Aktuality

Sme unavení z izolácie? Klesá vnímanie rizika a rastie tlak na návrat do normálu

Prieskum, Koronavírus, COVID-19, SARS-CoV-2

Vložil(a): A. Nozdrovická, 3.6.2020, videné 309-krát

 

Klesá alebo rastie obava z koronavírusu? Majú pracujúci stále obavy o stratu zamestnania? Robí vláda správne kroky? Odpovede na tieto a ďalšie otázky ponúka tretia, májová, vlna prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Cítime sa bezpečnejšie...

Májová vlna zisťovaní Ako sa máte, Slovensko? zaznamenala ďalší pokles pocitu ohrozenia epidémiou koronavírusu. Výsledok korešponduje s obdobím, keď sa zaznamenali minimálne denné prírastky nakazených a postupné uvoľňovanie karanténnych opatrení. Podobne ako v apríli aj v máji sa väčšmi cítili ohrození respondenti, ktorí uviedli, že pre ich domácnosť je ťažké vyjsť s rozpočtom a respondenti, ktorí uviedli, že ich pracovná pozícia je ohrozená. Koronavírus ako ohrozenie teda vnímali primárne respondenti, ktorí pociťovali neistotu z vlastnej ekonomickej situácie alebo ekonomickej situácie svojej rodiny.

Rovnako ako celkový pocit ohrozenia epidémiou, klesala aj obava o pracovnú pozíciu. Kým v marci sa
34,7 percenta pracujúcich respondentov veľmi obávalo o jej stratu, v apríli 21,2 percenta a v máji už len 16,5 percenta. Na druhej strane až 15,7 percenta z respondentov, ktorí uviedli, že na začiatku karanténnych opatrení pracovali, odpovedali v májovom výskume, že sú nezamestnaní alebo vo výpovednej lehote. Tento podiel je ešte o niečo vyšší než v aprílovej vlne výskumu (12,9 percenta).

... správame sa stále zodpovedne

Napriek výraznému poklesu celkových obáv z koronavírusu aj na konci mája veľká väčšina respondentov uvádzala, že naďalej dodržiavajú epidemiologické opatrenia a obmedzujú sociálny kontakt (oproti aprílu však výraznejšie len čiastočne než úplne) a stále nosia mimo svojej domácnosti rúško či respirátor.

Kontakty obmedzili a rúško naďalej nosia častejšie ženy. Úplné obmedzenie kontaktov uvádza 36 percent žien a 27,4 percenta mužov. Obmedzenie kontaktov a nosenie rúška častejšie deklarujú tiež starší respondenti a tí, ktorí sa cítia epidémiou ohrození. Naopak kontakty obmedzili menej a rúško nosia zriedkavejšie tí oslovení, ktorí nie sú spokojní s tým, ako vláda postupuje pri epidémii koronavírusu.

Ako rýchlo sa má život vracať do normálu?

Ako klesá pocit ohrozenia koronavírusom, rastie počet ľudí, ktorí podporujú čo najskorší návrat života do normálu. Kým v aprílovej vlne výskumu s výrokom Som za to, aby sa život na Slovensku vrátil čo najskôr do normálu, aj ak by to malo znamenať, že viac ľudí ochorie na koronavírus, úplne súhlasilo len 11,7 percenta respondentov, o mesiac neskôr to už bola takmer štvrtina respondentov.

Tak ako v apríli boli aj v máji zástancami rýchleho návratu do normálu častejšie muži, naopak proti rýchlemu uvoľňovaniu boli častejšie respondenti spokojní s počínaním vlády pri zvládaní koronakrízy.

Aká je spokojnosť s postupom vlády?

S poklesom celkových obáv z koronavírusu klesla aj spokojnosť s tým, ako vláda postupuje pri zvládaní pandémie. Aj v máji bolo celkovo viac ľudí veľmi alebo skôr spokojných s postupom vlády (45,2 percenta) než nespokojných (30 percent), oproti aprílu však narástol podiel nespokojných o takmer 10 percent.

Spokojnosť s doterajším počínaním vlády vyslovovali v máji aj apríli najčastejšie ľudia, ktorí majú vysokú dôveru k vedeckým inštitúciám na Slovensku. Naopak na jej postup sa výrazne kritickejšie pozerajú zástancovia rýchlejšieho návratu k normálu a v máji už aj starší respondenti. Negatívny vzťah medzi preferovaním rýchleho návratu do normálu a schvaľovaním krokov vlády bol pritom v máji výrazne silnejší než v apríli.

Komentáre k výsledkom 

„Vzhľadom na dlhodobo mimoriadne opatrnú pozíciu premiéra Igora Matoviča vo vzťahu k uvoľňovaniu opatrení nie je prekvapením, že k postupu vlády začína byť kritický zväčšujúci sa tábor zástancov rýchleho návratu do normálu. Predlžovanie tri mesiace trvajúcich obmedzení pri nulových denných prírastkoch zrejme vnímajú ako stále ťažšie akceptovateľný zásah do ich osobnej slobody,“ hovorí Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

„Zaujímavé je spojenie medzi dôverou k vedeckým inštitúciám a spokojnosťou s počínaním vlády. Môže súvisieť s tým, že vedci, predovšetkým epidemiológovia, boli výrazne viditeľnou skupinou, ktorá sprevádzala vládu pri všetkých dôležitých rozhodnutiach počas koronakrízy. Mnohí starší respondenti sa už môžu cítiť unavení zo sociálnej izolácie počas pandémie, preto vyjadrili s počínaním vlády vyššiu nespokojnosť než v apríli,“ dodáva Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Prieskumy v rámci projektu Ako sa máte, Slovensko? iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Májový výskum sa realizoval na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov od 25. do 28. mája 2020.

Vybrané dáta z prieskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

(r)

Foto: TASR

Príloha

S poklesom pocitu ohrozenia rastie počet ľudí, ktorí podporujú čo najskorší návrat do normálu. Od 1. júna sa otvorili škôlky a prvý stupeň základných škôl