Vedci SAV objavili šváby, ktoré žijú ako superorganizmus
Väčšina organizmov v prírode žije jednoducho, osamelo. Iba neveľký počet dosiahol najvyšší stupeň hierarchie a žije v organizovaných „štátoch“. Medzi nich patria napríklad včely či mravce, ale aj cudzokrajné termity a ďalších 15 bizarných skupín. Pre tieto „eusociálne“ organizmy je typická deľba práce, prekryv generácií a starostlivosť o potomstvo. Vedci zo Slovenskej akadémie vied zistili, že takýto „superorganizmus“ tvoria aj šváby. Ich výskum v týchto dňoch komentujú najprestížnejšie svetové vedecko-popularizačné média.
„Jedným z najbizarnejších je určite zelený kovovolesklý šváb z rodu Melyroidea, o ktorej sa autori domnievali, že predstavuje relikt z čias dinosaurov, a preto ju podrobili detailnému štúdiu. Nevšedná stavba tela sa však ukázala byť dôsledkom nie primitívnosti, ale spôsobu jeho života. Jedná sa o zvláštnu skupinu švábov žijúcich v hniezdach (štátoch) do 1000 jedincov. Pravdepodobne sa živia výlučne zelenými riasami. Pozorované boli mláďatá všetkých vývinových štádií, dospelí “pracovníci” ako aj “kráľovná”, pričom dospelé jedince kŕmili mláďatá,“ povedal Peter Vršanský, geológ SAV, ktorý je vedúcim medzinárodného výskumného tímu.
Hniezdo tohto rodu švábov sa podarilo nájsť až po viacerých rokoch hľadania v bližšie neurčenom druhu stromu z rodu Casearia. Tieto stromy majú tvrdé drevo, ktoré sa nerozkladá tak rýchlo, ako väčšina iných druhov stromov v pralese. Hniezda švábov boli nájdené aj v bambusoch, ktoré majú tiež veľmi tvrdé drevo, a preto sú vhodné na stavbu viacročného hniezda.
„Určitou úrovňou spoločenského života sa vyznačujú zrejme viaceré šváby z rovnakej čeľade, keďže sa nám podarilo zdokumentovať takýto spôsob života aj u ďalších novo opísaných príbuzných druhov. Dúfame, že výskumom zároveň pomôžeme ochrane jedného z najcennejších území sveta, ktorým je biosférická rezervácia UNESCO Sumaco v Ekvádore,“ povedal Ľubomír Vidlička z Ústavu zoológie SAV.
Počas niekoľkých expedícii vedených do týchto vzácnych biotopov vedci detailne zdokumentovali celý životný cyklus a vytvorili profil správania spomenutých živočíchov. Na výskume sa podieľala aj Ivana Koubová z Ústavu vied o Zemi SAV, doktorand Ústavu zoológie SAV Jan Hinkelman a Štefan Nagy z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV.
Linky na článok v prestížnych vedecko-popularizačných médiách:
https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs00114-020-01694-x
Spracovala: Monika Tináková
Foto: Paul Bertner v Hinkelman et al. (2020)