In: Slovenská literatúra, vol. 49, no. 1
Eva Jenčíková
Details:
Year, pages: 2002, 31 - 39
Language: slo
Article type: I. Štúdie / I. Studies
About article:
Štúdia sa zaoberá toposom mesta, ktorý sa stal súčasťou literatúry najmä v podobe rôznych symbolov alebo alegórií. Topos mesta ako elementárny štruktúrny vzor zacieľuje svoju pozornosť na nové, často sa meniace korelácie tematologického plánu i obrazovej, metaforickej formy. Implikuje v sebe priestorovo-časový, hodnotiaci aj intertextový moment. V slovenskej literatúre sa začali topos mesta a urbánna tematika v širšom zmysle radikálnejšie presadzovať až v literatúre medzivojnového obdobia a po roku 1945 až v 60. rokoch (Blažková, Jaroš, Sloboda, Johanides, Hykisch, neskôr Ballek, Vilikovský, Vášová, Mitana, Puškáš, Grendel ai.).
Medzi mestom – jeho priestorovým členením a usporiadaním a vytváraním človeka priestorom je trvalá interakcia, ktorá sa premieta aj do umeleckého zobrazenia životného priestoru a hlbších vrstiev vedomia epických postáv. E. Jenčíková cez topos mesta interpretuje protagonistu Slobodovho románu Rozum (1982), ktorý sa pohybuje a „žije“ v dvoch životných priestoroch (mesto-centrum a vidiecke mestečko-periféria). Autorkina analýza textu odkryla fakt, že autor modeloval centrum i perifériu, mesto i vidiek tak, aby dochádzalo k ich zámernému „zlievaniu“ a „preskupovaniu“. Zrušenie tejto klasicky binárnej opozície sa stalo súčasťou dobre premyslenej autorskej stratégie. Sústredenie sa na negatívne konotácie toposu mesta i vidieka, ich funkčné zakomponovanie do hlbších sujetovo-motivických textových štruktúr, pomohli autorovi vytvoriť metaforický obraz „chorej“, totalitnej spoločnosti a zároveň modelovú existenciu ľudského jedinca v stave totálnej otupenosti.
The author of the study Town as a medium of the model of existence of a man deals with the topos of the town, becoming a part of the literature mainly in the form of various symbols and allegories. The topos of the town as an elementary structural pattern draws attention to new, often changing correlations of thematological plan and a figurative, metaphorical form. It itself implies spacial-temporal, evaluating and inter-textual moment. Only in the literature between the wars and after 1945 only in 60th the topos of the town and urban themes were being more radically exceeding (Blažková, Jaroš, Sloboda, Johanides, Hykish, later Ballek, Vilikovský, Vášová, Mitana, Puškáš, Grendel and others).
There is a permanent interaction between the town and its spacial structure and influencing a man by the space. It is reflected in an artistic picture of a life space and deeper levels of consciousness of epic characters. Through the topos of the town E. Jenčíková interprets a protagonist of Sloboda´s novel Rozum (1982). He moves and “lives” in two life spaces (a city as a centre and a provincial town as a periphery). The author’s analysis of the text shows the fact that Sloboda intentionally modelled the centre and the periphery, the city and the countryside in a way “to be merged” and ”re-grouped”. Cancelling of this binary opposition became a part of the well-built strategy of the author. Focusing on negative connotations of the topos of the city and the countryside, their functional inserting in a composition into the deeper sujet-motivic textual structures helped the author to create metaphorical picture of ”unhealthy” totalitarian society and at the same time a model existence of a person in the state of total listlessness.
How to cite:
ISO 690:
Jenčíková, E. 2002. Mesto ako médium modelovej existencie človeka (K toposu mesta v. In Slovenská literatúra, vol. 49, no.1, pp. 31-39. 0037-6973.
APA:
Jenčíková, E. (2002). Mesto ako médium modelovej existencie človeka (K toposu mesta v. Slovenská literatúra, 49(1), 31-39. 0037-6973.
About edition:
Publisher: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences