Aktuality

Hudobná topografia na Slovensku a v strednej Európe v premenách storočí

Konferencia, Muzikológia

23.9.2020, otvorené 166-krát

 

Muzikológovia zo štyroch krajín (Poľsko, Česko, Rakúsko, Slovensko) sa stretli 17. a 18. septembra 2020 v Svätom Jure na medzinárodnej konferencii Musical Topography in Slovakia and Central Europe in the Course of Centuries/Hudobná topografia na Slovensku a v strednej Európe v premenách storočí.

Konferencia sa uskutočnila pod organizačnou gesciou Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied ako štvrté podujatie v cykle konferencií Musicologica historica. Predmetom rokovania bola problematika hudobnej topografie, ktorá patrí v muzikológii k zdanlivo menej diskutovaným témam. V skutočnosti však ide o dôležité metodologické otázky vymedzenia geografických hraníc výskumu hudobných javov nielen v teritoriálne jednoznačne definovaných sídlach, ale aj na historicky špecifických, geograficky premenlivých územiach.

Zameranie konferencie ocenil aj pozvaný hosť, muzikológ prof. Thomas Hochradner z Univerzity Mozarteum v Salzburgu. Profesor Hochradner na úvod konferencie vo svojej prednáške Regionality as a Key Concept: the Salzburg Case zdôraznil aktuálnosť problematiky hudobnej topografie ako metodologicky dôležitej súčasti hudobnej regionalistiky, ktorá prispieva k hľadaniu nositeľov hudobných súvzťažností a k presnejšiemu chápaniu hudobnokultúrnych javov v dejinách hudby.

Pozvaní odborníci a odborníčky sa zhodli, že presné vymedzovanie variabilných hudobnotopografických sietí poskytuje možnosť

1. lepšieho poznania hudobného mikrokozmu európskych miest,

2. presnejšieho hodnotenia inter- a transregionálnych hudobných kontaktov v dejinách, 

3. korektnejšieho výskumu hudobného života či už v lokálnych sídlach (civitas, oppidum, šľachtické sídla, súmestie, zväz miest), alebo v regiónoch strednej Európy, alebo v nadregionálnych (kontinuitných i diskontinuitných) stredo-, resp. celoeurópsky geograficky lokalizovateľných územiach. Potvrdili to aj prednášky, ktoré prezentovali výskum hudobnej topografie vybraných miest (Salzburg, Praha, Vroclav, Nisa, Breh/Brzeg, Levoča, Bratislava, Prešov), regiónov a štátov (Sliezsko, Morava, Spiš, Slovensko) a špecificky definovaných území. Môžeme sem zaradiť napríklad výskum na území medzi Brnom, Bratislavou a Viedňou z hľadiska sociálneho postavenia hudobníkov či výskum v premenlivých hudobnokultúrnych areáloch z hľadiska etnickej, resp. konfesionálnej väzby hudobných javov (evanjelické mestá v ranom novoveku, katolícke rehole v 17. a 18. storočí).

Záverečná diskusia ukázala, že hudobná historiografia je dynamická disciplína otvorená novým metodologickým trendom. Hudobná topografia tu zohráva dôležitú úlohu: umožňuje prekonať problém hodnotenia nerovnomerne zachovaných prameňov v jednotlivých lokalitách a umožňuje začleniť dejiny hudby v jednotlivých regiónoch do celoeurópskych dejín hudobnej kultúry v premenlivých geografických súradniciach, ktoré sú nezávislé od politických hraníc. Napokon – hudobná topografia prispieva aj k oživeniu hudobnej kultúry regiónov v súčasnosti, v ktorých sa uskutočňuje na jednej strane silný proces globalizácie a na druhej strane proces hľadania vlastnej lokálnej, regionálnej a európskej identity. Odborným garantom podujatia za Ústav hudobnej vedy SAV bola PhDr. Janka Petőczová, CSc.

Text a foto: Janka Petőczová, Ústav hudobnej vedy SAV

Príloha

Prednáša prof. Dr. Thomas Hochradner, Universität Mozarteum Salzburg (Konferenčná sála Penziónu Krone, Svätý Jur)
Príloha

Diskutuje dr. hab. Tomasz Jeż, Instytut Muzykologii, Uniwersytet Warszawski (prvý sprava)
Príloha

Hudobné spolky v mestách na Slovensku predstavila PhDr. Jana Lengová, CSc., Ústav hudobnej vedy SAV