Aktuality

Prečo sme ochotní prispôsobovať sa karanténnym opatreniam? „Poslušnosť a nasledovanie lídrov súvisí s dôverou voči verejným autoritám,“ komentuje psychologička Barbara Lášticová dáta získané v prieskume Ako sa máte, Slovensko? Názory respondentov zozbierané po odznení hlavnej vlny pandémie odhaľujú postoj obyvateľov ku karanténnym opatreniam.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli a máji.

Výskumy budú pokračovať aj v ďalších mesiacoch a dáta z nich sa stanú súčasťou Slovenského archívu sociálnych dát a budú k dispozícii pre ďalšie analýzy.

Jednotlivec alebo spoločnosť?

Výskumníci projektu Ako sa máte, Slovensko? sa koncom mája zaujímali o  dodržiavanie pravidiel, ktoré stanovili úrady počas pandémie. Na škále, kde 1 znamená „vôbec nesúhlasím” a 5 znamená „úplne súhlasím” vyjadrili súhlas alebo nesúhlas s nasledovnými tvrdeniami takto: Takmer tri štvrtiny respondentov úplne alebo skôr súhlasili s tvrdením, že väčšina ľudí v krajine sa prispôsobila pravidlám, ktoré stanovili úrady. Takmer 60 percent respondentov vyjadrilo presvedčenie, že väčšina ľudí v krajine počas pandémie konala v záujme celej spoločnosti, a nie len vo svojom vlastnom záujme.

V ďalšej časti prieskumu sa respondenti vyjadrovali k tomu, ako ľudia vnímali rolu jednotlivca a celej spoločnosti v boji proti pandémii. Na škále kde 1 znamená „vôbec nesúhlasím” a 5 znamená „úplne súhlasím” mali respondenti vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s nasledovnými tvrdeniami: Ak ja osobne budem dodržiavať pravidlá, pomôže to celej spoločnosti úspešne bojovať s pandémiou a Myslím si, že spoločne sme schopní bojovať proti pandémii koronavírusu.

Vyše 70 percent respondentov úplne alebo skôr súhlasilo s tvrdením, že zodpovednosť jednotlivca pri dodržiavaní pravidiel pomôže krajine úspešne bojovať s pandémiou. Viac než tri štvrtiny respondentov (76 percent) úplne alebo skôr súhlasili s tvrdením, že spoločne sme schopní bojovať proti koronavírusu. Význam individuálneho dodržiavania pravidiel zdôrazňovali predovšetkým respondenti starší ako 50 rokov a respondenti s VŠ vzdelaním. V prípade hodnotenia schopnosti spoločnosti spoločne bojovať proti pandémii boli na Slovensku najoptimistickejší respondenti nad 60 rokov. S oboma tvrdeniami vo vyššej miere súhlasili tí respondenti, ktorí sa domnievali, že väčšina ľudí na Slovensku sa prispôsobila pravidlám, ktoré stanovili úrady.

„Kríza zvýrazňuje pocit spoločnej skupinovej identity, solidarity, spolupráce a dodržiavania noriem v rámci spoločnosti. Pokiaľ však ľudia nevnímajú samých seba ako súčasť skupiny a neidentifikujú sa s jej cieľmi, je nepravdepodobné, že ustúpia zo svojich individuálnych záujmov. Ak chcú autority motivovať ľudí k dodržiavaniu opatrení, je efektívnejšie, ak sa pritom odvolávajú na skupinové ciele a záujmy, než keď len prikazujú,” všíma si Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Podobne ako v aprílovom zisťovaní prieskumu Ako sa máte Slovensko?, aj v máji sa respondenti mali vyjadriť k vnímaniu karanténnych opatrení ako obmedzujúcich osobnú slobodu na jednej strane a ochraňujúcich verejné zdravie na druhej strane. Respondenti sa mali na škále od 1 do 5 prikloniť k niektorému z výrokov, pričom odpoveď 1 vyjadrovala „úplný súhlas s výrokom A“ a odpoveď 5 vyjadrovala „úplný súhlas s výrokom B“.

V porovnaní s aprílovou vlnou sa v máji 2020 menej respondentov úplne alebo čiastočne stotožnilo s tým, že „vláda má právo obmedziť slobodu pohybu ľudí, aby zastavila šírenie koronavírusu“. Kým v apríli s týmto výrokom úplne alebo čiastočne súhlasilo 60,3 percenta, v máji to bolo stále viac ako polovica opýtaných (51,1 percenta). Takisto kým v apríli s výrokom, že „je vo verejnom záujme, aby politici počas pandémie viac sledovali a kontrolovali občanov“, úplne alebo čiastočne súhlasilo 51,7 percenta, v máji to bolo 43,5 percenta opýtaných. Podobne ako v apríli ani v máji na tieto dve otázky nemal vyhranený názor každý piaty, resp. každý štvrtý respondent. Počet tých, ktorí výrazne preferovali zachovanie osobných slobôd aj počas pandémie, medzimesačne stúpol.

Podobne ako v apríli aj v máji s opatreniami obmedzujúcimi osobnú slobodu o niečo viac súhlasili tí respondenti, ktorí boli spokojnejší s doterajším počínaním vlády počas pandémie a voliči vládnych strán Za ľudí a OĽaNO. Ďalej s nimi viac súhlasili tí respondenti, ktorí dôverovali vláde a ústrednému krízovému štábu. Pocit ohrozenia koronavírusom mal len veľmi slabý vzťah k súhlasu s opatreniami obmedzujúcimi osobnú slobodu.

„S klesajúcim počtom potvrdených prípadov koronavírusu v máji klesol aj počet tých, ktorí boli ochotní obmedziť svoje osobné slobody. Podobne ako v apríli aj v máji miera ochoty dodržiavať opatrenia a odporúčania úradov súvisela so spokojnosťou s počínaním vlády a dôverou voči vláde. Dôvera v autority však nie je nemenná, dá sa stratiť alebo získať v závislosti od toho, ako lídri slúžia skupine, ktorú vedú, a ako prispievajú k napĺňaniu jej cieľov. Dôvera v autority takisto súvisí s tým, do akej miery ich vnímame ako ´jedných z nás´, ktorí ´pracujú pre nás všetkých´,“ hovorí Barbara Lášticová.

Chránime seba a najbližších

V máji sa vedci tiež respondentov opýtali, aký je hlavný dôvod, prečo dodržiavali karanténne opatrenia. Dve tretiny respondentov (66 percent) úplne súhlasili s tvrdením, že dodržiavali karanténne opatrenia preto, aby chránili seba a svoju rodinu (skôr s ním súhlasilo 21,1 percenta). Polovica opýtaných  (50,5 percenta) sa úplne stotožnila s tvrdením, že dodržiavali opatrenia aj preto, aby chránili iných ľudí vo svojom okolí (skôr s ním súhlasilo 32,1 percenta).

Počas pandémie koronavírusu sa opakovane zdôrazňovala disciplína obyvateľov Slovenska pri dodržiavaní karanténnych opatrení. V májovom výskume sme sa zamerali aj na zisťovanie všeobecných postojov k dodržiavaniu odporúčaní úradov. Respondenti na škále, kde 1 znamená „vôbec nesúhlasím” a 5 znamená „úplne súhlasím”, vyjadrili svoj súhlas alebo nesúhlas s nasledovnými tvrdeniami, týkajúcimi sa dodržiavania odporúčaní úradov: Za každých okolností by som dodržiaval/a odporúčania úradov, Odporúčania úradov by som dodržiaval/a iba vtedy, ak by som si myslel/a, že majú zmysel a Odporúčania úradov by som dodržiaval/a aj v tom prípade, ak by som s nimi nesúhlasil/a.

Viac než polovica (53,7 percenta) respondentov úplne alebo skôr súhlasila s tým, že by za každých okolností dodržiavali odporúčania úradov, a že by ich dodržiavali aj v tom prípade, ak by s nimi nesúhlasili (48,2 percenta). S tvrdením, že by odporúčania úradov dodržiavali len vtedy, ak by si mysleli, že dávajú zmysel, súhlasilo 44,3 percenta. Dodržiavať odporúčania úradov za každých okolností boli viac ochotní tí, ktorí boli spokojní s počínaním vlády počas pandémie, respondenti, ktorí dôverovali ústrednému krízovému štábu, a o niečo viac aj tí, ktorí vnímali, že pravidlá dodržiava väčšina ľudí na Slovensku. Vnímané riziko ohrozenia koronavírusom malo len veľmi slabý vzťah k postojom k dodržiavaniu odporúčaní úradov.

Prieskum ďalej zisťoval, do akej miery boli respondenti ochotní načúvať hlasom, ktoré sú kritické voči opatreniam úradov, respektíve priamo sa proti prípadným zlým rozhodnutiam úradov ozvať.

Viac než pätina respondentov (22,7 percenta) úplne alebo skôr súhlasila s tým, že je užitočné počúvať hlasy tých, ktorí kritizujú úrady za prijímané opatrenia, pričom viac než tretina s týmto tvrdením skôr alebo úplne nesúhlasila (36,9 percenta). Viac než štvrtina (29,6 percenta) úplne alebo skôr súhlasila s tým, že je užitočné počúvať tých, ktorí navrhujú iné riešenia, než tie, pre ktoré sa rozhodli úrady, kým len o niečo málo menej respondentov (26,7 percenta) s týmto názorom skôr alebo vôbec nesúhlasilo. V oboch prípadoch vyše 40 percent respondentov na tieto otázky nemalo vyhranený názor. Tí respondenti, ktorí neboli spokojní s počínaním vlády, sa častejšie prikláňali k názoru, že je užitočné načúvať kritickým hlasom. Naopak o niečo menej im boli ochotní načúvať tí, ktorí dôverovali vláde. Oproti tomu viac než dve tretiny (67,1 percenta) respondentov úplne alebo skôr súhlasili s tým, že ak úrady robia zlé rozhodnutia, je našou povinnosťou ozvať sa proti nim. S týmto názorom v najvyššej miere súhlasili respondenti vo veku 60 a viac rokov a voliči Smeru-SD.

„Naše zistenia sú v súlade s psychologickými výskumami, ktoré ukazujú, že poslušnosť a nasledovanie lídrov súvisí s tým, či si ľudia osvoja kolektívne ciele a obavy, či vnímajú, že iní členovia ich komunity sa správajú v súlade s odporúčaniami autorít, a či dôverujú vláde a verejným autoritám,” uzatvára Barbara Lášticová. 

Vybrané dáta z prieskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

(r)

Ilustračné foto: TASR