Aktuality

Milan Hodža a integrácia strednej Európy

Vložil(a): V. Hák, 27.6.2005, videné 4008-krát

V piatok bola v Martine rovnomenná konferencia venovaná významnému slovenskému politikovi.

Dr. Milan Hodža (nar. 1878) bol ako prvý Slovák predsedom vlády predvojnovej ČSR v rokoch 1935-1938. Svoju kariéru začal ako poslanec Uhorského snemu (1905-1910), po Mníchove však podal demisiu a emigroval do Paríža. Založil tam Slovenskú národnú radu a po páde Francúzska odišiel do Londýna. Nakoniec pre nezhody s Edvardom Benešom presídlil do USA, kde v roku 1944 zomrel. Jeho telesné pozostatky preniesli na Slovensko v roku 2002.

Prvý ročník Dní Milana Hodžu v Martine sa začal pietnym aktom na Národnom cintoríne. Kytice na jeho hrob položili predseda SAV Štefan Luby a podpredseda Dušan Kováč, veniec priniesol aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Potom sa začala medzinárodná vedecká konferencia ktorú usporiadali spoločnými silami Ústav politických vied SAV, Historický ústav SAV, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Slovenská národná knižnica a Rada národnej kultúry v Martine.

V úvode konferencie zazneli príhovory riaditeľa SNK Dušana Katuščáka, predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a prof. Johna Palku, vnuka Milana Hodžu. Potom sa začal vedecký program, ktorý mapoval jeho genézu od predkov v 16. storočí až po jeho aktivity a politický odkaz pre súčasnosť. Prednesené príspevky by mali vyjsť v zborníku – v slovenčine i angličtine – do roka, keď sa chystá druhý ročník konferencie.

Perlička z prvého príspevku: kde sa vôbec vzalo na Slovensku jeho priezvisko, voňajúce Orientom? Totiž – jeden z jeho priamych predkov, Ďurčanský (krstné meno sa nezachovalo), sa v 17. storočí dostal do tureckého zajatia. Keď sa vrátil do rodnej dediny Ďurčiná (pri Rajci), zistil, že rodina ho považovala za mŕtveho, rozdelila si jeho majetok a neprijala ho už medzi seba. Rozhodol sa teda odsťahovať do blízkej Rakše a prijať turecké priezvisko Hodža (t.j. duchovný). Široko rozvetvený rod dal potom národu v priebehu storočí veľa významných osobností...

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Na konferencii odzneli tieto referáty:

Hodžovci v našich dejinách – Mgr. Zdenko Ďuriška, Slovenská národná knižnica
Miesto a úloha M. Hodžu v slovenskej politike a otázka prestavby strednej Európy pri vzniku 1. svetovej vojny – PhDr. Miroslav Pekník, CSc., Ústav politických vied SAV
Milan Hodža v procese dezintegrácie a integrácie strednej Európy vv rokoch 1918-1919 – PhDr. Marián Hronský, Ústav politických vied SAV
Integračné predstavy M. Hodžu v dvadsiatych rokoch 20. storočia – PhDr. Bohumila Ferenčuhová, Historický ústav SAV
Hodžova koncepcia strednej Európy ako predzvesť európskej integrácie – PhDr. Jozef Kiss, CSc., Historický ústav SAV
Federalizácia strednej Európy v diele M. Hodžu (texty Pavla Lukáča) – JUDr. Štefan Šebesta, Ústav politických vied SAV
Kontakty M. Hodžu s poľskou exilovou vládou v rokoch 1939-1944 – Mgr. Dušan Segeš, Historický ústav SAV
Ke vztahům M. Hodži a E. Beneše za 2. světové války – PhDr. Jan Němeček, Historický ústav AV ČR, Praha
Americkí krajania a M. Hodža v rokoch 1941-1944 – PhDr. Slavomír Michálek, Historický ústav SAV
Milan Hodža a príprava európskej integrácie – prof. PhDr. Jan Rychlík, DrSc., Filozofická fakulta UK, Praha
Európska integrácia a súčasná stredná Európa – M. Phil. Vladmír Bilčík, Výskumné centrum SFPA
Elektronická knižnica, bibliografia a dokumentácia M. Hodžu v Slovenskej národnej knižnici – Doc. Dr. Miloš Kovačka, PhD., SNK; Bc. Oliver Ardo, SNK; Mgr. Martin Katuščák, SNK

Príloha

Milan Hodža (1. február 1878, Sučany - 27. jún 1944, Clearwater USA). Viac na http://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Hod%C5%BEa
Príloha

Príloha

Hrob na Národnom cintoríne v Martine
Príloha

Kytice za Slovenskú akadémiu vied položil Štefan Luby a Dušan Kováč