Aktuality

Nárast svetelných emisií z pozemných zdrojov predstavuje neúmernú environmentálnu záťaž, ktorá sa podľa odhadov vedcov zvyšuje aj z dôvodu pribúdajúceho vesmírneho odpadu na obežnej dráhe. Jas produkovaný vesmírnymi objektmi na orbite tvorí už takmer 10 percent jasu bežného pozadia. Vyplýva to zo štúdie Miroslava Kocifaja z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a jeho spolupracovníkov z FMFI UK, Univerzity of UTAH (USA) a Universidade de Santiago de Compostela (Španielsko), ktorej výsledky zaujali aj editorov prestížneho Science.

Publikácia kolektívu autorov vychádza v časopise MNRAS Letters evidovanom v Nature-index a priniesla šokujúce výsledky s výraznou odozvou vo vedeckej komunite vrátane najprestížnejšieho vedeckého časopisu Science. Redaktor časopisu Science ešte v nedeľu 28. marca zverejnil report o tejto práci, ktorý bude v krátkom čase rozšírený v printovej verzii. Výskumu sa venovali aj vo vydaní The Guardian.

„Je to niečo, čo otvára oči,“ hovorí v článku v Science pod titulkom Study finds nowhere on Earth is safe from satellite light pollution John Barentine, člen vedenia International Dark-Sky Association, americkej neziskovej organizácie, ktorý participoval ako spoluautor vedeckej práce publikovanej v MNRAS Letters.

Svetelné znečistenie je primárne spôsobené „internými zdrojmi“ teda svetlom pozemných zdrojov, ktoré v dôsledku rozptylu na molekulách vzduchu a aerosóle zvyšuje jas bežného pozadia nočnej oblohy a tak negatívne ovplyvňuje aj astronomické pozorovania. Príspevok „externých zdrojov“ – objektov na obežnej dráhe Zeme odrážajúcich slnečné žiarenie, nás však nesmierne prekvapil, hovorí M. Kocifaj. Vedca zaujímalo, či kolektívny účinok satelitov, trosiek, a najmenších častíc, ktorý dlhodobo vykazuje rastajúci trend, môže prekročiť limity toho, čo sa doposiaľ vo vedeckej komunite považovalo za prijateľnú úroveň aj v podmienkach tmavej oblohy.

Aj bez prítomnosti pozemných zdrojov nie je obloha celkom tmavá, z dôvodu svetla hviezd alebo aj prirodzeným žiarením atomárneho kyslíka a fotoionizovanými atómami vo vysokej atmosfére. M. Kocifaj so spolupracovníkmi však odhadujú, že v súčasnosti môže príspevok kozmického odpadu a iných častíc na obežnej dráhe Zeme predstavovať už asi 10 percent tejto hodnoty. Výpočet vychádza z vedeckých publikácií z posledných rokov a z trendu nárastu počtu a veľkosti vesmírnych objektov od polovice 90. rokov.

„Teším sa na nezávislé potvrdenie výsledku,“ hovorí Pat Seitzer, emeritný astronóm z University of Michigan, ktorý modeloval jas jednotlivých satelitov a spolupracuje so spoločnosťou SpaceX, a ktorému sa výpočet tímu vedcov zdá byť primeraný, no prekvapila ho veľkosť efektu.

V roku 1979 Medzinárodná astronomická únia navrhla umiestňovanie astronomicých observatórií iba v lokalitách, kde svetelné znečistenie predstavuje príspevok menší než 10 percent k bežnému pozadiu. Prekročenie doterajších štandardov indikované v najnovšej publikácii bude mať zásadný význam na najbližší výskum v tejto oblasti, napr. aj z dôvodu plánovaného rozmiestnenia megakonštalácií satelitov na obežnej dráhe Zeme.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: unsplash.com/NASA