Liek REMBER aj s účasťou SAV
23. 9. 2008 | videné 5045-krát
Pri objave, z ktorého vzišiel nový liek proti Alzheimerovej chorobe Rember, stál profesor Michal Novák zo SAV.
Na tohtoročnom svetovom kongrese v Chicagu v júli 2008 venovanom Alzheimerovej chorobe, vedec Dr. Claude Wischik prezentoval výsledky prvých klinických skúšok lieku Rember, ktoré napovedajú, že ľudstvo by konečne mohlo mať liek proti doteraz nevyliečiteľnej Alzheimerovej chorobe. Testy, na ktorých sa vo Veľkej Británii zúčastnilo 321 ľudí s Alzheimerovou chorobou v ľahkom a strednom štádiu, ukázali, že ani po 19 mesiacoch užívania lieku sa mentálne pochody u pacientov nijako výrazne nezhoršili.
"Po prvý raz sme dokázali, že je možné zastaviť progres choroby tým, že sa zameriame na zhluky, ktoré s chorobou súvisia. Analýzy po 24 a 50 týždňoch aplikovania Remberu ukázali viac než dvakrát lepšie výsledky ako štandardná liečba. Ukázalo sa, najväčší efekt mali 60 miligramové dávky. Rozsiahlejšie testy sú naplánované na budúci rok. Našou snahou je tiež zistiť, či by liek nemohol hrať nejakú úlohu aj v prevencii," oznamuje svetu aj Dr. Claude Wischik.
Slovenská veda od samého začiatku pri tom
V informáciách tlačových agentúr a svetových médií o novom britskom lieku, ktoré v júli tohto roku doslova obleteli celý svet, sa však, žiaľ, nespomína meno vedca prof. Michala Nováka zo Slovenskej akadémie vied, riaditeľa Neuroimunologického ústavu SAV, ktorý tiež stál pri zrode objavu, na ktorom ako na základnom kameni stojí dnes liek Rember. Tak sme sa to rozhodli 11. septembra 2008 napraviť tlačovou konferenciou SAV a médiám dať informácie priamo zo zdroja – od prof. Michala Nováka, ktorý na riešení problému, ktorý dnes britských vedcov priviedol až k lieku Rember, začal pracovať ešte v roku 1985 v Cambridge.
Túto skutočnosť v úvode tlačovej konferencie zdôraznil aj podpredseda SAV Ivan Zahradník. "Slovenská veda bola v tomto prípade pri tom od samého začiatku. Profesor Michal Novák bol priamo v liahni, kde sa udial tento prelomový výskum, a to ešte pred spoločenskými zmenami u nás, teda ešte pred r. 1989. Do Cambridge išiel v polovici 80-tych rokov na výmenný vedecký študijný pobyt medzi SAV a Kráľovskou vedeckou spoločnosťou Veľkej Británie. Dostal šancu, uchopil ju a stal sa významným spoluautorom objavu. Ďalej však pokračoval na riešení problému, ktorý napokon viedol vo Veľkej Británii k lieku Rember."
V čom spočíva jedinečnosť objavu, na ktorom dnes stojí sľubný liek proti Alzheimerovej chorobe Rember? Stručne by sa dalo povedať – v dôkladnom poznaní funkcie mozgu a proteínu tau. Poškodenie mozgu zaujímalo Michala Nováka od chvíle ako začal pracovať vo Virologickom ústave SAV. Aj keď spočiatku sa sústreďoval skôr na boj proti vírusom kliešťovej encefalitídy. Úspešne. V r. 1985 dostáva Národnú cenu za medicínu za monoklónovú protilátku - živý trojrozmerný odtlačok nebezpečného vírusu spôsobujúceho obávanú kliešťovú encefalitídu, ktorú na ľudí prenášajú kliešte a ktorú urobil ako prvý na svete.
V tíme s nositeľmi Nobelovej ceny
Jedinečný výsledok nezostal ani vo svete bez povšimnutia. Michal Novák dostáva pozvanie na výmenný pobyt do jedného z najprestížnejších vedeckých pracovísk na svete – do Laboratória molekulovej biológie v Cambridge vo Veľkej Británii. Pracoviska, ktorého vedci za svoje objavy dostali 12 Nobelových cien Tu bola objavená štruktúra molekuly DNA i metódy ako čítať zápis DNA, RNA, bielkovín i to ako čítať ich štruktúru. Tu objavili aj monoklónové protilátky, ktorých pomocou sa dali robiť trojrozmerné odtlačky zdravých, ale aj chorých molekúl v našom organizme. "Napriek tomuto obrovskému pokroku Alzheimerová choroba stále nechcela sprístupniť vedcom svoje tajomstvá," hovorí prof. Michal Novák, "Aby bolo možné hľadať liek, bolo potrebné najprv objaviť pôvodcu tohto nebezpečného ochorenia oberajúceho človeka o pamäť. Celý vedecký svet sa snažil zistiť, ktorá súčiastka mozgu ukrytá v 100 miliardách neurónov a v 150 biliónoch komunikačných križovatiek v mozgu sa pokazila a treba ju opraviť. Pre vyriešenie tejto úlohy postavili v Cambridge silný tím, na čele ktorého stáli traja nositelia Nobelovej ceny – Sir Aaron Klug, Cesar Milstein a John Walker." A práve do tohto tímu prišiel v r. 1985 Dr. Michal Novák.
Prišiel v pravý čas. "Projekt Alzheimerovej choroby v polovici 80-tych rokoch bol v kríze. Uvažovalo sa dokonca o jeho zastavení. Nedarila sa príprava monoklónových protilátok, ktoré by bezpečne identifikovali kandidáta na pôvodcu Alzheimerovej choroby ukrytého v chorých neurónoch v podobe nerozpustných nervových klbiek a urobili by z neho trojrozmerný odtlačok. V prenesenom slova zmysle akési molekulové okuliare, ktorých pomocou by sme túto molekulu mohli takpovediac "vidieť," hovorí Michal Novák.
Za všetko môže "bielkovina tau"
Tri roky húževnatej práce Dr. Michala Nováka boli korunované úspechom svetového významu, čo vtedy ešte, samozrejme, nikto netušil. Skonštruoval štrukturálnu sondu, ktorá umožnila objav, že hlavnou zložkou Alzheimerovej neurofibrilárnej patológie, tzv. neurofibrilárnych klbiek, je tau proteín. Tento objav sa považuje doslova za revolúciu vo výskume Alzheimerovej choroby. Inými slovami bol to práve Michal Novák, kto urobil tie "molekulové okuliare", ktoré povedali, že hlavným podozrivým je bielkovina "tau" zodpovedná za deštruktívne procesy odohrávajúce sa v mozgu pacientov. Ide o procesy, pri ktorých poškodené neuróny vytvárajú akési klbká, zhluky, ktorých pribúdaním sa čoraz viac deštruuje mozog.
A Laboratórium molekulovej biológie v Cambridge oznamuje v roku 1988 svetu správu, že našlo pravdepodobného pôvodcu Alzheimerovej choroby – proteín tau. V svojom časopise prestížnom Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA v júni a v júli 1988 priniesla o tom články aj Americká akadémia vied. Pod prvým z nich, medzi desiatimi spoluautormi, sú podpísaní hneď traja nositelia Nobelových cien. Na prvých dvoch miestach sú však mená C. M. Wischik a M. Novák. A vedenie ústavu v Cambridge vysiela práve Dr. Michala Nováka, aby predniesol tento revolučný objav na prvom svetovom kongrese o Alzheimerovej chorobe, ktorý sa uskutočnil v r. 1988 v americkom Las Vegas. Riaditeľ pracoviska v Cambridge, nositeľ Nobelovej ceny Sir A. Klug, napísal vtedajšiemu predsedovi SAV akademikovi list, v ktorom ho žiada o "zapožičanie" Dr. Nováka, aby mohol na tomto projekte pokračovať. Súčasne Cambridge vysiela Dr. Clauda Wischika, spolupracovníka Dr. Nováka, so zásielkou najnovších prístrojov pre bratislavské laboratórium molekulovej biológie Dr. Nováka.
"Naša spolupráca aj vďaka prístrojom z Británie mohla pokračovať. Desať rokov som striedavo pracoval v Cambridge a v Bratislave. Dni, mesiace, roky a tisícky experimentov, ktoré sme s Claudom Wischikom urobili, pomaly objasňovali záhady Alzheimerovej choroby," spomína dnes Michal Novák, ktorý medzitým založil Neuroimunologický ústav SAV (1996), dnes špičkové vedecké pracovisko SAV a stal sa profesorom.
V roku 1993 ako vedúci tímu v Cambridge objavil molekulovú podstatu zlyhania tau proteínu pri Alzheimerovej chorobe. Zistil, že tau proteín, ktorý za normálnych podmienok robí v mozgu dobrotu, pri "alzheimeri" zmení svoju štruktúru a tým aj funkciu a začne komunikovať s celým radom nesprávnych bielkovín Okrem toho blokuje aj stále viac "svojich zdravých bratov", čo má za následok vážne poruchy pamäti. Zdá sa, že práve v tom mu nový liek "Rember" dokáže zabrániť.
Nový liek najskôr v roku 2012
Pacientov s Alzheimerovou chorobou, žiaľ, vo svete i u nás na Slovensku stále pribúda. Úmerne pribúda aj počet vedcov, ktorí s ňou bojujú. Každé dva roky sa schádza svetová vedecká komunita na kongrese venovanom hľadaniu pravdy o Alzheimerovej chorobe a lieku proti nej. Všetky doteraz končili neúspechom. Žiadny z doterajších liekov nepreukázal žiaduci liečebný efekt – opravu pamäti. "Na tohtoročnom svetovom kongrese v júli 2008 v Chicagu sa zišlo 5 400 špecialistov na Alzheimerovu chorobu z celého sveta. V sekcii venovanej novým liekom, môj bývalý kolega Dr. Claude Wischik, dnes pôsobiaci v TauRx Therapeutics, prezentoval výsledky úvodných klinických skúšok (fáza II) s molekulou Rember (methylthioninium chloride) na skupine 321 pacientov s Alzheimerovou chorobou. Testy ukázali, že náš objav a najmä molekula tau ako hlavná zložka Alzheimerových neurofibrilárnych klbiek, ktorú sme v r. 1988 identifikovali v Cambridge spolu s Claudeom Wischikom, je tá správna. Dokáže u výraznej časti pacientov, ktorí dostávajú skúšaný liek Rember, zlepšiť ich pamäť," hovorí prof. Michal Novák.
Výsledok spôsobil veľký rozruch aj preto, že väčšina, najmä amerických pracovísk, neprijala výsledok, ktorí dvaja vedci Dr. Wischik a Dr. Novák urobili v Cambridge ešte v r. 1988 a prišla s inou hypotézou pre Alzheimerovú chorobu. Tá však doposiaľ nedokázala prejsť úspešne klinickými skúškami. Na druhý deň, 30. júla 2008, píše o britskom lieku "Rember" celá svetová tlač. A tak objav Dr. Wischika a Dr. Nováka uverejnený v Proceedings of the National Academy of Sciences of the US v roku 1988, musel o svoje oprávnene miesto na svetovej vedeckej scéne bojovať plných 20 rokov. "Nový liek ešte čaká veľa úskalí na ceste do svojho cieľa, ešte musí prejsť veľmi náročnou tzv. treťou fázou klinických skúšok. Uvažuje sa, že ak všetko dobre pôjde tak k pacientom by mohol prísť o štyri roky, teda najskôr v r. 2012. Ale nech je jeho osud akýkoľvek, ľudstvo už vie, ktorou cestou v boji s Alzheimerovou chorobu sa uberať," hovorí prof. Michal Novák.
"Keby si naša spoločnosť ešte začiatkom 90-tych rokov zvolila cestu vedúcu k znalostnej spoločnosti, vytváranie lepších podmienok pre talentovaných ľudí a väčšiu podporu tých procesov, ktoré vedú k využívaniu toho nóva, čo tu máme, možno by sme liek proti Alzheimerovej chorobe dnes mali my. A s nim, samozrejme aj ten profit, ktorý tento liek určite prinesie krajine, ktorá ho bude vyrábať," povedal ešte v úvode tlačovej konferencie podpredseda SAV Ivan Zahradník. Na konci tlačovej konferencie to bolo jasné už všetkým prítomným.
Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula
Prof. Michal Novák patrí v súčasnosti k najvýznamnejším odborníkom na Alzheimerovu chorobu na svete. V roku 1996 založil Neuroimunologický ústav SAV ako prvú vedeckú platformu na Slovensku zameranú na boj s Alzheimerovou chorobou a prionózy (neurodegeneratívne ochorenia mozgu - napr. tzv. choroba šialenstva kráv), ktorého je dodnes riaditeľom. V roku 1997 sa stal riaditeľom Národného centra pre molekulové inžinierstvo a biotechnológie. Stál tiež pri zrode Nadácie MEMORY (1994), ktorá v roku 2002 založila Centrum MEMORY - prvé preventívne, diagnostické, vzdelávacie centrum a špecializované zariadenie pre ľudí s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou. Jediné svojho druhu na Slovensku.
Za svoju prácu získal viacero domácich aj medzinárodných ocenení:
- Národná cena SR za medicínu 1985
- Ceny SAV 1994 za objav novej patologickej formy tau proteínu pri Alzheimerovej chorobe
- 1996 – 2000 Medzinárodný člen Howard Hughes Medical Institute, USA, Maryland
- 1998 - Cena Ľudovíta Holubyho za vedy o živej prírode
- 2007 – Zlatá medaila SAV
- 2008 – Doctor Honoris Causa – Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice
Na tohtoročnom svetovom kongrese v Chicagu v júli 2008 venovanom Alzheimerovej chorobe, vedec Dr. Claude Wischik prezentoval výsledky prvých klinických skúšok lieku Rember, ktoré napovedajú, že ľudstvo by konečne mohlo mať liek proti doteraz nevyliečiteľnej Alzheimerovej chorobe. Testy, na ktorých sa vo Veľkej Británii zúčastnilo 321 ľudí s Alzheimerovou chorobou v ľahkom a strednom štádiu, ukázali, že ani po 19 mesiacoch užívania lieku sa mentálne pochody u pacientov nijako výrazne nezhoršili.
"Po prvý raz sme dokázali, že je možné zastaviť progres choroby tým, že sa zameriame na zhluky, ktoré s chorobou súvisia. Analýzy po 24 a 50 týždňoch aplikovania Remberu ukázali viac než dvakrát lepšie výsledky ako štandardná liečba. Ukázalo sa, najväčší efekt mali 60 miligramové dávky. Rozsiahlejšie testy sú naplánované na budúci rok. Našou snahou je tiež zistiť, či by liek nemohol hrať nejakú úlohu aj v prevencii," oznamuje svetu aj Dr. Claude Wischik.
Slovenská veda od samého začiatku pri tom
V informáciách tlačových agentúr a svetových médií o novom britskom lieku, ktoré v júli tohto roku doslova obleteli celý svet, sa však, žiaľ, nespomína meno vedca prof. Michala Nováka zo Slovenskej akadémie vied, riaditeľa Neuroimunologického ústavu SAV, ktorý tiež stál pri zrode objavu, na ktorom ako na základnom kameni stojí dnes liek Rember. Tak sme sa to rozhodli 11. septembra 2008 napraviť tlačovou konferenciou SAV a médiám dať informácie priamo zo zdroja – od prof. Michala Nováka, ktorý na riešení problému, ktorý dnes britských vedcov priviedol až k lieku Rember, začal pracovať ešte v roku 1985 v Cambridge.
Túto skutočnosť v úvode tlačovej konferencie zdôraznil aj podpredseda SAV Ivan Zahradník. "Slovenská veda bola v tomto prípade pri tom od samého začiatku. Profesor Michal Novák bol priamo v liahni, kde sa udial tento prelomový výskum, a to ešte pred spoločenskými zmenami u nás, teda ešte pred r. 1989. Do Cambridge išiel v polovici 80-tych rokov na výmenný vedecký študijný pobyt medzi SAV a Kráľovskou vedeckou spoločnosťou Veľkej Británie. Dostal šancu, uchopil ju a stal sa významným spoluautorom objavu. Ďalej však pokračoval na riešení problému, ktorý napokon viedol vo Veľkej Británii k lieku Rember."
V čom spočíva jedinečnosť objavu, na ktorom dnes stojí sľubný liek proti Alzheimerovej chorobe Rember? Stručne by sa dalo povedať – v dôkladnom poznaní funkcie mozgu a proteínu tau. Poškodenie mozgu zaujímalo Michala Nováka od chvíle ako začal pracovať vo Virologickom ústave SAV. Aj keď spočiatku sa sústreďoval skôr na boj proti vírusom kliešťovej encefalitídy. Úspešne. V r. 1985 dostáva Národnú cenu za medicínu za monoklónovú protilátku - živý trojrozmerný odtlačok nebezpečného vírusu spôsobujúceho obávanú kliešťovú encefalitídu, ktorú na ľudí prenášajú kliešte a ktorú urobil ako prvý na svete.
V tíme s nositeľmi Nobelovej ceny
Jedinečný výsledok nezostal ani vo svete bez povšimnutia. Michal Novák dostáva pozvanie na výmenný pobyt do jedného z najprestížnejších vedeckých pracovísk na svete – do Laboratória molekulovej biológie v Cambridge vo Veľkej Británii. Pracoviska, ktorého vedci za svoje objavy dostali 12 Nobelových cien Tu bola objavená štruktúra molekuly DNA i metódy ako čítať zápis DNA, RNA, bielkovín i to ako čítať ich štruktúru. Tu objavili aj monoklónové protilátky, ktorých pomocou sa dali robiť trojrozmerné odtlačky zdravých, ale aj chorých molekúl v našom organizme. "Napriek tomuto obrovskému pokroku Alzheimerová choroba stále nechcela sprístupniť vedcom svoje tajomstvá," hovorí prof. Michal Novák, "Aby bolo možné hľadať liek, bolo potrebné najprv objaviť pôvodcu tohto nebezpečného ochorenia oberajúceho človeka o pamäť. Celý vedecký svet sa snažil zistiť, ktorá súčiastka mozgu ukrytá v 100 miliardách neurónov a v 150 biliónoch komunikačných križovatiek v mozgu sa pokazila a treba ju opraviť. Pre vyriešenie tejto úlohy postavili v Cambridge silný tím, na čele ktorého stáli traja nositelia Nobelovej ceny – Sir Aaron Klug, Cesar Milstein a John Walker." A práve do tohto tímu prišiel v r. 1985 Dr. Michal Novák.
Prišiel v pravý čas. "Projekt Alzheimerovej choroby v polovici 80-tych rokoch bol v kríze. Uvažovalo sa dokonca o jeho zastavení. Nedarila sa príprava monoklónových protilátok, ktoré by bezpečne identifikovali kandidáta na pôvodcu Alzheimerovej choroby ukrytého v chorých neurónoch v podobe nerozpustných nervových klbiek a urobili by z neho trojrozmerný odtlačok. V prenesenom slova zmysle akési molekulové okuliare, ktorých pomocou by sme túto molekulu mohli takpovediac "vidieť," hovorí Michal Novák.
Za všetko môže "bielkovina tau"
Tri roky húževnatej práce Dr. Michala Nováka boli korunované úspechom svetového významu, čo vtedy ešte, samozrejme, nikto netušil. Skonštruoval štrukturálnu sondu, ktorá umožnila objav, že hlavnou zložkou Alzheimerovej neurofibrilárnej patológie, tzv. neurofibrilárnych klbiek, je tau proteín. Tento objav sa považuje doslova za revolúciu vo výskume Alzheimerovej choroby. Inými slovami bol to práve Michal Novák, kto urobil tie "molekulové okuliare", ktoré povedali, že hlavným podozrivým je bielkovina "tau" zodpovedná za deštruktívne procesy odohrávajúce sa v mozgu pacientov. Ide o procesy, pri ktorých poškodené neuróny vytvárajú akési klbká, zhluky, ktorých pribúdaním sa čoraz viac deštruuje mozog.
A Laboratórium molekulovej biológie v Cambridge oznamuje v roku 1988 svetu správu, že našlo pravdepodobného pôvodcu Alzheimerovej choroby – proteín tau. V svojom časopise prestížnom Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA v júni a v júli 1988 priniesla o tom články aj Americká akadémia vied. Pod prvým z nich, medzi desiatimi spoluautormi, sú podpísaní hneď traja nositelia Nobelových cien. Na prvých dvoch miestach sú však mená C. M. Wischik a M. Novák. A vedenie ústavu v Cambridge vysiela práve Dr. Michala Nováka, aby predniesol tento revolučný objav na prvom svetovom kongrese o Alzheimerovej chorobe, ktorý sa uskutočnil v r. 1988 v americkom Las Vegas. Riaditeľ pracoviska v Cambridge, nositeľ Nobelovej ceny Sir A. Klug, napísal vtedajšiemu predsedovi SAV akademikovi list, v ktorom ho žiada o "zapožičanie" Dr. Nováka, aby mohol na tomto projekte pokračovať. Súčasne Cambridge vysiela Dr. Clauda Wischika, spolupracovníka Dr. Nováka, so zásielkou najnovších prístrojov pre bratislavské laboratórium molekulovej biológie Dr. Nováka.
"Naša spolupráca aj vďaka prístrojom z Británie mohla pokračovať. Desať rokov som striedavo pracoval v Cambridge a v Bratislave. Dni, mesiace, roky a tisícky experimentov, ktoré sme s Claudom Wischikom urobili, pomaly objasňovali záhady Alzheimerovej choroby," spomína dnes Michal Novák, ktorý medzitým založil Neuroimunologický ústav SAV (1996), dnes špičkové vedecké pracovisko SAV a stal sa profesorom.
V roku 1993 ako vedúci tímu v Cambridge objavil molekulovú podstatu zlyhania tau proteínu pri Alzheimerovej chorobe. Zistil, že tau proteín, ktorý za normálnych podmienok robí v mozgu dobrotu, pri "alzheimeri" zmení svoju štruktúru a tým aj funkciu a začne komunikovať s celým radom nesprávnych bielkovín Okrem toho blokuje aj stále viac "svojich zdravých bratov", čo má za následok vážne poruchy pamäti. Zdá sa, že práve v tom mu nový liek "Rember" dokáže zabrániť.
Nový liek najskôr v roku 2012
Pacientov s Alzheimerovou chorobou, žiaľ, vo svete i u nás na Slovensku stále pribúda. Úmerne pribúda aj počet vedcov, ktorí s ňou bojujú. Každé dva roky sa schádza svetová vedecká komunita na kongrese venovanom hľadaniu pravdy o Alzheimerovej chorobe a lieku proti nej. Všetky doteraz končili neúspechom. Žiadny z doterajších liekov nepreukázal žiaduci liečebný efekt – opravu pamäti. "Na tohtoročnom svetovom kongrese v júli 2008 v Chicagu sa zišlo 5 400 špecialistov na Alzheimerovu chorobu z celého sveta. V sekcii venovanej novým liekom, môj bývalý kolega Dr. Claude Wischik, dnes pôsobiaci v TauRx Therapeutics, prezentoval výsledky úvodných klinických skúšok (fáza II) s molekulou Rember (methylthioninium chloride) na skupine 321 pacientov s Alzheimerovou chorobou. Testy ukázali, že náš objav a najmä molekula tau ako hlavná zložka Alzheimerových neurofibrilárnych klbiek, ktorú sme v r. 1988 identifikovali v Cambridge spolu s Claudeom Wischikom, je tá správna. Dokáže u výraznej časti pacientov, ktorí dostávajú skúšaný liek Rember, zlepšiť ich pamäť," hovorí prof. Michal Novák.
Výsledok spôsobil veľký rozruch aj preto, že väčšina, najmä amerických pracovísk, neprijala výsledok, ktorí dvaja vedci Dr. Wischik a Dr. Novák urobili v Cambridge ešte v r. 1988 a prišla s inou hypotézou pre Alzheimerovú chorobu. Tá však doposiaľ nedokázala prejsť úspešne klinickými skúškami. Na druhý deň, 30. júla 2008, píše o britskom lieku "Rember" celá svetová tlač. A tak objav Dr. Wischika a Dr. Nováka uverejnený v Proceedings of the National Academy of Sciences of the US v roku 1988, musel o svoje oprávnene miesto na svetovej vedeckej scéne bojovať plných 20 rokov. "Nový liek ešte čaká veľa úskalí na ceste do svojho cieľa, ešte musí prejsť veľmi náročnou tzv. treťou fázou klinických skúšok. Uvažuje sa, že ak všetko dobre pôjde tak k pacientom by mohol prísť o štyri roky, teda najskôr v r. 2012. Ale nech je jeho osud akýkoľvek, ľudstvo už vie, ktorou cestou v boji s Alzheimerovou chorobu sa uberať," hovorí prof. Michal Novák.
"Keby si naša spoločnosť ešte začiatkom 90-tych rokov zvolila cestu vedúcu k znalostnej spoločnosti, vytváranie lepších podmienok pre talentovaných ľudí a väčšiu podporu tých procesov, ktoré vedú k využívaniu toho nóva, čo tu máme, možno by sme liek proti Alzheimerovej chorobe dnes mali my. A s nim, samozrejme aj ten profit, ktorý tento liek určite prinesie krajine, ktorá ho bude vyrábať," povedal ešte v úvode tlačovej konferencie podpredseda SAV Ivan Zahradník. Na konci tlačovej konferencie to bolo jasné už všetkým prítomným.
Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula
Prof. Michal Novák patrí v súčasnosti k najvýznamnejším odborníkom na Alzheimerovu chorobu na svete. V roku 1996 založil Neuroimunologický ústav SAV ako prvú vedeckú platformu na Slovensku zameranú na boj s Alzheimerovou chorobou a prionózy (neurodegeneratívne ochorenia mozgu - napr. tzv. choroba šialenstva kráv), ktorého je dodnes riaditeľom. V roku 1997 sa stal riaditeľom Národného centra pre molekulové inžinierstvo a biotechnológie. Stál tiež pri zrode Nadácie MEMORY (1994), ktorá v roku 2002 založila Centrum MEMORY - prvé preventívne, diagnostické, vzdelávacie centrum a špecializované zariadenie pre ľudí s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou. Jediné svojho druhu na Slovensku.
Za svoju prácu získal viacero domácich aj medzinárodných ocenení:
- Národná cena SR za medicínu 1985
- Ceny SAV 1994 za objav novej patologickej formy tau proteínu pri Alzheimerovej chorobe
- 1996 – 2000 Medzinárodný člen Howard Hughes Medical Institute, USA, Maryland
- 1998 - Cena Ľudovíta Holubyho za vedy o živej prírode
- 2007 – Zlatá medaila SAV
- 2008 – Doctor Honoris Causa – Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice