Aktuality

Dôležitosť a význam lesov ocenila aj OSN, keď 21. marec v roku 2012 vyhlásila za ich medzinárodný deň. Témou roka 2021 je Obnova lesov – cesta k ozdraveniu a blahobytu. „Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov a využívanie ich zdrojov sú kľúčovými faktormi v zmierňovaní dôsledkov klimatickej zmeny, prispievajú k prosperite a blahobytu obyvateľov,“ cituje z vyhlásenia OSN Ing. Milan Barna, PhD., z Ústavu ekológie lesa SAV a dodáva, že lesy majú napríklad rozhodujúcu úlohu v zmierňovaní chudoby a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja. „Napriek všetkým týmto neoceniteľným ekologickým, ekonomickým, sociálnym a zdravotným benefitom, alarmujúco rýchlo pokračuje globálne odlesňovanie. Preto obnova lesa ako cesta k ozdraveniu a blahobytu sa stala témou tohtoročných osláv Medzinárodného dňa lesov.“

Máme dosť lesov na Slovensku? Ak sa človek pozerá na Slovensko z výšky, zdá sa, že je ich dosť. A je na samotnej Zemi dosť lesov? „Lesy sú najväčšie ekosystémy na Zemi. Pokrývajú 31 percent zemskej súše. V celosvetovom rámci nie je lesnatosť rovnomerná a stále sa mení. Na území piatich krajín: Ruská federácia, Brazília, Kanada, Spojené štáty americké a Čína sa nachádza viac než polovica všetkých lesov. V Európe lesnatosť dosahuje 33 percent a má rastúci trend,“ vysvetľuje M. Barna. Najlesnatejšími krajinami v Európe sú Fínsko (73 %) a Švédsko (68 %). Slovensko je na 8. mieste so 45 percentami! „Preto sa radíme medzi európske krajiny s vysokou lesnatosťou. Väčšina štátov v Európe má menej lesov ako my, napríklad Česko má 35 percent, Maďarsko 23 percent, najmenej má Malta – len jedno percento,“ uvádza vedec. „Z tohto hľadiska by sme určite mohli povedať, že máme dosť lesov. Dokonca môžeme povedať, že lesy sú významným bohatstvom Slovenska. Možno, že si túto skutočnosť dostatočne neuvedomujeme. V opačnom prípade by sme sa viac venovali jeho výskumu, spoznávaniu, správnemu využívaniu a nakladaniu s produktmi z neho plynúcimi,“ upozorňuje M. Barna. V poslednom desaťročí sa podľa neho viac pozornosti venuje mimoprodukčným funkciám lesa (lesné plody, liečivé rastliny, biodiverzita živočíchov a rastlín, produkcia kyslíka, oddych, relax, regenerácia, stabilita a ďalšie), ktoré môžu mať väčšiu hodnotu ako vyprodukované drevo. „Táto výzva je o to významnejšia, že sme vnútrokontinentálny štát, bez prístupu k moru a jeho darom,“ konštatuje.

Je pravda, že lesy u nás majú zlú "štruktúru", že nové stromy sa vysádzajú nekoncepčne? „Áno, dospelé lesy majú svoju štruktúru. Lesy u nás sú tvorené listnatými a ihličnatými drevinami v pomere 63 : 37. Najrozšírenejšou drevinou na Slovensku je buk s 34 percentami. Jeho zastúpenie postupne narastá od roku 1980, keď mal buk 29 percent zo všetkých drevín,“ približuje vedec. Čo sa týka ihličnatých drevín, najrozšírenejšou drevinou je smrek s 22-percentným zastúpením. „Pri tejto drevine je trend opačný,“ odpovedá M. Barna. „Od roku 2000, keď smreky tvorili 27 percent v lesoch Slovenska, zaznamenávame jeho postupný pokles. Je to zlé? Signalizuje to niečo? Prinajmenšom môžeme povedať, že sa prejavuje vplyv klimatickej zmeny na štruktúru našich lesov. To, že sa mení drevinová skladba, nie je tragédiou. Súčasné zastúpenie lesov sa totiž líši od pôvodného – prirodzeného. Pre ilustráciu hodnoty spomínaných drevín pôvodného zastúpenia v našich lesoch: buk 48 percent, smrek päť percent.“

Podľa vedca pre udržanie lesov v zdravej kondícii je nanajvýš potrebné poznať, ako les rastie a prežíva. Najmä v súčasnosti, keď klimatická zmena výrazne zasahuje do stability lesných ekosystémov – od pôdy a pôdnych živočíchov cez byliny, kry a dreviny ako hlavné edifikátory lesa (dominantný druh rastliny v spoločenstve, ktorý má rozhodujúci vplyv na vývoj ostatných zložiek – pozn. red.), a rovnako do životne dôležitých cyklov (vody, uhlíka, dusíka a ďalších). „Lesy sa prirodzene obnovujú samy. Iba v hospodárských lesoch, keď nie sú vhodné podmienky alebo po kalamite sa stretávame aj s umelou obnovou lesa,“ vysvetľuje k téme tohtoročného dňa lesov vedec. Prirodzená obnova lesa prináša veľa benefitov (geneticky vhodný materiál, dostatočná hustota nového porastu pre zdravý a kvalitný rast lesa, zdarný a nedeformovaný vývoj koreňového systému, vyššia stabilita lesných ekosystémov, finančná nenáročnosť). „Prirodzená obnova je kľúčovým pojmom pre trvalé udržanie lesa,“ zdôrazňuje a dodáva, že aj to je dôvod, prečo sa danej problematike na Ústave ekológie lesa SAV venujú už niekoľko rokov. „Ak vonkajšie nepriaznivé faktory (napríklad klimatická zmena, imisie spôsobené ľudskou činnosť a iné škodlivé činitele) zasiahnu do vývoja lesov, najskôr sa to prejaví na najcitlivejšom mieste lesného ekosystému. A tým nie sú dospelé stromy, ale prirodzená obnova tvorená mladými jedincami a ich prežívanie. Obnova lesa je zložitý proces. Aby bola úspešnou, musí jej predchádzať splnenie všetkých vývojovo následných komponentov ako kvitnutie, plodenie, prezimovanie semien v pôde, vyklíčenie, ujímanie sa semenáčikov, prežitie do leta, a prežívanie dalších niekoľkých rokov až do tzv. zabezpečeného porastu.“ Preto sa v posledných grantových projektoch ústav zameriava na výskum vplyvu spomínaných negatívných faktorov na rast a prežívanie mladých jedincov z obnovy.

Aké následky pre lesy mala víchrica vo Vysokých Tatrách? Vtedy to bola celonárodná tragédia. Je to tak, že príroda si s tým poradí? „Vetrová kalamita Alžbeta zničila v Tatrách v novembri 2004 lesy na rozlohe 12 600 hektárov. Boli sme vtedy všetci z toho šokovaní a mysleli sme si, že je to katastrofa, s ktorou sa azda ani nevyrovnáme. Ale zvládli sme to. Tatry to zvládli. Aj s pomocou lesníkov, ktorí svoje skúsenosti a poznatky (know-how) využili pre obnovu lesa na takom obrovskom území,“ vysvetľuje M. Barna. Kalamitisko vo Vysokých Tatrách poslúžilo aj na hodnotné vedecké výskumy nielen našim, ale aj zahraničným vedcom. Na obnovu lesa sa použili všetky vhodné spôsoby. Na mieste s najvyššou ochranou sa ponechal iba prirodzený spôsob obnovy. „No na miestach, kde bolo možné použiť umelú a kombinovanú obnovu, sa vysadili dreviny, ktoré v danej lokalite rástli pred monokultúrnym smrekovým porastom zničeným víchricou. Čiže pôvodné dreviny. Je veľký rozdiel, ak sa nechajú veľké kalamitiská zalesniť prirodzene, alebo sa zasadia vhodné sadenice klimaxových drevín,“ približuje spôsob obnovy vedec. „V prvom prípade sa uskutoční veľký vývojový cyklus lesa, ktorý trvá niekoľko stoviek rokov, ale v druhom prípade má už les svoju drevinovú štruktúru, akú má mať v klimaxovom, finálnom stave a do dospelého dorastie o niekoľko desiatok rokov,“ dodáva na záver Ing. Milan Barna, PhD., z Ústavu ekológie lesa SAV.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Milan Barna, ÚEL SAV