Document info



In: Slovenská literatúra, vol. 62, no. 1
Pavel Matejovič

Cenzúra na Slovensku v druhej polovici päťdesiatych rokov (Aktéri a vybrané dokumenty)

Details:

Year, pages: 2018, 15 - 33
Keywords: censorship, Socialist Realism, literary magazines, genre
Article type: Vedecká štúdia / Studies

About article:

Štúdia si všíma druhú polovicu päťdesiatych rokov, ktorá je všeobecne vnímaná ako obdobie politického uvoľnenia, ktoré nasledovalo po XX. zjazde KSSZ, čo malo vplyv aj na kultúrnu sféru. Pod povrchom inscenovanej „liberalizácie“ sa však odohrávali procesy, ktoré boli viac či menej pokračovaním stalinských metód riadenia kultúry z prvej polovice päťdesiatych rokov. V tomto kontexte možno chápať aj zriadenie cenzúry, resp. Hlavnej správy tlačového dozoru, ktorá bola ustanovená na základe uznesenia vlády zo dňa 22.4 1953. Cenzorský orgán bol zriadený ako „neverejný“ za účelom efektívnejšieho systému kontroly, ktorý mal však pôsobiť aj ako istá forma „tvorivého usmernenia“, teda nielen zakazovať, ale mal plniť aj didaktickú funkciu. Śtúdia zároveň analyzuje cenzorské komentára ako samostatný “žáner”, čítanie cenzora malo často podobu kritickej recenzie koncipovanej v duchu normatívne presadzovanej ideologickej inštrukcie. Správa tlačového dozoru zamerala svoju pozornosť najmä na literárne časopisy (Kultúrny život, Mladá tvorba) a tiež tvorbu niektorých básnikov a spisovateľov (konkretisti, Vladimír Mináč, Anton Hykisch, Dominik Tatarka, Milan Rúfus, Ivan Mojík a iní). Mocenská kontrola sa po februári 1948 v oblasti kultúry však nevykonávala len prostredníctvom cenzorského úradu, ale aj iných inštitucionálnych mechanizmov (zákony, organizácie, vybraní redaktori).

The study focuses on the second half of the 1950s, which is generally seen as a period of political thaw, following the 20th Congress of the CPSU, which had impact on culture, too. However, underneath the phoney „liberalization“ there were still trials going on, which was more or less a continuation of the Stalinist methods of managing culture in the first half of the 1950s. Imposing censorship, i.e. establishing the Head Office of Press Supervision by the government decree of 22 April 1953 can be perceived within this context. The censorship office was established as „non-public“ in order to have a more effective control system, which was supposed to act as a form of „creative leadership“, i.e. not only to ban but also to fulfil the didactic function. The study also analyses the censor commentaries as an autonomous „genre“; reading by a censor often looked like a review composed in the manner of normative ideological instructions. The Office of Press Supervision directed its attention to literary magazines (Kultúrny život, Mladá tvorba) as well as the production of certain poets and writers (the Concretists, Vladimír Mináč, Anton Hykisch, Dominik Tatarka, Milan Rúfus, Ivan Mojík etc.). The power control of culture after February 1948 was not only executed by means of the censorship office but also by other institutional mechanisms (laws, organizations, appointed editors).

How to cite:

ISO 690:
Matejovič, P. 2018. Cenzúra na Slovensku v druhej polovici päťdesiatych rokov (Aktéri a vybrané dokumenty). In Slovenská literatúra, vol. 62, no.1, pp. 15-33. 0037 – 6973. DOI: https://doi.org/-

APA:
Matejovič, P. (2018). Cenzúra na Slovensku v druhej polovici päťdesiatych rokov (Aktéri a vybrané dokumenty). Slovenská literatúra, 62(1), 15-33. 0037 – 6973. DOI: https://doi.org/-

About edition:

Published: 12. 9. 2018