Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Potvrdzovanie východísk (Názory S. H. Vajanského na kultúru, umenie a literatúru v priebehu rokov 1882 – 1890)

In: Slovenská literatúra, vol. 53, no. 2
Ivana Taranenková Číslo ORCID

Details:

Year, pages: 2019, 110 - 129
Language: slo
Keywords:
culture, nation, art, literature, nationalism, cultural task, tradition, „ownership“ meaning creating principle, autonomy/ heteronomy of art
Article type: Vedecká štúdia / Study
About article:
Predkladaná štúdia je pokračovaním výskumu literárnoestetických názorov S. H. Vajanského v kontexte jeho kultúrnej koncepcie. Sledujeme, ako sa v období osemdesiatych rokov devätnásteho storočia sa jeho balansovanie medzi proklamovaním autonómnosti umenia a uvedomovaním si využitia jeho mimoestetických funkcií v rámci formujúcej sa slovenskej kultúry, príznačné pre počiatočné obdobie jeho uvažovania o estetických a literárnych problémoch, definitívne završuje potvrdením heteronómneho štatútu umenia. V estetických východiskách Vajanského koncepcie zohráva výraznú úlohu klasicizujúci ideál, charakterizovaný „jednoduchosťou“, „primeranosťou“ a harmóniou, ako i vyhýbaním sa extrémnom. Rovnako dôležitý je tu i vplyv hegelovskej estetiky, ktorý sa podstatne podieľa nielen na formovaní Vajanského názorov o fenoméne „každodenného“, všedného ako objekte umeleckej činnosti – podľa neho sa v umeleckom diele môžu uplatniť až potom, ako sa transformujú prostredníctvom ideologicky založeného významotvorného princípu, či v interpretácii vzťahu krásy a pravdy v umení, ale aj na vyzdvihovaní idey, myšlienky umeleckého diela, chápanej ako podstata diela odkazujúca k vyššej pravde, nad jeho formu, ktorá vo Vajanského chápaní náhodná, meniaca sa a podriadená idey. Vajanský inklinuje k modelu umenia, ktoré denotuje vymedzený význam a je disponované, aby sa prepojilo s určitou ideológiou. Ide tu o neoddeliteľné prepojenie – je zrejmé, že ideu, ktorú požaduje Vajanský – estetik, presne definuje Vajanský - ideológ. Umenie sa nestáva pravdivým svojou zhodou so skutočnosťou, jej napodobňovaním, ale sprítomňovaním jedinej pravdy, idey: v tomto prípade svojstva, národnosti, čím sa zreteľne vyjavuje podstata „ideálneho realizmu“ Svetozára Hurbana Vajanského. Umenie a literatúra pôsobia v jeho koncepcii, ktorá je nepochybne súčasťou nacionalistického kultúrneho modelu, ako prostriedky kultúrnej legitimizácie spolupodieľajúce sa na vytváraní, potvrdzovaní a reprezentácii národnej identity. Táto funkcia literatúry a umenia, v ktorej je zreteľne prítomný pátos národnoobrodeneckého procesu, ako i Vajanského religióznosť sú zdrojom jeho požiadavky etickosti literatúry. V článkoch uverejnených v priebehu uvedeného obdobia Vajanský pokračuje v rekonštrukcii dejín slovenskej kultúry, podstatou ktorej ostáva „svojstvo“ – abstraktný princíp kolektívnej sebaidentifikácie, čo nie je len aktom obnovovania kultúrnej pamäti – potvrdzovaním jej kontinuity, stanovovaním jej perspektív. Prejavuje silnú ambíciu predviesť ju v jej úplnosti, čím jeho koncepcia vlastne smeruje k vytváraniu kultúrneho modelu, ktorý na istom stupni vývoja kultúry zabezpečuje jej jednotu a usporiadanie (J. M. Lotman – B. A. Uspenský). Konštrukčný a usporadúvajúci princíp kultúry, realizovaný u Vajanského opozíciou „svoje – cudzie“, spejúci k potvrdzovaniu „svojstva“ a k vytesneniu cudzieho, vytvára kultúrnu a národnú identitu. V nadväznosti na svoje programové texty Vajanský rozpracoval a prezentoval v priebehu osemdesiatych rokov kultúrnu a estetickú koncepciu, ktorá sa bez akýchkoľvek výraznejších obmien v období od deväťdesiatych rokov devätnásteho až po začiatok nasledujúceho storočia stane východiskom pre jeho konfrontácie nielen s modernistickými trendmi, ale všeobecne s javmi, ktoré vnímal ako „rozpad jednoty“.
The study continues in research of literary aesthetic opinions of S. H. Vajanský in the context of cultural conception. We analyse how his balancing between proclamation of the autonomy of arts and consciousness of application its non-aesthetic functions in the formed Slovak culture, which was typical for his first period of reflection on aesthetic and literary issues, was finished definitively by confirmation of heteronymous status of arts in the period of 80th in the 19th century. In the aesthetic starting points of Vajanský´s conception a significant role was played by classicizing ideal, characterised by “simplicity”, “adequacy”, harmony and also by avoiding of extremes. Another important affect had also Hegelian aesthetic making its part on forming Vajanský´s opinions on phenomenon of “everyday course of life”, trivial as an object of an artistic activity – according to him they can be used in the artistic work only after they were transformed through ideologically based semantic principal, or in interpretation of relation of beauty and truth in the arts but also in rising up the idea of an artistic work, which was considered as a substance of the work referring to upper truth, superior to the form, which is random in the Vajanský´s concept and is changeable and subordinated to idea. Vajanský inclines to a model of art denoting a limited meaning and it is disposed towards connection with an ideology. This connection is inseparable – it is obvious that the idea, which is demanded in the Vajanský as an aesthetic, is strictly defined by Vajanský - ideologue. Art is not true by concurrence with reality, imitation of it, but by making the only truth present, that means the idea: in this case the idea of “ourness”, nationality, which reveals the substance of “ideal realism“ of Svetozár Hurban Vajanský. Art and literature operates in his conception, which is with no doubts a part of nationalistic cultural model, as means of cultural legitimisation being involved in creating, confirming and representation of national identity. This function of literature and art, in which pathos of nationalistically reviving process occurs, as well as Vajanský ´s religiosity, are resources of his demand on ethic measure of literature. In his articles published in this period Vajanský continues in reconstruction of the history of Slovak culture, the substance of it is “ourness”– an abstract principal of collective self-identification, which is not only an act of renewing of the cultural memory – through confirmation of its continuity, stating its perspectives. It shows also a strong ambition to present it as a whole, that means that his conception tends to creating a cultural model which on a certain level of cultural development provides its unity and arrangement (J. M. Lotman - B. A. Uspenský). Constructional and ordering cultural principal, realised in Vajanský´s opposition “ours – foreign“, inclining to “ourness“ and ousteding foreign, creates cultural and national identity. In addition to his program texts Vajanský made and presented cultural and aesthetic conception during the 80th of the 19th century, which without any significant changes in the period of 90th of the 19th century up to the beginning of the 20th century became a foundation for his confrontations not only Modernistic trends but generally phenomena which seemed to him “destruction of unity“.
How to cite:
ISO 690:
Taranenková, I. 2019. Potvrdzovanie východísk (Názory S. H. Vajanského na kultúru, umenie a literatúru v priebehu rokov 1882 – 1890). In Slovenská literatúra, vol. 53, no.2, pp. 110-129. 0037-6973.

APA:
Taranenková, I. (2019). Potvrdzovanie východísk (Názory S. H. Vajanského na kultúru, umenie a literatúru v priebehu rokov 1882 – 1890). Slovenská literatúra, 53(2), 110-129. 0037-6973.
About edition:
Published: 8. 1. 2019