Aktuality

Peter Zajac: Monografia o slovenskom romantizme je prevratná. Metódou spracovania aj obsahom

Ocenenie, Výskum, Monografia

11.9.2020, otvorené 358-krát

 

Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc. o sebe hovorí, že je celoživotne literárnym vedcom. A tak, keď ho oslovil prof. PhDr. Dalibor Tureček, DrSc., z Jihočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, aby sa spoločne pustili do projektu Diskurzivita literatúry 19. storočia v česko-slovenskom kontexte, spolu s ďalšími kolegami neváhal ani chvíľku. Za monografiu Slovenský romantizmus: synopticko-pulzačný model kultúrneho javu, jednu z častí tohto projektu, získal spolu s kolegyňou z Ústavu slovenskej literatúry SAV Mgr. Ľubicou Schmarcovou, PhD., a autorským kolektívom v zložení PaedDr. René Bílik, CSc., Mgr. Jana Piroščáková, PhD. (Ústav slovenskej literatúry SAV), prof. PhDr. Tibor Pichler, CSc. (Filozofický ústav SAV), PhDr. Marta Herucová, Ph.D. (Ústav dejín umenia Centra vied o umení SAV), prof. dr hab. Joanna Goszczyńska a dr. Irena Bilińska (Uniwersytet Warszawski) a dr. Aleksandra Hudymač (Uniwersytet Jagielloński), tohtoročnú Cenu SAV za vedeckú monografiu. 

Autori dostali ocenenie „za interdisciplinárny prístup a vhodne zvolené metodologické východiská (synopticko-pulzačný model), ktorým sa autorom podarilo teoreticky uchopiť a textovo doložiť pluralitnú podobu slovenského romantizmu“. Podľa recenzií ide o nový pohľad na romantizmus v Slovenskej republike. V čom je nový tento „nový“ pohľad?

„Aj spoločenské vedy sa vyvíjajú a ak chcú spĺňať vysoké vedecké nároky, musia byť inovatívne,“ vysvetľuje prof. Peter Zajac a dopĺňa, že vedci z Ústavu slovenskej literatúry už od roku 1989 cítili potrebu napísať nové dejiny slovenskej literatúry, ktoré by priniesli nový, pružnejší pohľad na kľúčovú oblasť novodobej slovenskej kultúry. Aj po roku 1989 sa v dejinách slovenskej literatúry používal totiž rovnaký lineárny model ako predtým, rozdiel spočíval najmä v prehodnotení jednotlivých autorov, v ich výmene či dopĺňaní podľa novej spoločenskej situácie či potreby. P. Zajac pritom nezabudne spomenúť významného slovenského literárneho historika PhDr. Oskára Čepana, DrSc., ktorý s teóriou, že dejiny slovenskej literatúry treba vnímať ako vnútorne diferencované, prišiel už pred päťdesiatimi rokmi, v roku 1971.

„Čepanov pohľad bol na vtedajšie časy prevratný a mňa stále mrzí, že doteraz sa ho nepodarilo presadiť vo všetkých kultúrnovedných disciplínach,“ konštatuje P. Zajac, ktorý vidí problém najmä v tom, že spôsob chápania dejín slovenskej literatúry sa desaťročia nemení, je zakorenený všade – od učebníc po médiá. „Pri romantizme to môžeme krásne ilustrovať na pojme ´štúrovci´, s ktorými toto obdobie automaticky spájame,“ objasňuje vedec zakorenený pojem.

Využitie synopticko-pulzačného modelu predpokladá interdisciplinárny prístup. Autorom tohto na prvé počutie zložitého termínu je profesor Zajac. „Model si osvojil a použil prof. Dalibor Tureček z Jihočeskej univerzity v Českých Budejoviciach, preto sa využíva pri každej monografii projektu,“ objasňuje a opisuje, čo vlastne znamená: „Na začiatku stojí tvorba koncepcie skúmaného obdobia, nasleduje kultúrno-spoločenská analýza a nakoniec prichádzajú na rad prípadové štúdie k najvýznamnejším vnútorne diferencovaným udalostným javom na základe interpretácie jednotlivých diel.“ Dodáva, že pri práci chceli ukázať všetky dôležité dobové diferencie, napríklad ukázali viacero Štúrových konceptov moderného politického národa od konca tridsiatych do prvej polovice päťdesiatych rokov, takže už samotného Štúra možno skúmať vo viacerých vrstvách, úplne inak ako doteraz, čo platí aj pre jeho literárne dielo, kde sa ukazuje, že najväčší literárny význam má jeho korešpondencia,  na rozdiel od tradičnej predstavy, ktorá kládla najväčší dôraz na jeho poéziu.

Podľa P. Zajaca práve spracovanie obdobia romantizmu v slovenskej literatúre dokazuje, ako slovenská spoločnosť vyspela. „Romantizmus je obdobie konštituovania slovenského jazyka, sú to revolučné meruôsme roky, národné hnutie bolo už vtedy vnútorne diferencovanejšie, ako to dokáže obsiahnuť monolitný pojem štúrovci... Dnes nám už nestačí lineárny pohľad na veci, udalosti, chceme ich poznať plasticky, v mnohých súvislostiach,“ opisuje vedec. A práve synopticko-pulzačný model toto umožňuje. Spracovanie dejín slovenskej literatúry týmto spôsobom podľa P. Zajaca dokazuje, že spoločnosť istým spôsobom dospela, a dospela aj slovenská literatúra. Monolitný model kultúrnych dejín mal obrannú funkciu, ktorý dnes môže úspešne nahradiť oveľa plastickejší model dejín novodobej slovenskej spoločnosti, kultúry a literatúry, lebo spoločnosť je už schopná prijať ho.  A aby „dospievania“ nebolo málo – musela sa k tomu dopracovať aj literárna veda.

Bude aj záverečná časť? Moderna? Vedci z Ústavu slovenskej literatúry SAV už pracujú na projekte o poetike slovenskej literatúry, ktorý bude podľa P. Zajaca sumárom nielen 19. storočia, bude siahať až do súčasnosti. Chceli by tak zavŕšiť celý projekt.

Vedec Peter Zajac by bol rád, keby sa nový spôsob uvažovania stal zázemím pre nové učebnice. Nateraz slúžia totiž vedcom, vysokoškolským učiteľom a študentom tradičné predstavy o slovenskej literatúre. No z jeho slov cítiť, že za všetkým je snaha presadiť v širokej verejnosti myšlienky, teórie a inovatívne metódy, ktoré by boli primerané súčasnej spoločnosti. 

Text: Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková, archív SAV 

Príloha

Vedec Peter Zajac (druhý sprava) si prevzal ocenenie Cena SAV 2019 za monografiu z rúk predsedu SAV Pavla Šajgalíka a podpredsedu SAV pre 3. oddelenie vied Miroslava Morovicsa, na snímke spolu s Reném Bílikom (druhý zľava), členom autorského kolektívu
Príloha

Profesora Zajaca by potešilo, keby sa nový spôsob uvažovania stal zázemím pre nové učebnice