Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Rasizmus je aj problém Slovenska

21. 3. 2021 | zhliadnuté 744-krát

Medzinárodné spoločenstvo si každoročne pripomína 21. marec ako Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii. Organizácia spojených národov pri tejto príležitosti vyhlási každý rok špecifickú tému, ktorou sa snaží propagovať kultúru tolerancie a rovnosti.

Agenda OSN v roku 2021

Tohtoročná téma Mládež sa stavia proti rasizmu reflektuje na minuloročné masívne zapojenie mladých ľudí do protestov známych pod názvom Záleží na čiernych životoch (angl. Black Lives Matter). OSN chce týmto odkazom zvýrazniť úlohu mladých generácií v boji proti rasizmu, pretože i napriek pandemickej situácii a bezpečnostným opatreniam štátnych autorít dokázali v krajine vyvolať potrebnú diskusiu o reforme kriminálnej spravodlivosti.

Tohtoročný odkaz má i svoj globálny rozmer spojený s pandémiou COVID-19. Totiž pandemická situácia odhalila dosiaľ málo analyzované štrukturálne nerovnosti medzi ľuďmi rôznej farby pleti, ktoré vo zvýšenej miere práve u obyvateľstva inej farby pleti než bielej majú za následok stratu zamestnania, policajné kontroly, zvýšený počet úmrtí a zhoršujúci sa stav mentálneho zdravia. Ako vyhlásila prezidentka Americkej psychologickej asociácie Sandra Shullmanová, „žijeme v pandémii rasizmu“.

Mutácie rasizmu v postrasovej ére

Po skončení druhej svetovej vojny existovala istá nádej, že sa ľudstvo zbaví diskriminačnej a dehonestujúcej hierarchizácie ľudí podľa rôznej farby pleti. Kolektívna trauma holokaustu, pokročilý dekolonizačný proces a výskumné závery evolučného biológa Richarda Lewontina z roku 1972 o neexistencii genetickej podmienenosti rás výrazne eliminovali rozvíjanie pseudovedeckého biologického rasizmu. Na druhej strane historické dedičstvo imperializmu, kolonializmu a vžitej predstavy o bielej supremácii spôsobujú, že ľudské rasy naďalej reálne „žijú svoj život“ ako sociopolitické konštrukty.

Z biologického rasizmu sa tak vyvinuli nové formy latentného rasizmu. Podľa vedeckých definícií sa jedinci dopúšťajú rasistického konania nielen explicitnými narážkami a nadávkami na individuálnej úrovni, ale aj vtedy, ak pociťujú k ľuďom inej rasy odpor (averzívny rasizmus). Potom štrukturálny problém predstavuje inštitucionálny rasizmus, teda súbor systematických politík a praktík, ktoré znevýhodňujú rasové a etnické menšiny v rovnostiach príležitostí a pri poskytovaní služieb.

Keďže tieto praktiky sú legalizované politickým systémom, kategória rasy zdanlivo stráca v takýchto spoločnostiach relevanciu. Juhoafrický filozof David Theo Goldberg však tvrdí, že je to presne naopak. Podľa Goldberga sa nachádzame v postrasovej ére (angl. postraciality), v ktorej síce rasa bola neoliberálnymi politikami zneviditeľnená, v skutočnosti však predstavuje základnú organizačnú logiku, podľa ktorej sa majoritné spoločenstvá snažia udržať si dominanciu vo vlastných národných štátoch so zachovaním čo najväčšej miery ich rasovej homogénnosti.

Anticiganizmus

Typickým príkladom postracializovanej politickej štruktúry je Slovenská republika. Podľa holandsko-nemeckého filozofa a antropológa Huuba van Baara a anglického sociológa Ryana Powella je rómska minorita na Slovensku ostrakizovaná, pričom problémy marginálnych rómskych komunít sú v mnohých ohľadoch depolitizované ako neriešiteľné. V súvislosti s koronavírusovou pandémiou, rovnako ako v prípade Afroameričanov a ázijských Američanov v USA, doľahla „epidémia rasizmu“ i na Slovensku obzvlášť diskriminujúco na marginalizované rómske komunity najmä v oblasti nezabezpečeného dištančného vzdelávania, sťaženého prístupu k zdravotnej starostlivosti, zvýšenej sekuritizácie a karanténnej getoizácie celých komunitných osídlení.  

Slovenská republika je pritom krajinou s druhým najvyšším podielom rómskej populácie na celkovom počte obyvateľstva krajiny (9,02 %) spomedzi štátov EÚ hneď po Bulharsku (9,94 %). Európska únia legislatívne uznala termín anticiganizmus ako zastrešujúci pojem pre špecifickú formu rasizmu namierenú voči Rómom a implementovala ho do skupiny rómskych politík s cieľom eliminovať diskriminačné sociálne štruktúry reprodukujúce nerovnosti.

Slovenská akadémia vied, Prognostický a Spoločenskovedný ústav CSPV, Ústav výskumu sociálnej komunikácie a Ústav etnológie a sociálnej antropológie sa podieľajú na analyzovaní anticiganistických prejavov a štrukturálneho rasizmu na Slovensku v rámci niekoľkých projektov základného a aplikovaného výskumu, z ktorých viaceré sú financované zo zdrojov EÚ.

Text: Ondrej Ficeri, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV

Zdroje:

American Psychological Association. ‘“We Are Living in a Racism Pandemic,” Says APA President’. Accessed 8 March 2021. https://www.apa.org/news/press/releases/2020/05/racism-pandemic.

Baar, Huub van, eds. The Securitization of the Roma in Europe. Human Rights Interventions. Palgrave Macmillan, 2019. https://doi.org/10.1007/978-3-319-77035-2.

Goldberg, D. Are We All Postracial Yet? Cambridge: Polity, 2015.

Laurencin, Cato T., and Joanne M. Walker. ‘A Pandemic on a Pandemic: Racism and COVID-19 in Blacks’. Cell Systems 11, no. 1 (22 July 2020): 9–10. https://doi.org/10.1016/j.cels.2020.07.002.

United Nations. ‘International Day for the Elimination of Racial Discrimination’. United Nations. United Nations. Accessed 8 March 2021. https://www.un.org/en/observances/end-racism-day.