Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračné foto

Pavol Siman: Sme na pokraji hromadného vymierania druhov

27. 11. 2019 | videné 1813-krát

Okysľovanie morí a oceánov, degradácia území, ohrozenie zdrojov pitnej vody, znečistenie ovzdušia a strata biodiverzity v každom prostredí – všetky tieto zmeny sa už dnes denne premietajú do našich životov. Geológ Pavol Siman zo Slovenskej akadémie vied vydáva správu, v ktorej prostredníctvom faktov poukazuje na alarmujúci stav našej planéty.

„Zmena klímy v histórii vývoja našej planéty Zem dokázateľne prebehla niekoľkokrát, o čom hovoria priame geologické záznamy. Vďaka nim máme pred očami model, ktorý nám umožňuje klimatický systém lepšie chápať. Zásadné zmeny boli vždy spôsobené najmä odplyňovaním planéty pri horotvorných pohyboch, pri pohybe litosferických dosiek, ďalej vývojom, vznikom a zmenami hornín, vulkanickou činnosťou planéty, ale aj vývojom života, zmenou objemu zelenej hmoty, slnečnou aktivitou či produkciou vápenných schránok organizmov,“ hovorí geológ Pavol Siman, ktorý je podpredsedom SAV pre oddelenie vied o neživej prírode.

Rýchle klimatické zmeny sú podľa neho na planétach skôr pravidlom ako výnimkou. Klíma sa dá ľahko považovať za robustný systém, ktorý sa mení obťažne. V minulosti sa však vyskytli jej dramatické zmeny a všetko nasvedčuje tomu, že sa môžu diať aj v blízkej budúcnosti.

„Je dôležité prispôsobiť klimatické modely z minulosti dnešnému rastu objemu skleníkových plynov, stupňu znečisťovania atmosféry a životného prostredia, ale aj úrovni hospodárenia s krajinou, spôsobu produkcie potravín a v neposlednom rade populačnej krivke. V tomto prípade je dôležité určiť rýchlosť zmeny a spomenúť aj to, že klimatická zmena na našej planéte dospela už niekoľkokrát do extrémnych hodnôt. Pred stovkami miliónmi rokov bola Zem dokonca pokrytá ľadom a snehom až do oblasti rovníka,“ konštatuje Pavol Siman.

Podľa výskumu sedimentov to pravdepodobne spôsobila sopečná činnosť, nárast množstva aerosólov a síry v ovzduší, ktoré spôsobili zvýšený odraz svetla a v konečnom dôsledku ochladenie atmosféry. Geológ ďalej popisuje, že potom nastalo opätovné naštartovanie fotosyntézy z rias a jednoduchých rastlín. Neskôr pravdepodobne znova vplyvom rozsiahlej sopečnej aktivity došlo k nárastu produkcie skleníkových plynov akými sú CO2 alebo CH4, a Zem pokračovala vo svojom vývoji ďalej.

„Podľa aktuálnych výskumov sme na pokraji hromadného vymierania druhov. Naša planéta ich už zažila prinajmenšom päť. Každé z nich znamenalo dôkladný ´reset´ a vymazanie života. Bohužiaľ, väčšina z nich súvisí so zmenou klímy, hlavne vplyvom zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov, predovšetkým CO2 v atmosfére, nárastom teploty a ďalším uvoľňovaním CH4, a s tým súvisiacou zmenou životného prostredia našej planéty. V každom vyhynulo minimálne 75 % všetkého živého na Zemi,“ tvrdí Pavol Siman.

Dnes odhadujeme vypúšťanie CO2 na úrovni približne desaťkrát rýchlejšie, ako to dokázala planéta Zem v minulosti. Úroveň koncentrácie skleníkových plynov úzko súvisí s nástupom technológií a priemyselnej revolúcie, stúpa od počiatku nástupu globálneho spaľovania fosílnych palív v 18. a hlavne v 19. storočí.

„Koncentrácia CO2 v roku 1960 dosiahla podľa meraní Observatória Mauna Loa 313ppm, čo je viac, ako bolo zaznamenané za posledných 800-tisíc rokov. Dnes sme dosiahli koncentráciu už 415 ppm CO2 a tá ďalej rastie. Ak planéta dosiahne úroveň 500 a viac ppm, bude to znamenať oteplenie na úrovni 6 až 8 stupňov Celzia. To bude v konečnom dôsledku znamenať prekreslenie mapy sveta. Podobný záznam uvádzajú niektoré zdroje spred približne 16 miliónov rokov,“ uvádza Pavol Siman.

Efekt zmeny klímy svetoví politici stále relatívne podceňujú, no už pociťujeme zmeny myslenia vo vzrastajúcej potrebe nájdenia silnej vedeckej bázy pre vysvetlenia a riešenia východísk. Geológ tvrdí, že je potrebné postupne základným výskumom zaplniť medzeru v poznatkoch o možných dôsledkoch a scenároch, pripravovať sa na adaptačné procesy, nebezpečné udalosti a katastrofické predpovede. Nadnárodné inštitúcie, podniky aj vlády musia viac investovať do výskumov a vývojových iniciatív, podporovať integrované, multidisciplinárne riešenia, energetické inovácie ruka v ruke s benefitmi pre životné prostredie. Dnes už nie je dôležitý ekonomický rast, ale udržanie prostredia, v ktorom žijeme.

„Dovolím si použiť jeden z moderných pojmov – príroda a snaha o zachovanie prírodného prostredia by sa mali stať ´mainstreamom´ v každom sektore života, ekonomiky aj hospodárstva. Mnohé výskumné skupiny v Slovenskej akadémii vied už dnes pracujú na projektoch, ktoré ponúkajú nielen hlbšie poznanie prebiehajúcich prírodných a spoločenských procesov, ale aj konkrétne riešenia,“ dodáva Pavol Siman. (huc)

V prílohe nájdete plné znenie úvahy.

Ilustračné foto