Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka

Lúčime sa s RNDr. Otíliou Gašparíkovou, CSc.

14. 4. 2021 | videné 910-krát

Vo štvrtok 8. apríla zomrela RNDr. Otília Gašparíková, CSc., významná osobnosť Botanického ústavu SAV, aktuálne Botanického ústavu CBRB SAV, jeho riaditeľka počas dvoch funkčných období v rokoch 1990 – 1998. Jej vedeckým záujmom bol metabolizmus rastlín a fyziológia stresu so zameraním na biochemickú diferenciáciu pletív koreňa.

Dr. Gašparíková sa narodila 12. mája 1939 v Tvrdošíne. Pri štúdiu biológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave jej učarovali navonok skryté procesy prebiehajúce v rastlinách. Preto svoj ďalší profesijný život venovala fyziológii rastlín. V roku 1961 nastúpila do Biologického ústavu SAV. Ten sa pretransformoval do dnešného Botanického ústavu CBRB SAV. Ako študentka a ašpirantka sa zaoberala rastom rastlín a vplyvom rastových látok na rast koreňových explantátov hrachu. Kandidátsku dizertačnú prácu o interakcii 3-indolyloctovej kyseliny a tiamínu v niektorých fyziologických procesoch rastlín obhájila roku 1966. Následne sa venovala hlavne nukleovým kyselinám a bielkovinám a ich úlohe v raste a diferenciácii buniek koreňov rastlín. V tejto oblasti dosiahla významné výsledky, ktoré ju zaradili medzi popredných rastlinných fyziológov ako doma, tak i v zahraničí. Vo svojich experimentoch vnímala korene rastlín ako štruktúrne aj funkčne heterogénne orgány. Zohľadňovala špecifické vlastnosti zón koreňa najmä v tej časti, v ktorej sa odohrávajú procesy rastu a diferenciácie buniek a pletív, kľúčové pre rast, vývin a funkcie koreňa. Aj vďaka tomu nadobúdali získané výsledky mimoriadnu závažnosť a zaradili ju medzi popredných rastlinných fyziológov doma aj v zahraničí. Medzi najcitovanejšie práce dr. Gašparíkovej patria práce venované charakterizácii a podielu jednotlivých typov pletív koreňa kukurice na príjme a metabolizme dusíka.

V osemdesiatych rokoch sa Dr. Gašparíková začala orientovať na štúdium odpovede rastlín na stresové faktory prostredia, najmä na chlad a sucho. Publikácie výsledkov tohto výskumu boli dôležité pre získanie grantu v dvoch etapách programu COST v roku 1993. V tomto programe pôsobila ako Národná delegátka a členka Technického výboru pre poľnohospodárstvo a biotechnológie a členka „Management Committee“.

Výsledky svojej práce publikovala vo viac ako 60 článkoch vo vedeckých časopisoch a recenzovaných zborníkoch. Spracovala ich aj v kapitolách monografií (VEDA 1988, Kluwer Academic Publishers 1992) a do vysokoškolskej učebnice Fyziológia rastlín (Univerzita Komenského Bratislava 2002). Chápala dôležitosť a význam medzinárodnej vedeckej spolupráce. Veľa energie vložila do organizovania série medzinárodných sympózií o štruktúre a funkcii koreňov rastlín (1971 – 2003) ako vedecká tajomníčka, resp. predsedníčka, ktoré sa stretli s mimoriadnym záujmom domácich a zahraničných kolegov. Koeditovala štyri zborníky z týchto sympózií, ktoré vyšli v Holandsku (1975, 1988, 1995, 1999). Dr. Gašparíková bola členkou redakčnej rady časopisov Biologia (Bratislava) a Biologia Plantarum (Praha). Pedagogická činnosť dr. Gašparíkovej spočívala predovšetkým v mnohoročnej prednáškovej činnosti na Katedre fyziológie rastlín Prírodovedeckej fakulty UK a vo výchove diplomantov a doktorandov.

Významná a mimoriadne záslužná bola cieľavedomá a efektívna vedecko-organizačná práca dr. Gašparíkovej. Bola vedúcou Oddelenia fyziológie rastlín, zástupkyňou riaditeľa ústavu (ÚEBE SAV), členkou Vedeckej rady ústavu, vedeckou tajomníčkou Vedeckého kolégia SAV pre ekologické vedy (1990 – 1995), členkou Vedeckého kolégia ČSAV pre biológiu organizmov, populácií a spoločenstiev (1985 – 1992). V neľahkom období znovuzískavania právnej subjektivity a zmien v personálnej aj vednej politike ústavov prijala funkciu riaditeľky Botanického ústavu SAV a viedla ústav v rokoch 1990 – 1998.

Za vedecké výsledky, riadiace a organizačné aktivity získala Dr. Gašparíková viaceré vyznamenania: Striebornú plaketu SAV (1983), Pamätnú medailu k 200. výročiu narodenia J. E. Purkyňu (1988), od Akadémie vied Ukrajiny Pamätnú medailu N. G. Cholodného (1982) a Plaketu k 1500. výročiu založenia mesta Kijev, Zlatú plaketu SAV (1989) a v roku 1999 jej udelili titul Čestný člen SBS. Spolupracovníci vyjadrili svoje uznanie jej zaradením do Galérie významných osobností Botanického ústavu SAV. V roku 2019 bola Dr. Gašparíková zaradená medzi Významné osobnosti SAV.

Energia, priamosť, diplomacia i láskavosť, to všetko bolo cítiť z rozhovorov s pani doktorkou či už o vede, alebo organizácii práce. Ďakujeme za všetko.

Text: Anna Bérešová, CBRB SAV

Foto: Miroslava Luxová

Súvisiace články