Aktuality

Dnes 9. novembra si pripomíname Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu. Tento deň bol vyhlásený na počesť utrpenia prenasledovaných Židov počas Novembrového pogromu v roku 1938.

Prečo 9. november?

V októbri 1938 vydal šéf nacistickej tajnej polície Gestapo príkaz na realizáciu tzv. Poľskej akcie (Polenaktion), ktorá znamenala násilné vysídlenie viac ako 12-tisíc Židov z Nemecka. Celá akcia sa odohrala za jedinú noc a postihnutí si mohli zbaliť na cestu jediný kufor. O všetko ostatné zo dňa na deň prišli. Naložili ich do vlakov a odniesli do Poľska. To ich však odmietlo prijať a nasledovali dlhé dni čakania v pohraničí v zime a na daždi. Niekoľkí z deportovaných odmietli tieto podmienky akceptovať a rozhodli sa ujsť a vrátiť sa do Nemecka. Väčšinu z nich zastrelila nemecká pohraničná stráž.

Medzi deportovanými boli i Zindel a Rivka Grynszpanovci, rodičia sedemnásťročného, horkokrvného Herschela Grynszpana žijúceho v Paríži. Keď sa v liste od sestry dozvedel o osude svojej rodiny, rozhodol sa pomstiť. Kúpil si pištoľ, odišiel na nemeckú ambasádu a vážne postrelil nemeckého diplomata Ernsta vom Ratha. Ten na následky streľby 9. novembra zomrel.

Nacistom viac nebolo treba. Smrť vom Ratha bola výbornou zámienkou, aby mohli dať dlho zbieranej a kultivovanej nenávisti voľný priebeh. O smrti diplomata sa Hitler, Goebbels a ďalší nacistickí pohlavári dozvedeli na večeri pri pripomienke výročia Hitlerovho Pivného puču z roku 1923. Hitler zúril a odišiel bez toho, aby mal prejav. Zastúpil ho minister propagandy Joseph Goebbels, ktorý dal svojimi slovami v podstate príkaz na pogrom.

Novembrový pogrom

V noci z 9. na 10. novembra 1938 došlo v Nemecku, ale čiastočne i v Rakúsku, v Sudetách a v slobodnom meste Gdansk k masovému pogromu, pri ktorom došlo k ničeniu židovského majetku, obchodov, domov, nemocníc a synagóg (zničených bolo viac ako 200 synagóg), vrátane fyzických útokov na Židov, počas ktorých zomrelo približne 100 ľudí, i keď presné číslo dodnes nepoznáme a možno ani nikdy nebudeme. Ak medzi obete započítame i samovraždy a ťažké ublíženia na zdraví s následkom smrti, dostávame sa k stovkám obetí. Ďalšie desiatky tisíc Židov po tejto noci internovali v koncentračných táboroch.

Na škody spôsobené nacistami sa neuplatnili poistné zmluvy – naopak, Židia museli Ríši zaplatiť za škody (na svojom majetku!) miliardu ríšskych mariek. Táto miliarda tvorila nie nevýznamnú časť príjmov štátnej pokladnice v tom roku. Nemecký expert na tretiu ríšu Hans Mommsen dokonca tvrdí, že hlavným motívom na tento pogrom boli práve finančné dôvody. Krištáľová noc spôsobila zvýšenie odchodu židovského obyvateľstva z nacistického Nemecka. I keď, možno by sme nemali hovoriť o odchode, v skutočnosti šlo o útek.

Dnes je udalosť známa ako Krištáľová noc. Nie je to však správne označenie. Termín „Krištáľová noc“ je výmyslom Goebbelsovej propagandy, ktorej zámerom bolo v ľuďoch evokovať dojem niečoho pekného, pozitívneho. Pomenovanie krištáľová noc vzniklo na základe množstva rozbitého skla, ktoré ostalo ráno po pogrome všade na uliciach nemeckých miest. Ak nechceme dodnes používať nacistickú propagandu, mali by sme hovoriť o Ríšskom pogrome alebo Novembrovom pogrome.

Nie začiatok, ale významný medzník

Dnes Novembrový pogrom mnohí vidia ako symbolický začiatok holokaustu. Nie je to však presné. Ako povedal jeden z najvýznamnejších slovenských historikov a expertov na problematiku holokaustu Ivan Kamenec, „holokaust nezačínal vtedy, keď obete stáli pred plynovou komorou. Holokaust sa začal vtedy, keď obetiam siahli na občianske a ľudské práva“. Novembrový pogrom však medzníkom je. Represívne protižidovské nariadenia a politiky, ktoré nacisti zaviedli od roku 1933, síce boli nedemokratické, ponižujúce a často brutálne, no do Novembrového pogromu roku 1938 väčšinou (s dôrazom na väčšinou) nenásilné. Po Novembri 1938 sa situácia Židov v Ríši začala zásadne zhoršovať a vyvrcholila snahou o systematické vyvraždenie celého etnika.

O tom, kto bol zodpovedný za rozpútanie teroru, nemusíme hovoriť veľa. Celá akcia bola riadená zhora, povolená Hitlerom a rozpútaná Goebbelsom. Páchateľmi boli jednotky SS v čiernych a jednotky SA v hnedých košeliach, veľká časť nacistickej mládežníckej organizácie Hitlerjugend a členovia niekoľkých ďalších organizácií pridružených k NSDAP.

Nebolo to však len o nich. Novembrový pogrom sa mohol uskutočniť aj preto, že až na drobné výnimky ostala široká verejnosť stáť bokom, ľahostajne sledovala, čo sa deje, a nezasiahla. Podobne sa prizerali nemecké úrady a polícia. Hasiči zasahovali, len ak sa od horiacich synagóg či židovských obchodov „chytil“ aj „árijský“ majetok. To je niečo, nad čím by sme mali premýšľať aj dnes a prečo je dôležité si Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu pripomínať.  

Časť prizerajúceho sa obyvateľstva sa jednoducho bála. NSDAP mala v roku 1938 v Nemecku moc pevne v rukách a gestapo budilo dojem, že vie o všetkom a že má svojich ľudí všade. Pravda to nebola, v skutočnosti je až neuveriteľné, ako málo zamestnancov gestapo malo. Na tom však nezáležalo, Nemci verili, že je všadeprítomné. Po piatich rokoch nacistov pri moci neexistovala ani žiadna politická opozícia či akákoľvek organizovaná forma odporu. Veľa antifašistov buď emigrovalo, skončilo v koncentračných táboroch, alebo v boji proti nacizmu zahynulo.

Zároveň však netreba podceňovať faktor rozdelenej spoločnosti, kde sa nacistickým propagandistom a ideológom po rokoch usilovnej práce a efektívnej propagandy podarilo rozdeliť spoločnosť na „my“ a „oni“. Údajného „nepriateľa“ nemeckého národa démonizovali a dehumanizovali natoľko, že nemalý počet Nemcov nacizmus skutočne entuziasticky podporoval. Zvyšok si jednoducho zvykol na život v nacistami ovládanej krajine.

Či už z presvedčenia, alebo nanútenej konformity, či jednoducho preto, lebo to bolo praktickejšie, bežní Nemci Židov vylúčili zo svojho spoločenského života a sociálnych kruhov. Priateľstvá sa skončili, pracovné vztyky po vylúčení takisto. Nemci stratili kontakt s časťou svojich niekdajších spoluobčanov, priateľov či rodinných príslušníkov. Spolu s tým prišla i ľahostajnosť k ich osudom.

Aktuálne problémy

Nacistickému vedeniu sa podarilo vytvoriť nepriateľské prostredie a prísť s praktickými politikami, legislatívou i násilím a vytvoriť rozdelenú a nenávistnú spoločnosť, kde bolo možné terorizovať ľudí za denného svetla, ako by sa nič nedialo. Nemci nemuseli byť antisemiti. Stačilo zostať ľahostajný k tomu, čo sa deje a nechať tých presvedčených a nenávistných robiť, čo chcú.

Dnes, našťastie, nemáme štátom riadené násilie. Predsudky a stereotypy, dehumanizačné kampane proti rôznym menšinám prichádzajúce od rôznych politikov, sprevádzané vybičovanými obavami z údajného nebezpečia a ohrozenia od „nich“ pre „nás“ sú však aktuálne aj dnes. Novembrový pogrom je dôležitou lekciou dejín, kam až môže viesť politika, ktorá šíri nenávisť a hľadá nepriateľov.

Empatia s ostatnými ľuďmi a boj proti predsudkom by mali byť základnými charakteristikami civilizovanej spoločnosti. To je lekcia Novembrového pogromu. Každý verejný prejav nenávisti či výzvu na útoky voči akýmkoľvek menšinám musíme vždy dôrazne odmietnuť.

Text: Jakub Drábik, Historický ústav SAV

Foto: unsplash.com/Amit Lahav