Aktuality

Petržalská super škola: Ako sa menil les

Vložil(a): A. Nozdrovická, 5.12.2019, videné 337-krát

Ak by človek nezasahoval do lesa, až 98 percent územia dnešného Slovenska by bolo pokrytých lesnými porastmi. Viac ako dvetisíc rokov však ľudia intenzívne využívajú lesy vo svoj prospech. Ako sa menili lesy a vôbec, kedy a ako vznikli na našom území, aká je ich súčasnosť či perspektíva na to všetko (i viac) odpovedal siedmakom petržalských základných škôl RNDr. Ivan Jarolímek, CSc., botanik z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV v rámci projektu Petržalská super škola. Téma mala svoj význam aj vzhľadom na to, že rok 2020 vyhlásilo UNESCO za Medzinárodný rok zdravia rastlín.

„Les je prakticky každé územie husto obsadené stromami,“ začal Ivan Jarolímek s jednoduchou definíciou lesa a dodal hneď jeho základné funkcie, „po zelených morských riasach je les druhým najvýznamnejším producentom kyslíka, dokáže zo vzduchu absorbovať CO a v neposlednom rade zadržiava vodu.“

Les tu však nebol od nepamäti, začal sa vyvíjať až po skončení poslednej doby ľadovej, zhruba pred dvanásťtisíc rokmi. „Na to, aby sa vyvinul les, sú dôležité dve podmienky – priemerná ročná teplota aspoň 3 °C a ročné zrážky nad 450 mm,“ objasňuje botanik. V závislosti od meniacich sa prírodných podmienok sa menila aj vegetácia na našom území. Po postupnom otepľovaní sa vývoj ustálil v tzv. atlantiku, označovanom ako klimatické optimum poľadovej doby – historicky to je obdobie mezolitu, neolitu a doby bronzovej. Bolo to najlesnatejšie obdobie. Práve vtedy sa aj datujú prvé zásahy človeka do lesných porastov a zonácia lesnej vegetácie sa začína podobať dnešnej. Na územiach nížin sú to lužné lesy (vŕby, topole), ďalej sa začínajú rozvíjať zmiešané dubové lesy, nad 500 m sa výraznejšie uplatňuje buk. V polohách od 700 m vyššie sa vyvinuli zmiešané ihličnato-listnaté pralesy, pri ihličnanoch prevláda borovica. Nad 1400 m to boli ihličnaté pralesy borovice, smreka a smrekovca. Nad hranicou 1900 m rástla už len kosodrevina a v najvyšších výškach nasledovalo pásmo subalpínskych trávnikov. Atlantikum vystriedal subboreál (doba bronzová a železná) a po ňom nastalo obdobie subatlantika, ktoré trvá dodnes. „Priemerné teploty aj zrážky sa ustálili, zmena však nastala v spôsobe aj intenzite zásahu človeka,“ vysvetľuje I. Jarolímek. Na našom území – prostredí Západných Karpát – sa najvýraznejšie vplyv človeka prejavil v posledných dvoch tisícročiach.

Naše územie ovplyvnilo i to, kto ho práve obýval. V tzv. rímskom období to boli Kelti – vynikajúci remeselníci a kováči a roľníci. Z hľadiska lesov to však znamenalo klčovanie a vypaľovanie lesov. Koncom 6. storočia sa tu usadili Venéti, prví Slovania, ktorí sa o územie sporili s Avarmi, a klčovanie a vypaľovanie pokračovalo. „O niečo lepším obdobím pre naše lesy bola Veľkomoravská ríša, ktorá priniesla aj prvý zákon zavádzajúci trest za vypálenie alebo vyrúbanie cudzieho lesa,“ približuje vedec. Pohromu však znamenali tatárske nájazdy, po ich odchode zostala spustošená, vypálená krajina. Ďalšie obdobie (12. a 13. storočie) bolo charakteristické kolonizáciou nemeckými prisťahovalcami, ktorí sa živili baníctvom a to znamenalo ďalšiu ťažbu lesov (pre drevo a drevené uhlie). Ďalšia kolonizácia, tzv. valašská, zasa znamenala výrub pre pastviny pre ovce a kozy. „Kým dovtedajšia ťažba postupovala zdola, príchodom pastierov z Valašska dokonala dielo skazy zhora,“ opisuje I. Jarolímek a dodáva, „v 16. storočí bol stav pralesov taký žalostný, že zemepáni museli nechať vybudovať transportné cesty na drevené uhlie z Považia na Pohronie k banským mestám.“

Bolo jasné, že pre zachovanie lesov bolo potrebné prijať opatrenia a začať s cieleným pestovaním lesa, ktoré trvá dodnes. „Lesné hospodárstvo iste prináša úžitky, no z hľadiska biológie či ekológie lesom škodí,“ upozorňuje botanik. „Takmer vždy má za následok zníženie druhovej pestrosti, rastie hrozba zaburinenia lesov nepôvodnými druhmi.“ Za mnohé uviedol príklad s výsadbou kanadského topoľa v lužných lesoch či výsadbu agátu (tvrdé drevo, medonosná rastlina, „spevňovač“ pôdy), ktorý je podľa vedca asi najhorším príkladom.

V súboji človek – les zatiaľ vyhráva ľudské pokolenie. Ivan Jarolímek tvrdí, že ešte stále sme s lesnatou plochou na Slovensku dobre, lesnatosť územia je 41-percentná. „Záleží však na nás, ako sa zachováme a ako prispejeme k jeho trvalo udržateľnému rozvoju,“ uzavrel RNDr. Ivan Jarolímek, CSc., z CBRB SAV.

Otázky opäť nemali konca-kraja. Tie víťazné (a odmenené)?

- Aký je rozdiel v produkcii kyslíka medzi ihličnatým a listnatým lesom?
- Ktorý strom je pre život človeka najlepší?
- Ktorý strom má najlepšie drevo na výrobu?

Andrea Nozdrovická

Foto: jm

Príloha

O lesoch prednášal siedmakom z petržalských škôl botanik Ivan Jarolímek