Sarah Kane - samovražda dialógu

Year, pages: 2005, 95 - 105

Málokto asi dokáže rozšifrovať všetko, čo Sarah Kane vložila do dialógov svojich hier. Sama sa odvoláva na Franza Kafku, o ktorom hovorí: „Pôvodne sa o Kafkovi myslelo, že je to blúznivec a je pravdepodobné, že väčšina jeho súčasníkov ho pokladala za blázna. Dnes sa jeho texty javia celkom realistické.“ Keď písala hru Očistení všimla si, že v Kafkovom Procese „sa nič nekonkretizuje, nikdy sa nepovie, o čo presne ide.“ A predsa „rozumie sa mu v každom momente.“ Dialógy hier Sarah Kane nemožno niekedy doslovne racionálne rozšifrovať, ale dokážeme im intuitívne porozumieť. S Kafkom má Kane spoločné stavy úzkosti. Avšak na rozdiel od neho, ktorý do nich upadá pri pozorovaní spoločenskej štruktúry a absurdít, ktoré táto vytvára, anglická dramatička vyjadruje úzkosť a strach pri veciach týkajúcich sa nie veľkej spoločnosti, ale malého ľudského šťastia, lásky, vzťahov medzi blízkymi, medzi súrodencami, milencami. Sarah Kane akoby išla do základných vrstiev štruktúry ľudskej spoločnosti. Jej pohľad nereflektuje makroorganizmus vzťahov medzi inštitúciami a jednotlivcom, ale (s výnimkou hry Faidrina láska) vyjadruje mikro vzťahy medzi ľuďmi v ich najintímnejšom súkromí. Najviac sa pohybuje vo vnútornom živote človeka – pretože toto miesto vzbudzuje jej najväčší autorský záujem i najväčšie obavy. Zostup od globálneho, spoločenského k detailom ľudskej psychiky u tejto autorky potvrdzuje aj chronologický sled jej hier: Najprv napísala Spustošení (1995) o tom, ako násilie v spoločnosti a vo vojne plodí všeobecnú hrubosť a nenávisť aj v súkromí a láske. Ďalej prešla vo svojich hrách cez spomínanú Faidrinu lásku (1996), až k deštruovaným vzťahom medzi ľuďmi najbližšími (Očistení, 1998; Túžim, 1998). A napokon sa ponorila do vnútra iba jedného človeka, ženy, ktorú približuje vo vnútornom dialógu (či monológu?) v Psychóze 4.48 (2000). Táto jej posledná hra predpovedá rozpad osobnosti a záverečné tragické gesto našej autorky. Dnes už vieme, že komunikácia s ostatnými ľuďmi jej v čase písania hry spôsobovala stále väčšiu bolesť, že strácala záujem o kontakt so svojím okolím (rovnako aj postava jej hry Psychóza 4.48), a v tejto poslednej hre vidíme, ako sa aj obyčajný dialóg stal pre ňu príťažou.

Mistrík, M. 2005. Sarah Kane - samovražda dialógu. In Slovenské divadlo, vol. 53, no.1-2, pp. 95-105. 0037-699X.

Mistrík, M. (2005). Sarah Kane - samovražda dialógu. Slovenské divadlo, 53(1-2), 95-105. 0037-699X.