí a rozvoji, ktorý sa konal v Rio de Janeiro v r. 1992). Smolenická výzva II (2003) reagovala na výsledky Svetového Summitu Zeme o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v r. 2002 v Johannesburgu.
Smolenická výzva III prichádza v prvom roku Dekády výchovy k udržateľnému rozvoju (2005-2010), ktorú podporuje aj aktuálny medzinárodný dokument „Stratégia EHK OSN pre výchovu k trvalo udržateľnému rozvoju“, prijatý na zasadnutí vysokopostavených predstaviteľov ministerstiev životného prostredia a školstva vo Vilniuse v marci 2005.
Smolenickú výzvu III predkladáme v období, v ktorom začínajú pracovať noví predstavitelia samosprávnych krajov. Rok 2006 je volebným rokom, v ktorom sa bude kreovať nový parlament, nová vláda a nová samospráva obcí a miest. Účastníci konferencie by preto touto výzvou radi oslovili nielen súčasných predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, ale tiež:
- novozvolených poslancov Národnej rady SR, ktorí vzídu z parlamentných volieb v júni 2006,
- predstaviteľov novej vlády, ktorá vznikne na základe výsledkov týchto volieb,
- predstaviteľov samosprávy, a to menovite: novozvolených predstaviteľov samosprávnych krajov, ktorí boli zvolení v decembri 2006 a novozvolených predstaviteľov obcí a miest, ktorí budú zvolení v najbližších voľbách do orgánov obecnej samosprávy.
Smolenická výzva III je adresovaná aj ďalším dôležitým skupinám spoločnosti, a to:
- pracovníkom vedeckých a výskumných inštitúcií, univerzít a ďalších výchovno-vzdelávacích inštitúcií ako aj pracovníkom kultúrnych, osvetových a podobných ustanovizní,
- podnikateľom, poľnohospodárom, lesohospodárom, vodohospodárom a ďalším subjektom, pre ktorých je krajina a jej zdroje základným prostriedkom, vstupným kapitálom a realizačným teritóriom ich práce,
- predstaviteľom mimovládnych organizácií a nezávislým expertom, ktorí pracujú v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, ochrany a trvalo udržateľného využívania krajiny a prírodných zdrojov ako aj posudzovania vplyvov na životné prostredie, ochrany a obnovy kultúrnych a historických pamiatok, obnovy dediny, miest a komunitného rozvoja, podpory miestneho aktivizmu, v oblasti vzdelávania, výchovy a osvety, práce s deťmi a mládežou a v ďalších príbuzných oblastiach.

A. Účastníci konferencie oceňujú
• Aktívnu účasť zástupcov štátnej správy a samosprávy na konferencii a prejavenie osobného záujmu o problematiku trvalo udržateľného rozvoja.
• Spracovanie novej koncepcie ochrany prírody na báze reprezentatívnych geoekosystémov a vydanie Atlasu REPGES SR, ktorý bol predstavený na konferencii.
• Pokusy o oživenie činnosti Rady vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj a prácu pracovnej skupiny pre TUR pod vedením Úradu vlády.
• Deklarovanie potreby aplikácie integrovaného prístupu v manažmente krajiny decíznou ako i odbornou sférou, prijímanie legislatívnych predpisov podporujúcich integrovaný prístup k výskumu a manažmentu krajiny – Európsky dohovor o krajine, Rámcová smernica EU o vodách, Integrovaná ochrana a prevencia pred znečisťovaním životného prostredia a pod.
• Rast medzinárodnej spolupráce, o čom svedčí rastúce sa zapájanie slovenských vedcov a ďalších odborníkov do projektov 5. a 6. rámcového programu EÚ, medzinárodná akceptácia výsledkov krajinnoekologického výskumu dosiahnutých na Slovensku, ako aj postupné pristúpenie Slovenska k zásadným medzinárodným dohovorom a ich protokolom v environmentálnej, ekonomickej, sociálnej a kultúrnej oblasti.
• Pokrok v prijímaní a zosúlaďovaní nových právnych predpisov a programových dokumentov, podporujúcich implementáciu trvalo udržateľného rozvoja, s právnym poriadkom, politikami, jednotlivými direktívami a ďalšou dokumentáciou EÚ.
• Snahy o koncepčné riešenie výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju, vznik Spoločnej komisie Ministerstva školstva SR a Ministerstva životného prostredia SR pre environmentálnu výchovu.
• Neustále aktivity mimovládnych organizácií na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, podporujúce implementáciu jednotlivých kapitol Agendy 21 ako aj verejnú diskusiu a záujem o problematiku trvalo udržateľného rozvoja a spôsobu života.
• Prácu cirkví na poli vzdelávania veriacich občanov v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľov, environmentálnej osvety a problematiky trvalo udržateľného rozvoja.

B. Účastníci konferencie však zároveň konštatujú, že napriek viacerým pozitívnym výsledkom, naďalej pretrvávajú mnohé negatívne javy a trendy:
Pokračovanie a v niektorých oblastiach dokonca aj zvyšovanie pasivity a nezáujmu vlády o integrovaný manažment krajiny a problematiku trvalo udržateľného rozvoja (TUR)
– tento fakt súvisí aj s globálnym nedocenením tejto problematiky a s celosvetovým útlmom záujmu o TUR a jeho dočasným „zatienením“ takými udalosťami, ako je globálny nárast terorizmu a vojna proti nemu, čo sa konštatovalo aj na Svetovom summite o TUR v Johannesburgu, s nevhodnou politizáciou až diskreditáciou tejto problematiky, ako aj s celkovou preferenciou krátkodobých ekonomických a politických záujmov pred dlhodobými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.
Pretrvávanie sektorového prístupu k problematike trvalo udržateľného rozvoja krajiny, preferencia krátkodobých a úzko chápaných ekonomických úžitkov pred sociálnymi, prípadne environmentálnymi, slabá medzirezortná komunikácia, nadobúdajúca skôr konkurenčný, ako vzájomne sa doplňujúci charakter, prejavy klientelizmu a korupcie, negatívne vplyvy silných ekonomických skupín na environmentálnu a hospodársku politiku, zákulisné pôsobenie záujmových skupín, narastajúca apatia u obyvateľstva a iné negatívne vplyvy.
Rozporuplný a málo uspokojivý vývoj Slovenskej republiky v jednotlivých oblastiach TUR - jedným z negatívnych dôsledkov tohto vývoja - najmä v sociálnej a ekonomickej oblasti - je ďalšie prehlbovanie regionálnych disparít.
Formálne prijímanie strategických dokumentov a medzinárodných záväzkov – SR má síce vypracované strategické dokumenty na dobrej odbornej úrovni a pristúpila k všetkým zásadným medzinárodným dohovorom a ich protokolom (aj keď vo viacerých prípadoch s väčším či menším oneskorením), avšak ich implementácia je zväčša len minimálna, realizácia opatrení, zadefinovaných v jednotlivých dokumentoch, sa posúva z roka na rok, mnohé z nich sa ignorujú a tak zväčša tieto opatrenia zostávajú len v deklaratívnej rovine, akoby sa celý proces končil, a nie začínal, podpisom príslušných dokumentov. Národná stratégia TUR SR sa vyhodnocuje len formálne, dokumenty na regionálnej a miestnej úrovni vznikajú len sporadicky a nahradené boli plánovacími dokumentmi preferujúcimi ekonomický rozvoj (so sociálnym aspektom).
Nedostatok finančných prostriedkov na implementáciu integrovaného výskumu, ale aj zbytočné plytvanie finančnými prostriedkami na duplicitné výskumy, neschopnosť účinnejšie sa presadiť v medzinárodnom výskumnom priestore, neschopnosť efektívne využívať finančné zdroje, nedostatočné inštitucionálne zabezpečenie vedy, výskumu a vzdelávania, absencia koordinačného, rozhodovacieho a financujúceho centra pre implementáciu integrovaných prístupov. Krajina je reálnym či aspoň potenciálnym prírodným kapitálom, a ak nemáme dostatok zdrojov a vhodných nástrojov, nemôžeme tento kapitál dobre a primerane využívať.
Slabá prepojenosť základného a aplikovaného výskumu, problémy komunikácie - priepasť medzi odborným jazykom a jazykom širokej verejnosti, nedostatočná odborná úroveň pracovníkov štátnej správy a samosprávy v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, neschopnosť realizovať opatrenia, vyplývajúce zo strategických dokumentov a štúdií, nepružná a pohodlná štátna správa a miestna samospráva, nekomunikatívnosť, prílišný individualizmus.
Zanedbanie koordinácie výchovno-vzdelávacieho procesu, propagácie TUR - pretrvávanie nedostatočnej informovanosti, zastaralá, nesystémová a netvorivá výučba na školách, preferujúca získavanie izolovaných poznatkov pred praktickými skúsenosťami, nízke environmentálne vedomie obyvateľstva a pod. hľadaním príčinných súvislostí, výučbou integrovaného poznávania a kritického hodnotenia reality.
Nízka aktivita hlavných skupín v oblasti TUR – napr. cirkvi deklarujú výchovu a starostlivosť o „duchovno“, a pritom výchovu k TUR zväčša nepovažujú za oblasť svojho vplyvu (teda za oblasť duchovna), nízka angažovanosť občanov v rozhodovacích procesoch, nedostatočné zapojenie tretieho sektora, ako dôležitého partnera verejnej správy do rozhodovacieho procesu, celkový nezáujem médií o problematiku trvalo udržateľného rozvoja, prílišný individualizmus a jednostranné presadzovanie svojej pravdy, nedostatok zmyslu pre hľadanie a nachádzanie spoločných cieľov, strata záujmu o veci spoločné.
Pretrvávanie a miestami i nárast existenčných problémov, čo podmieňuje pasivitu obyvateľstva venovať sa problematike životného prostredia a k odsúvaniu riešenia environmentálnych problémov na okraj spoločnosti, a na druhej strane zvyšovanie spotrebných nárokov a dominantný príklon ku konzumného spôsobu života, nezlučiteľného s princípmi a kritériami TUR.
Marginalizácia stále väčších častí Slovenska – na jednej strane pomerne priaznivý rozvoj niektorých regiónov, najmä s priaznivou geopolitickou a dopravnou polohou, na druhej strane útlm a zaostávanie okrajových, ale i niektorých ďalších regiónov, ktoré z geografického hľadiska nemajú okrajovú polohu. Ekonomika významne ovplyvňuje správanie obyvateľov, chudobné územia pustnú, ich obyvatelia (predovšetkým mladí a vzdelanejší) ich opúšťajú a ich veková štruktúra sa neustále zhoršuje.
Určité rezervy v legislatíve – najmä v oblasti kompetencií (pozri napr. TANAP), miestami absencia, miestami duplicita príslušných legislatívnych opatrení, nízka úroveň kontroly dodržiavania právnych noriem, slabé postihy za nedodržanie právnych noriem, nízka vynútiteľnosť práva a pod., stále pretrvávajúci nedostatočný prístup k informáciám (najmä na miestnej úrovni), umelo vytvárané bariéry k prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch a pod.
Treba podotknúť, že takmer v každej z kriticky hodnotených oblasti sa vyskytujú aj pozitívne výnimky, ktoré však len potvrdzujú pravidlo.
C. Účastníci konferencie preto vyzývajú vládu Slovenskej republiky, Národnú radu Slovenskej republiky, miestnu štátnu správu, samosprávu, podnikateľskú sféru, predstaviteľov akademických pracovísk, univerzít, vzdelávacích zariadení, odborných organizácií, mimovládnych organizácií, cirkví, odborov, záujmových združení, ako aj predstaviteľov ďalších hlavných skupín spoločnosti, aby v duchu výzvy z Johannesburgu vytvárali dobrovoľné partnerstvá a prekonávali pretrvávajúci rezortizmus na všetkých úrovniach, a aby všestranne napomáhali implementácii integrovaného prístupu vo výskume a manažmente krajiny ako aj vo svojej vzájomnej spolupráci .
Účastníci konferencie konštatujú, že v súčasnosti je potrebné ťažiskovo sa sústrediť na nasledovné problémy:
Inštitucionálny rozvoj

- sfunkčniť Radu vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj a jej činnosť podporiť vytvorením expertných skupín,
- vytvoriť priaznivejšie organizačné, inštitucionálne, materiálne i kvalifikačné predpoklady pre inštitucionálne a finančné zabezpečenie integrovaného výskumu a manažmentu krajiny ako i pre uplatňovanie princípov trvalo udržateľného rozvoja v praxi,
- dobudovávať a dynamicky rozvíjať štátny informačný systém a rezortné informačné systémy; vytvoriť podmienky pre bezproblémový prístup k dátam a informáciám pre – štátne inštitúcie, školy, neziskové organizácie, podnikateľské subjekty ako i pre jednotlivých občanov,
- vytvoriť vhodné legislatívne a inštitucionálne podmienky a ekonomické nástroje, podporujúce uplatňovanie integrovaných prístupov v starostlivosti o životné prostredie,
- účinnejšie prepojiť ochranu prírody a krajiny s ochranou kultúrnych a historických pamiatok, o. i. aj prostredníctvom zákona o krajinnom plánovaní,
- systémovo a komplexne zosúladiť zodpovednosti, týkajúce sa integrovanej ochrany, plánovania, manažmentu a tvorby krajiny v jednotlivých orgánoch a organizáciách v rezorte Ministerstva životného prostredia SR so zodpovednosťami v ostatných príslušných rezortoch, resp. ich orgánoch a organizáciách,
- prepojiť implementačné programy Integrovaného manažmentu krajiny a Rámcovej smernice o vodách najmä s programom Európskeho dohovoru o krajine, Dohovoru o spolupráci pri ochrane a udržateľnom využívaní Dunaja, Rámcového dohovoru o ochrane a udržateľnom rozvoji Karpát, Dohovoru o biologickej diverzite a ďalších súvisiacich dohovorov. Integrujúcim nástrojom by sa mohol stať zákon o krajinnom plánovaní, ktorý v súčasnosti pripravujú Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Rozvojové dokumenty
- rozpracovať, prípadne prehodnotiť a aktualizovať komplexné a odvetvové strategické dokumenty tak, aby účinne podporovali integrované prístupy, s cieľom dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja krajiny a spoločnosti,
- v nadväznosti na uvedené strategické dokumenty vypracovať Akčné programy s cieľom premietnutia strategických cieľov do roviny rozhodovacích procesov,
- zachovávať a podporovať genia loci.
Veda, výskum, výchova
- prioritne podporovať integrovane zamerané projekty, vytvoriť grantové schémy a ďalšie podporné mechanizmy pre takéto typy výskumu,
- vytvoriť funkčný komplexný systém formálneho a neformálneho vzdelávania a výchovy v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, podporovať medziodborové štúdium,
- účinnejšie a efektívnejšie prepojiť vedecké pracoviská, univerzity a ďalšie vzdelávacie inštitúcie s praxou,
- zabezpečiť potrebné informácie o integrovanom manažmente krajiny smerom ku samosprávam ako aj ministerstvám.
Cirkev
- na poli cirkví využívať všetky nevyhnutné prostriedky na záchranu a ochranu Božieho stvorenstva,
- aktivizovať cirkvi v procese implementácie trvalo udržateľného rozvoja, najmä pri formovaní hodnotovej orientácie obyvateľstva, zlúčiteľnej s princípmi a kritériami trvalo udržateľného spôsobu života,
- formovať náboženské povedomie tak, aby veriaci svedčili slovom a skutkom o skutočnosti, že príroda je pre nás vzácnym a nenahraditeľným darom.

Účastníci konferencie „Smolenická výzva III – Integrovaný manažment ako nástroj trvalo udržateľného rozvoja“ sa obracajú na vládu SR, aby zabezpečila účasť Slovenskej republiky na medzinárodnej výstave "Voda a trvalo udržateľný rozvoj", ktorá bude v r. 2008 v španielskej Zaragoze.

Účastníci konferencie navrhujú,
- aby sa ďalšia konferencia "Smolenická výzva IV" uskutočnila v Smoleniciach v r. 2007. Rok 2007 bude prvým rokom novej vlády a nových miestnych samospráv a zároveň obdobím bilancovania našich aktivít pätnásť rokov po Riu a päť rokov po Johannesburgu. V tomto roku sa tiež začne nové financovanie podľa Národného referenčného rámca na r. 2007 – 2013.


Smolenickú výzvu na základe podkladov od účastníkov konferencie vypracovali: Zita Izakovičová, Mária Kozová, Mikuláš Huba.


Príloha

Hoci v predchádzajúcej úsmevnej diskusii sa Béla Bugár (vľavo) nedokázal s prof. Štefanom Lubym dohodnúť, kto bude krstnou mamou a kto krstným otcom, napokon <i>Atlas reprezentatívnych potenciálnych geoekosystémov</i> pokrstili obaja. V pozadí spokojný László Miklós.
Príloha

Pohľad na predsednícky stôl - zľava Vladimír Zlacký, László Miklós, Dana Dorotea Mikulová, Béla Bugár, Ágnes Biró, prof. Štefan Luby a Ľuboš Dušek. Za mikrofónom moderátor konferencie Branislav Peťko.
Príloha

Pohľad do sály.
Príloha

Minister László Miklós počas vystúpenia.
Príloha

Hovorí prof. Štefan Luby.
Príloha

Riaditeľ Ústavu krajinnej ekológie Július Oszlányi.
Príloha

Zita Izakovičová s <i>Atlasom reprezentatívnych potenciálnych geoekosystémov</i>.
Príloha

Prvú sviečku na slávnostnej torte sfúkol Béla Bugár. Sviečky boli tri, na počesť tretej takejto konferencie.
Príloha

Postery rôznych slovenských pracovísk, ktoré sa venujú problematike trvalo udržateľného rozvoja.