Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

Striekačka s vakcínou proti novému koronavírusu je pripravená na stole počas klinickej skúšky vakcíny, ktorá sa začala 16. marca vo výskumnom ústave v Seattle

Ako sa máte, Slovensko? Zdravotníctvu veríme, o očkovaní nie sme presvedčení

30. 4. 2020 | zhliadnuté 1831-krát

Väčšina z opýtaných neverí, že koronavírus sa preniesol zo zvieraťa náhodou. O prípadnom zaočkovaní, v prípade dostupnosti vakcíny, uvažuje kladne iba 41 percent respondentov. Slovenskému zdravotníctvu v súvislosti s riešením koronakrízy dôveruje takmer tri štvrtiny opýtaných. Tieto postoje približuje druhá, aprílová vlna prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Ako sa vírus rozšíril?

Väčšina opýtaných respondentov (57,6 percenta) neverí, že vírus COVID-19 sa na človeka preniesol zo zvieraťa náhodou. Celkovo až 40,6 percenta si myslí, že vírus bol vytvorený umelo a bol rozšírený medzi ľudí zámerne, a ďalších 17 percent si myslí, že bol vytvorený umelo, ale medzi ľudí unikol náhodou. Iba 23,5 percenta respondentov sa prikláňa k názoru, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka v čínskom meste Wu-chan.

Presvedčenie o umelom pôvode vírusu klesá s rastúcim vzdelaním, no i medzi vysokoškolsky a úplne stredoškolsky vzdelanými respondentmi prevláda názor o umelom pôvode vírusu. S narastajúcou veľkosťou sídla plynule klesá presvedčenie, že vírus je umelo vytvorený. Teórii o umelom pôvode a zámernom rozšírení vírusu viac veria mladší respondenti vo veku 18 až 39 rokov,“ približuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Najviac presvedčení o umelom pôvode vírusu sú voliči, ktorí v parlamentných voľbách volili stranu Kotlebovci – ĽSNS (82,7 percenta). Nasledujú: Smer – SD (67,6 percenta), Sme rodina (62 percent) a OĽaNO (49,3 percenta) a SaS (48,9 percenta). Naopak viac tomu, že vírus sa na človeka preniesol prirodzene zo zvieraťa, veria voliči PS-Spolu (51,2 percenta) a Za ľudí (42,9 percenta).

„Vysoká miera presvedčenia o umelom pôvode vírusu medzi voličmi ĽSNS neprekvapí aj vzhľadom na to, že samotný Marian Kotleba spochybňoval pôvod koronavírusu tým, že sa o ňom vyjadroval ako o projekte či hre, vyzýval v tejto súvislosti na sledovanie alternatívnych webov a koronakrízu využíval na kritiku EÚ či šírenia hoaxov o očkovaní,“ hovorí Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Dali by ste sa zaočkovať?

Na otázku Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus, dali by ste sa zaočkovať? odpovedalo kladne iba 40,9 percenta respondentov. Zaočkovať by sa nenechalo 27,9 percenta a 31,3 percenta respondentov nevedelo na túto otázku odpovedať.

Z odpovedí vyplýva, že zaočkovať by sa dali respondenti, ktorí sa cítia byť viac ohrození koronavírusom. Najväčšia časť respondentov, ktorí by sa nedali zaočkovať, to odôvodňuje presvedčením, že vakcína môže spôsobovať väčšie problémy ako koronavírus (26,4 percenta) alebo nemyslí si, že vakcína na koronavírus dokáže pomôcť (22,5 percenta).

Konšpiračné presvedčenia výrazne ovplyvňujú ochotu dať sa zaočkovať. Spomedzi tých, ktorí sú presvedčení, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, by sa dalo zaočkovať až 63 percent. Naopak zaočkovať by sa nechalo iba 30 percent z tých respondentov, ktorí sú presvedčení, že vírus bol vytvorený umelo a rozšírený zámerne,“ hovorí Robert Klobucký.

„Takmer tretina respondentov, 31, 3 percenta, na otázku, či by sa dali zaočkovať, nevedela odpovedať. A to bez ohľadu na konšpiračné presvedčenia o pôvode vírusu. Je to pravdepodobne pre nízko vnímanú mieru akútneho ohrozenia. Konšpiračné teórie a hoaxy ľuďom prinášajú istotu v neistej situácii, keďže pre ňu ponúkajú jednoznačné vysvetlenie. Zrejme práve preto je najvyšší podiel tých, ktorí by sa dali zaočkovať proti novému koronavírusu práve medzi respondentmi, ktorí sa domnievajú, že vírus sa náhodu preniesol zo zvieraťa na človeka, teda neveria hoaxom o jeho pôvode. Týmto respondentom potrebnú istotu môžu priniesť práve výdobytky vedeckého poznania,“ upozorňuje Barbara Lášticová.

Ako dôverujeme inštitúciám?

Otázky prieskumu smerovali aj na dôveru voči inštitúciám v súvislosti s krízou vyvolanou koronavírusom. Z vymenovaných inštitúcií respondenti najviac dôverujú zdravotníctvu: dôverujú mu takmer tri štvrtiny respondentov (hodnoty 7 až 10 na škále, od 0 = vôbec nedôverujem po 10 = veľmi dôverujem) a iba osem percent mu nedôveruje (súčet hodnôt 0 až 3 na škále). Vedeckým inštitúciám v súvislosti s koronavírusom dôverujú takmer dve tretiny respondentov a vysoká je aj dôvera k armáde (62,4 percenta) ako i k ústrednému krízovému štábu (62,3 percenta). Ľudí najviac polarizuje vláda a premiér, ale aj im dôveruje takmer polovica respondentov.

Dôležitým zistením je, že respondenti, ktorí menej dôverujú inštitúciám, menej dodržiavajú aj epidemiologické opatrenia. Svoje kontakty obmedzili menej a menej často nosia rúško ako tí, ktorí inštitúciám dôverujú,“ hovorí Marianna Mrva zo Sociologického ústavu SAV. „ S vekom rastie dôvera k inštitúciám ako sú polícia, zdravotníctvo, armáda a vedecké inštitúcie.“

„Pozitívnym zistením je vysoká miera dôvery respondentov v inštitúcie, v ktoré sa spájajú s vedeckou expertízou (vedecké inštitúcie a krízový štáb), a ktorých význam pri hľadaní riešenia koronakrízy je nesporný. Relatívne nižšia dôvera vláde a premiérovi môže súvisieť s občas nejednoznačnou komunikáciou opatrení smerom k verejnosti, či s viacerými nie veľmi šťastne formulovanými  facebookovými statusmi premiéra,“ dodáva Barbara Lášticová.

Spokojnosť s tým, ako postupuje vláda pri zvládaní epidémie súvisí nielen priamo s dôverou k vláde, ale aj s dôverou k ostatným inštitúciám. Menej spokojní respondenti dôverujú všetkým inštitúciám menej ako tí spokojnejší.

Sériu zisťovaní Ako sa máte, Slovensko? iniciovali v marci tohto roku prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(r)

Foto: TASR