Opustila nás filozofka Elena Várossová...
10. 11. 2010 | videné 1701-krát
Posledná rozlúčka s PhDr. Elenou Várossovou, CSc. (*1926), dlhoročnou pracovníčkou Filozofického ústavu SAV, bude v pondelok 15. novembra o 11.45 h v bratislavskom krematóriu.
Dňa 9. novembra nás zastihla smutná správa o odchode našej kolegyne a dlhoročnej vedeckej pracovníčky nášho ústavu PhDr. Eleny Várossovej, CSc. Bola nositeľkou Herderovej ceny a Zlatej plakety Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách. Doménou jej vedecko-výskumného záujmu boli dejiny filozofie. Dosiahla uznanie domácej i zahraničnej filozofickej komunity osobitne ako znalkyňa francúzskej existencialistickej a nemeckej klasickej filozofie i filozofického myslenia slovenského obrodenia, ktoré spracúvala v jeho konceptuálnej a ideovej bohatosti v nadväznosti na európske osvietensko-romantické myslenie, decidovane odmietajúc dobový ideologicky motivovaný redukcionizmus pri spracúvaní dejín filozofie. Bola autorkou nielen viacerých monografií z uvedených oblastí bádateľského záujmu, ale aj editorkou antológií z dejín svetovej, ako aj českej a slovenskej filozofie. Bola našou prvou filozofkou a presvedčenou stúpenkyňou hodnôt univerzálnej filozofie a ľudskosti.
Tibor Pichler
riaditeľ Filozofického ústavu SAV
PhDr. Elena Várossová, CSc. (*1926-†2010)
Elena Várossová požívala uznanie tak domácej, ako aj medzinárodnej vedeckej komunity a patrila medzi veľké, medzinárodne rešpektované postavy našej filozofie v 20. storočí. Svoje pôsobenie vo vede začala na Filozofickom ústave SAV, kde nastúpila v roku 1951 ešte v rámci SAVU a patrí medzi jeho zakladajúcich členov. V r. 1953-1970 tu pôsobila ako vedúca oddelenia dejín filozofie. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zamerala na oblasť dejín filozofického myslenia na Slovensku, osobitne dejín slovenského obrodeneckého myslenia. Je autorkou monografie Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey(1963), rozsiahlej state o školskej filozofii na Slovensku v 17. storočí Reformatorisches Schulwesen und reformatorische Schulphilosophie in der Slowakei im 17. Jahrhundert uverejnenej v novom vydaní Überwegových dejín filozofie, editorkou Kapitol z dejín slovenskej filozofie (1957), Prehľadu dejín slovenskej filozofie (1965), Antologie z dějin českého a slovenského filosofického myšlení I, slovenská časť (1982), Antologija češskoj i slovackoj filosofii, slovenská časť, (Moskva 1982), spoluautorkou Dejín filozofického myslenia na Slovensku I (1987). Jej snahou pri výskume slovenského obrodeneckého myslenia bola metodologická presnosť, zohľadňovanie celej šírky pramenného materiálu a vyhýbanie sa dobovému ideologickému schematizmu. Uznanie získala doma i v zahraničí, čo vyjadruje Zlatá plaketa Ľ. Štúra za Zásluhy v spoločenských vedách v roku 1996, ako aj Herderová cena v roku 1993. Práce Eleny Várossovej patria medzi najcitovanejšie v príslušnej vedeckej oblasti. Je autorkou mnohých inšpiratívnych štúdií o Kantovi, Hegelovi, Fichtem, Hobbesovi, Rousseauovi, Marcelovi i K. R. Popperovi. V roku 2005 vo vydavateľstve Veda vyšiel v knižnej podobe rozsiahly výber z jej najlepších štúdií pod názvom Filozofia vo svete - svet filozofie u nás. Bola editorkou i autorkou úvodu k 6. zväzku Antológie z diel svetových filozofov (Novoveká racionalistická filozofia), 1970.
Dňa 9. novembra nás zastihla smutná správa o odchode našej kolegyne a dlhoročnej vedeckej pracovníčky nášho ústavu PhDr. Eleny Várossovej, CSc. Bola nositeľkou Herderovej ceny a Zlatej plakety Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách. Doménou jej vedecko-výskumného záujmu boli dejiny filozofie. Dosiahla uznanie domácej i zahraničnej filozofickej komunity osobitne ako znalkyňa francúzskej existencialistickej a nemeckej klasickej filozofie i filozofického myslenia slovenského obrodenia, ktoré spracúvala v jeho konceptuálnej a ideovej bohatosti v nadväznosti na európske osvietensko-romantické myslenie, decidovane odmietajúc dobový ideologicky motivovaný redukcionizmus pri spracúvaní dejín filozofie. Bola autorkou nielen viacerých monografií z uvedených oblastí bádateľského záujmu, ale aj editorkou antológií z dejín svetovej, ako aj českej a slovenskej filozofie. Bola našou prvou filozofkou a presvedčenou stúpenkyňou hodnôt univerzálnej filozofie a ľudskosti.
Tibor Pichler
riaditeľ Filozofického ústavu SAV
PhDr. Elena Várossová, CSc. (*1926-†2010)
Elena Várossová požívala uznanie tak domácej, ako aj medzinárodnej vedeckej komunity a patrila medzi veľké, medzinárodne rešpektované postavy našej filozofie v 20. storočí. Svoje pôsobenie vo vede začala na Filozofickom ústave SAV, kde nastúpila v roku 1951 ešte v rámci SAVU a patrí medzi jeho zakladajúcich členov. V r. 1953-1970 tu pôsobila ako vedúca oddelenia dejín filozofie. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zamerala na oblasť dejín filozofického myslenia na Slovensku, osobitne dejín slovenského obrodeneckého myslenia. Je autorkou monografie Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey(1963), rozsiahlej state o školskej filozofii na Slovensku v 17. storočí Reformatorisches Schulwesen und reformatorische Schulphilosophie in der Slowakei im 17. Jahrhundert uverejnenej v novom vydaní Überwegových dejín filozofie, editorkou Kapitol z dejín slovenskej filozofie (1957), Prehľadu dejín slovenskej filozofie (1965), Antologie z dějin českého a slovenského filosofického myšlení I, slovenská časť (1982), Antologija češskoj i slovackoj filosofii, slovenská časť, (Moskva 1982), spoluautorkou Dejín filozofického myslenia na Slovensku I (1987). Jej snahou pri výskume slovenského obrodeneckého myslenia bola metodologická presnosť, zohľadňovanie celej šírky pramenného materiálu a vyhýbanie sa dobovému ideologickému schematizmu. Uznanie získala doma i v zahraničí, čo vyjadruje Zlatá plaketa Ľ. Štúra za Zásluhy v spoločenských vedách v roku 1996, ako aj Herderová cena v roku 1993. Práce Eleny Várossovej patria medzi najcitovanejšie v príslušnej vedeckej oblasti. Je autorkou mnohých inšpiratívnych štúdií o Kantovi, Hegelovi, Fichtem, Hobbesovi, Rousseauovi, Marcelovi i K. R. Popperovi. V roku 2005 vo vydavateľstve Veda vyšiel v knižnej podobe rozsiahly výber z jej najlepších štúdií pod názvom Filozofia vo svete - svet filozofie u nás. Bola editorkou i autorkou úvodu k 6. zväzku Antológie z diel svetových filozofov (Novoveká racionalistická filozofia), 1970.