Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Kapitoly z dejín umeleckého prednesu na Slovensku II.

In: Slovenské divadlo, vol. 54, no. 4
Jaroslava Čajková

Details:

Year, pages: 2006, 657 - 673
Keywords:
kultúrne prostredie Veľkomoravskej ríše - umelecký prednes a náboženský obrad - vplyvy byzantskej kultúry - básnická a hudobná kultúra kláštorov v Západnej Európe - Konštantínovo učilište
Article type: esej
About article:
(Dokončenie z predchádzajúceho čísla.) 2. Prednes na Veľkej Morave Autorka sa v ďalšej časti práce (prvé pokračovanie viď Slovenské divadlo, roč. 54, 2006, č. 3) venuje výskumu tradície umeleckého prednesu vo Veľkomoravskom období. Pokresťančovanie sa navonok spájalo s novými pravidlami života, liturgiou, omšovým obradom. Ten predstavovali nové úkony, a prirodzene aj iný slovesný a rečový prejav kňaza, ktorý bol oveľa skromnejší a jednoduchší oproti veľkolepým pohanským obradom. Otvorený priestor prírodnej scenérie, teatralizáciu obradov a monumentálnosť pohanských božstiev vystriedala jednoduchosť sakrálnych stavieb a tajomstvo kresťanského obradu v malom uzavretom priestore kostola. Recitatívne odriekanie alebo spievanie modlitieb, ktoré zrejme v istých črtách nadväzovalo aj na pohanské obrady, sa spájalo s určitými prozodickými vlastnosťami reči. Formu modlitieb určoval rytmus reči s jej slabičnou štruktúrou a rytmus dýchania. Kolektívna recitácia alebo odriekavanie modlitby posilňovalo súdržnosť skupiny a pomáhalo vytvárať kolektívne duchovné cítenie. Do pestrého pohansko-kresťanského kultúrneho prostredia prichádza byzantská kresťanská misia vedená Konštantínom a Metodom na pozvanie kniežaťa Rastislava v roku 863. V Krátkom živote Konštantína-Cyrila sa píše, že Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu „deti vzdelávať v písme, vyučovať v cirkevných povinnostiach a pri odstraňovaní všelijakých bludov, ktoré v tom ľude našli, používať sečnú zbraň svojej výrečnosti“. Okrem písma a jazyka priniesli na naše územie aj vyššiu formu spoločenského a kultúrneho styku, prejavu a vystupovania. Oproti uvoľnenosti, barbarským spôsobom Slovanov a napokon aj Frankov bola vyspelá byzantská kultúra prísne formalizovaná a kanonizovaná. V 9. storočí vznikali slávne školy básnickej a muzikálnej kultúry aj v kláštoroch západnej Európy (Sankt Gallen, Méty, Limoges), ktoré rozvíjali liturgickú literatúru o básnické a hudobné trópy, a akceptovali aj niektoré prvky východokresťanskej kultúry. Konštantínovo učilište, prípadne učilištia, nemohli síce súperiť so západnými, ani s východnými školami, už len kvôli krátkemu historickému času, v akom existovali, ale aj tak vytvorili pevný základ pre cirkevnú a duchovnú kultúru v strednej Európe a na Balkáne.
(Continuation from the previous issue.) 2. Elocution in the Great Moravian Empire The author is in the next part of her work (first part published in the Slovak Theatre issue 54/2006, No 3) dealing with the research of artistic elocution in the period of the Great Moravian Empire. Christianization was externally connected to new life principles, lithurgy and mass ceremony. They were represented by new tasks, but also by a new verbal approach of the priest which was far more modest and simple when compared to magnificient paganish ceremonies. An open area of natural scenery, theatralisation of ceremonies and magnificence of paganish deity was replaced by simplicity of sacral buildings and mystery of Christian ceremony in a small closed space of a church. Declamatory reciting or singing of vows and prayres which was in some extend relating to paganish ceremonies, was connected with certain prosodic characteristics of speech. The form of prayers was determined by the rhythm of speech with its syllable structure and by the rhythm of breathing. A collective reciting or declamation of prayers strenghtened the group unity and helped create a collective spiritual feeling. Into the lively paganish – Christian cultural environment is coming the Byzantine Christian mission lead by Constantinos and Methodius invited by the earl Rastislav in 863. In Short Life of Constantinos – Cyril is stated that Constantinos and Methodius had come to the Great Moravian Empire „to educate children in writing, teach about ecclesiastic duties and while wiping out various forms of heresy found within the local people, use the slasher of their eloquence“. Besides writing and language, they had brought into our territory also a higher form of the social and cultural contact, speech and behaviour. As the opposite to negligence and barbarian manners of Slavonians and also Franks, the Byzantine rather mature culture was strictly formalized and canonised. In the 9th century famous schools of poetic and musical culture originated also in monasteries of the western Europe (Sankt Gallen, Mets, Limoges), which were developing lithurgic literature by adding poetic and musical tropics accepting also some features of the eastern Christian culture. The Constatinos´ school, or schools could not compete with its western counterparts, not even with eastern schools, maily due to a short historic time of their existence, but even though they succeeded to create a solid basis for ecclesiastic and spiritual culture in the middle of Europe and in Balkan.
How to cite:
ISO 690:
Čajková, J. 2006. Kapitoly z dejín umeleckého prednesu na Slovensku II.. In Slovenské divadlo, vol. 54, no.4, pp. 657-673. 0037-699X.

APA:
Čajková, J. (2006). Kapitoly z dejín umeleckého prednesu na Slovensku II.. Slovenské divadlo, 54(4), 657-673. 0037-699X.